Deň mŕtvych, známy ako Día de los Muertos, sa v Mexiku a ďalších častiach Latinskej Ameriky oslavuje predovšetkým medzi 31. októbrom a 2. novembrom. Počas tohto sviatku si Mexičania spomínajú na svojich zosnulých blízkych a prejavujú im úctu. Slávnosti sú farebným festivalom, ktorý oslavuje posmrtný život tých, ktorí opustili svet živých, pričom smrť nie je považovaná za dôvod na smútenie, ale skôr za veselú fiestu naplnenú hudbou a tancom.
Pamiatku zosnulých, ktorá je v iných kultúrach sprevádzaná smútkom, si v Latinskej Amerike pripomínajú trochu inak. Mexičania veria, že po smrti ich príbuzní a priatelia odchádzajú na druhý svet, a práve Día de los Muertos je jediným časom, keď môžu navštíviť svoju rodinu v našom svete. Stretnutie s duchmi zosnulých má byť príjemné, veď z druhého sveta prešli dlhú cestu.
Historické Korene a Evolúcia Sviatku
Tradícia spomienky na mŕtvych v Južnej Amerike siaha až do indiánskej kultúry, objavujúc sa približne pred 2500 až 3000 rokmi. Sviatky majú pôvod v starovekých mezoamerických kultúrach Aztékov, Mayov a Toltékov, ktorí sa niekoľko mesiacov pripravovali na spomienkové rituály.
Miestne mayské a aztécke kmene uctievali „mŕtvych“ a považovali svojich zosnulých príbuzných za sprievodcov medzi týmto a oným svetom. V období predkolumbovskej Ameriky boli mŕtvi pochovávaní blízko rodinných domov, často v hrobke priamo pod domom, pričom na udržiavanie vzťahov so zosnulými sa kládol veľký dôraz. Na počesť bohyne Mictlanziuatl, strážkyne podsvetia, sa konal festival, ktorá sa tradične zobrazovala ako žena s lebkou namiesto tváre.
V histórii mexického Dňa mŕtvych je prekvapujúce, že sa táto tradícia zachovala dodnes, a to aj napriek kolonizácii Južnej Ameriky a konverzii domorodcov na katolicizmus. Sviatok vznikol zmiešaním predhispánskej a španielskej kultúry. Po príchode Španielov sa rituály preplietli s kresťanskými sviatkami Všetkých svätých (1. novembra) a Pamiatkou zosnulých (2. novembra). Jedinou podmienkou bolo, že sa oslavy nerobili v auguste, ako predtým, ale v novembri, na katolícky pamätný deň.
Pravda je, že až do začiatku dvadsiateho storočia sa Deň mŕtvych v Mexiku takmer vôbec neslávil. Všetko sa zmenilo v dvadsiatych rokoch 20. storočia po mexickej revolúcii, kedy sa vláda rozhodla urobiť Deň mŕtvych oficiálnym štátnym sviatkom a začala ho sláviť okázalo, pestro a vo veľkom. Tento festival prežil kolonizáciu a katolicizmus, a dokonca zjednotil roztrieštené porevolučné Mexiko.
Viera v Návrat Duchov a Priebeh Osláv
Ľudia, ktorí tento sviatok oslavujú, veria, že duchovia sa na jeden deň v roku vracajú do sveta živých. Predpokladá sa, že o polnoci 31. októbra sú Brány do neba otvorené a duše zosnulých sa spoja s ich rodinami. Mexičania veria, že brány nebies sa otvárajú o polnoci 31. októbra, aby sa duchovia a hlavne dušičky odídených detí (angelitos) mohli opäť stretnúť s ich rodinami na 24 hodín až do 1. novembra. Tento sviatok má názov „Día de los Angelitos“ alebo „Deň malých anjelov“, kedy dorazia duchovia detí, strávia celý deň so svojimi rodinami a potom odchádzajú. Oslava 2. novembra potom pokračuje spomienkou na všetkých zosnulých dospelých.
Pre Mexičanov je tento sviatok posvätným a v každej rodine sú veľké oslavy a prípravy. Duchovia sú medzi živými privítaní ponukou špeciálnych jedál a vecí, ktoré si užívali, keď žili. Tieto dary ako jedlo, voda, sviečky a rodinné spomienky sú na privítanie predkov a ukojenie ich hladu po dlhej ceste.
DÍA DE LOS MUERTOS, un tributo a aquellos que se han marchado
Ofrendas (Oltáre) a Návšteva Cintorínov
Ľudia si doma vytvárajú malé oltáre (ofrendas) s fotkami svojich zosnulých, ktoré sú rozžiarené svetlom sviec, farebnými ozdobami, hudbou, jedlom a radosťou. Na oltár patria aj známe cukrové lebky, často s menom osoby na vrchu. Verí sa, že duchovia vnímajú chuť a vôňu ponúkaného jedla. Oltáre sa tiež zdobia girlandami a papierovými vlajkami „papel picado“, ktoré reprezentujú vietor. Mnohí Mexičania umiestňujú farebné oltáre s kvetmi, sviečkami a fotografiami mŕtvych aj v obchodných centrách a na iných verejných miestach.
