Pohanský pôvod Vianoc: História, tradície a transformácia sviatkov

Kúpiť stromček dnes nie je žiaden problém, no naši predkovia to mali o niečo zložitejšie. Vianočné stromčeky sa do slovenských domov a bytov dostávali až koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Pátranie po tom, kde a ako sa objavil prvý vianočný strom na svete, je zložité a zrejme v ňom budeme musieť zájsť až do pohanských čias.

Ilustrácia zobrazujúca zimný slnovrat a staroveké rituály uctievania slnka

Korene v pohanských slávnostiach

Pohania, samozrejme, neoslavovali Vianoce, ale k zime sa v ich kalendári objavili viaceré sviatky spájané so slnovratom, ktorých termín bol približne okolo 20. decembra. Rimania ich volali Saturnálie a Kelti Yule. Historické pramene si nejedenkrát protirečia, keď sa nás snažia oboznámiť s rokmi súvisiacimi so slávením Vianoc medzi pohanmi či vyznávačmi kresťanstva.

V prvotnej cirkvi Vianoce neboli. Rímsky zimný slnovrat slávený 25. decembra v spojení s uctievaním boha slnka Mithru nasvedčuje tomu, že bol ustanovený Aureliánom okolo roku 273 po Kr. ako „Zrodenie neporaziteľného slnka“. Západná cirkev tento deň prijala a zaviedla ho pravdepodobne v 4. storočí, neskôr ho odovzdala východnej cirkvi ako výročie narodenia Krista. Slávenie 25. decembra ako narodenia Ježiša je prvýkrát doložené z roku 336 v Ríme.

Dátum narodenia a vedecké pochybnosti

Astronómovia, dejepisní bádatelia a cirkevní historici sa zhodujú v názore, že 25. december roku 0 nie je autentickým dátumom Kristovho narodenia. Zodpovedajú za to chyby skýtskeho mnícha Dionýza Exigua, ktorý pri určovaní letopočtu zabudol na nultý rok a nezohľadnil štyri roky vlády cisára Augusta.

Meteorológovia taktiež prinášajú zaujímavé argumenty: podľa Lukášovho evanjelia boli v kraji pastieri, ktorí v noci strážili stádo. V Betleheme v decembri vládne mráz a v tom čase dobytok na pastvinách nebýva. Talmud uvádza, že stáda sa vyháňajú v marci a zatvárajú začiatkom novembra.

Infografika porovnávajúca astronomické dáta a historické teórie o dátume narodenia Ježiša

Symbolika vianočného stromčeka

Premýšľali ste niekedy, čo má vianočný strom spoločné s narodením Krista? Mnohé tradície, ktoré dnes vnímame ako kresťanské, sa vykonávali na počesť narodenia pohanského božského dieťaťa Tammúza. Nimrod, veľký boh Babylončanov, i jeho syn Tammúz boli symbolizovaní ako stromy. Všetci pohania v staroveku spájali kult Slnka s kultom matky a rituálnym kultom stále zelených stromov.

V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu, pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov. Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením so svojimi magickými úkonmi:

  • Plody: Zdobenie jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín a obilnými snopmi.
  • Ochrana: Na východnom Slovensku chránil prút z vianočného stromčeka dobytok pred strigami.
  • Jar: Pripevňovanie vtáčikov zo slamy alebo cesta vyjadrovalo blížiacu sa jar.

Slovenské vianočné tradície

Tradičné slovenské Vianoce sú bohaté a plné múdrosti. Na Štedrý deň sa do izby dávala pod stôl otiepka slamy, čo symbolizovalo narodenie Krista v maštali. Nohy stola sa zväzovali železnou reťazou pre súdržnosť rodiny.

Krajina Tradičný zvyk
Slovensko Vkladanie šupiny z kapra pod obrus, prekrajovanie jablka.
Ukrajina Štedrá večera v spoločnosti didukha (dedka).
Poľsko Varenie dvanástich tradičných pokrmov.

Vianoce, ako ich poznáme dnes, sú bohatou zmesou náboženských, kultúrnych a historických vplyvov. Ich korene siahajú hlboko do minulosti, k pohanským oslavám zimného slnovratu, ktoré neskôr prebrala a transformovala kresťanská cirkev v snahe priblížiť svoje posolstvo širšiemu obyvateľstvu.

História Vianoc (náboženský a pohanský pôvod)

tags: #pohansky #povod #vianoc