Návšteva cintorína je neoddeliteľnou súčasťou osláv. Mexičania navštevujú cintoríny, zdobia hroby kvetmi a sviečkami a trávia na nich čas za prítomnosti duší zosnulých priateľov a rodinných príslušníkov. Organizujú sa tam pikniky, koncerty a predstavenia. Pre niektoré komunity nie je nič neobvyklé stráviť na cintoríne celú noc. V dávnych dobách boli ľudia pochovávaní blízko svojich rodinných domov, no teraz, keď sú mŕtvi pochovaní mimo svojich domovov, sú hroby zdobené kvetmi, jedlom a sviečkami. V niektorých dedinách sa okvetné lístky kvetov kladú na cestu z cintorína do domu, aby si duchovia našli cestu k svojim rodinám.
Symboly Sviatku
Cempasúchil (Aksamietnica)
Všade sú kvety, najmä žlté cempasúchil (aksamietnice), ktoré sú pestované práve na tieto oslavy. Rodiny ich mesiace pestujú na to, aby nimi vyzdobili ulice, cintoríny, domy a oltáre. Žltá farba symbolizuje slnečné svetlo a život, no zároveň aj cestu, ktorá vedie duše zosnulých späť k ich rodinám. Krásna legenda nám rozpráva o tom, ako tento kvietok vznikol: Xochitl a Huitzilin sa odmalička milovali, až jedného dňa Huitzilin odišiel do vojny a zomrel. Zlomená Xochitl, ktorá bez neho nemohla žiť, sa stretla s Huitzilinom už v podobe kolibríka. Usadil sa v strede kvetu, ktorý sa okamžite otvoril do hustých okvetných lístkov s intenzívnou a tajomnou vôňou, čo symbolizuje ich večnú lásku.
Pan de Muerto
Významným symbolom je aj typický koláč Pan de Muerto. Nájdeme ho v každej domácnosti, pekárni a kaviarni. Je to sladká žemlička s cukrom, podobná vianočke, ktorú Mexičania najradšej jedia s pohárom kakaa. Zem je reprezentovaná jedlom, hlavne chlebom - „pan de muerto“.
La Catrina
Počas sviatku Día de los Muertos môžeme všade vidieť krásne farby, šaty, kostýmy a sochy La Catriny. La Catrina je akýmsi symbolom sviatku, v preklade znamená „elegantná pani“. Jej autorom je José Guadalupe Posada, mexický grafik a karikaturista, ktorý okolo roku 1910 vytvoril kresbu kostry lebky s veľkým klobúkom. Diego Rivera, slávny maliar a manžel Fridy Kahlo, v roku 1947 namaľoval obrovskú nástennú maľbu Sueño de una tarde dominical en la Alameda Central, kde Catrina dostala celé telo a stala sa centrálnou postavou. Ľudia si ju veľmi radi maľujú na tvár, a tak môžete vidieť v každom sprievode unikátny kostým zdobený krásnymi šatami a farebnými kvetmi vo vlasoch.
Alebrijes
Ďalšími farebnými symbolmi sú Alebrijes, postavičky zvieratiek a rôznych čarovných bytostí. Sú prekrásne zdobené a maľované a sú veľkou súčasťou celej mexickej kultúry. Prvé postavičky zostrojil v roku 1936 v Mexico City Pedro Linares, keď mal počas choroby horúčku a halucinoval. Práve v halucináciách videl zvláštne tvory - zmes kohútov, levov, mačiek, psov, hadov, drakov a ďalších zvierat. Po uzdravení začal tvoriť sochy podľa svojich vízií. V Oaxace sa nachádzajú remeselné trhy, kde sú tieto zvieratká bežne dostupné. Alebrijes sa už 27. októbra každým rokom vracajú ako prvé - a Mexičania ich s láskou očakávajú.
Cesta do Podsvetia: Mictlán
Mexická legenda, z ktorej vychádza Deň mŕtvych, a spôsob, akým Mexiko vníma smrť, je príbehom Mictlána - podsvetia predhispánskych kultúr. Podľa tejto mexickej legendy je Mictlán miestom večného odpočinku pre duše tých, ktorí išli pred nami na ceste a boli stvorení bohmi. Po štvorročnej ceste cez prekážky, ktoré merajú silu nášho ducha, nachádzame dvere Mictlánu, kde nás víta pán smrti Mictlantecuhtli a pani smrti Mictlancihuatl. Práve 4 roky trvá telu, kým sa rozloží, a v dávnych časoch sa hroby nesmeli otvárať skôr.
Mexiko malo dvojitú a cyklickú víziu vesmíru, kde život riadia protiklady: deň a noc, teplo a zima, život a smrť. Pred dosiahnutím večného odpočinku musia vyčerpané duše prekročiť ešte deväť tokov rieky Apanohuacalula, deväť stavov vedomia. Bohovia smrti sú zodpovední za prijímanie duší a za rozhodovanie o osude tých, ktorí zomrú. Dôležitú úlohu v rozhodovaní hrá aj spôsob smrti, pretože Mictlán nie je jediným miestom, kam chodia mŕtvi.
Existujú aj iné miesta, ako napríklad:
- Chichihuacuauhco - miesto, kam prichádzajú zosnulé deti.
- Itzcuintlan - prvý vesmír, kde sa verí, že ak ste v živote zle zaobchádzali so psom alebo zvieraťom, nebudete hodní prijať ich pomoc a ostanete sa celú večnosť túlať na brehoch rieky.
- Tepectli Monamictlan - druhý vesmír, kde prechod pomedzi dve hory, ktoré do seba neustále narážajú, drví tých, ktorí zlyhajú.
- Paniecatacoyan - piaty vesmír, nazývaný „Miesto, kde ľudia lietajú“, nachádzajúci sa na úpätí Itzehecayanu.
- Timiminaloayan - šiesty vesmír, les bez gravitácie, ktorý začína veľmi širokou cestou z hladkého kameňa, zavesenou v čase a priestore.
Regionálne Rozdiely Osláv
V Mexiku sa oslavy líšia podľa regiónov, pretože každý má svoju kultúru. Vo všeobecnosti však tento festival nadobúda skutočne gigantické rozmery a často ho sprevádzajú pouličné slávnosti a sprievody.
- V južnom regióne Mexika sú slávnosti pestrejšie, najmä v štátoch Michoacan, Oaxaca a Chiapas.
- V Oaxace sú oslavy najväčšie a najkrajšie, s remeselnými trhmi, kde môžete zazrieť Alebrijes.
- V Michoacáne celé rodiny trávia noc na cintorínoch.
- V Mexico City sú obrovské sprievody cez celé mesto, a najfarebnejšie podujatia sa konajú práve tu. Najznámejší pochod v Deň mŕtvych sa koná v Mexico City a nazýva sa Katarínsky sprievod.
- V Cancúne je jeden sprievod práve pre turistov.
V mayskom jazyku sa Deň mŕtvych nazýva Hanal Pixan, čo možno preložiť ako „hostina pre duše“. V amerikanizovanejších severných oblastiach krajiny sa oslavy začínajú 31. októbra, kde je akceptované rozmaznávať deti sladkosťami, nazývané „tricky-tricky“ alebo „treat-or-trick“.
Vplyv Popkultúry a Globálne Rozšírenie
Popularita Día de los Muertos vo svete vzrástla aj vďaka popkultúre. „Día de los Muertos“ je dobre známy z Disneyho filmu „Coco“, ktorý verne a citlivo zachytil ducha tohto sviatku. Kto videl rozprávku Coco, tak si vie živo predstaviť tieto krásne oslavy. Okrem toho, scéna z filmu Jamesa Bonda „Spectre“ (2015), ktorá sa odohráva počas festivalu mŕtvych v Mexico City, inšpirovala skutočnosť a viedla k vzniku obrovského sprievodu v hlavnom meste, ktorý sa odvtedy tradične koná.
Dnes sa Dia de Los Muertos oslavuje nielen v Mexiku a Južnej Amerike, ale aj po celom svete, a každý rok sa rozširuje ďalej.
Día de los Muertos vs. Halloween
Hoci Día de los Muertos a Halloween majú spoločné črty, ako napríklad korene vo viere raných kultúr o smrti a myšlienku, že duchovia prichádzajú medzi živých v tomto ročnom období, sú to rozdielne sviatky. Účelom mexického sviatku je ukázať lásku a úctu k zosnulým členom rodiny, nie strašenie. Kým Američania sa zabávajú a zľahčujú strach z posmrtného života, Latinoameričania oslavujú svojich mŕtvych, ktorí po smrti žijú ďalej.
Na rozdiel od Halloweenu, kde sa deti obliekajú do rôznych kostýmov a zbierajú sladkosti, oslavy Día de los Muertos sú hlboko zakorenené v rodinnej tradícii a úcte. V obchodoch v Mexiku i ďalších krajín Latinskej Ameriky sa v týchto dňoch predávajú farebné lebky, cukríky v tvare kostlivcov či figúrky veselých kostričiek v žiarivých farbách. Možno by sme si mohli od Mexičanov zobrať príklad a naučiť sa rozprávať o smrti s úsmevom, zapaľovať sviečky na hroboch nie zo smútku, ale z vďaky.