Význam prikázaných sviatkov a povinnosť účasti na omši
V živote človeka sú niektoré dni významnejšie ako iné, a podobne je to aj v živote kresťana. Tým najvýznamnejším dňom pre kresťana by mala byť nedeľa, kedy slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Okrem toho nás Cirkev osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu. Týmto dňom hovoríme aj prikázané sviatky.
V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši. Okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána, alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán. 1247). Túto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na svätej omši v deň slávnosti. Cirkevné prikázania, ktoré sú záväzné pre každého kresťana katolíka, majú za cieľ zabezpečiť veriacim potrebné minimum ducha modlitby, morálneho úsilia a rastu v láske k Bohu a k blížnemu. Pripomínajú, že nemožno byť kresťanom bez morálneho úsilia, bez konkrétnej účasti na sviatostnom živote Cirkvi a bez solidárneho spojenia s ňou.
Hoci sa ľudovo používajú termíny "prikázaný sviatok", liturgicky ide vždy o slávnosť. Slávnosť je najvyšším stupňom slávenia a má sa konať čo najslávnostnejšie. Omša obsahuje spravidla tri čítania, spevy Glória aj Krédo, a pri niektorých slávnostiach je dokonca predpísaná Sekvencia pred alelujovým veršom.
Prehľad a podstata prikázaných sviatkov
Podľa Kódexu kánonického práva (Kán. 1246 § 1) sú prikázané sviatky okrem všetkých nedieľ: Narodenie Pána, Zjavenie Pána, Nanebovstúpenie Pána, Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv, Svätých apoštolov Petra a Pavla, Nanebovzatie Panny Márie, Všetkých svätých, Nepoškvrnené počatie Panny Márie a Slávnosť Panny Márie Bohorodičky. Konferencie biskupov môžu tieto prikázané sviatky zrušiť alebo presunúť na nedeľu. V Slovenskej republike sa ako prikázané sviatky slávia:
- Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára.
- Zjavenie Pána - 6. januára.
- Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok, 40. deň po svojom zmŕtvychvstaní Pán Ježiš odchádza k svojmu Otcovi do neba pred očami apoštolov a iných učeníkov.
- Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv (Božie Telo) - je to slávnosť, ktorou si Cirkev uvedomuje nesmierny poklad, ktorý je skrytý v Eucharistii.
- Svätých Petra a Pavla, apoštolov - 29. júna. Svätý Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli, horliví kazatelia evanjelia. Peter bol ustanovený za hlavu Cirkvi samotným Pánom Ježišom a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme okolo roku 67.
- Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta. Panna Mária, aj keď bola uchránená od každého hriechu, predsa musela podstúpiť smrť.
- Všetkých svätých - 1. novembra. Cirkev v tento deň slávi pamiatku všetkých Božích svätých a svätíc.
- Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra. Panna Mária bola pre zásluhy svojho Syna vopred uchránená od dedičného hriechu.
- Narodenie Pána - 25. decembra. Cirkev na základe tradície už oddávna slávi Ježišovo narodenie 25. decembra.
Poznámka: Sviatok svätého Jozefa, ženícha Panny Márie (19. marca), je na Slovensku dišpenzovaný, čo znamená, že sa neslávi ako prikázaný sviatok.
Tieto dni si kresťania zvlášť uvedomujú dôležitosť príslušnej udalosti. Je to čas, kedy Cirkev oslavuje spásonosné dielo Ježiša Krista, ako aj životy Panny Márie a svätých, ktorí nám idú príkladom vo viere.
Slávenie Eucharistie v predvečer sviatku - Vigília
Samotné slovo vigília znamená "bdieť, strážiť" a má staroveký pôvod. V starokresťanských spisoch môžeme nájsť, že sa kresťania stretávali na modlitbách aj v noci, čiastočne pre strach z prenasledovania, ale hlavným dôvodom bola túžba napodobniť Krista, ktorý v noci bdel na modlitbách.
Staroveké počítanie času „od súmraku do súmraku“ sa udomácnilo aj v kresťanskej liturgii. V priebehu storočí sa nedeľa a sviatky slávili práve takýmto spôsobom - začínali sa prvými vešperami a končili sa druhými vešperami. To znamená, že sviatok sa liturgicky začína už večer predchádzajúceho dňa. Táto právna norma jasne rešpektuje liturgické počítanie času.
Veriaci plní povinnosť zúčastniť sa na svätej omši aj vtedy, ak sa zúčastní na svätej omši v katolíckom obrade buď v sám sviatočný deň, alebo večer predchádzajúceho dňa (Kán. 1248 § 1). Medzi veriacimi je rozšírený názor, že sobotná omša s nedeľnou platnosťou je určená pre tých, ktorí musia nedeľu stráviť v práci, alebo sa z iného, vážneho dôvodu nemôžu zúčastniť na bohoslužbe v nedeľu. Vec sa má tak, že v sobotu večer je už nedeľa, ako keď aj slávnosť sa začína večer predchádzajúceho dňa. Ide o súvis so židovským vnímaním času, kde sa deň začína večerom predchádzajúceho dňa.
Pápež Pius XII. apoštolskou konštitúciou Christus Dominus z roku 1953 povolil slávenie svätých omší v inom čase ako len ráno. Odvolával sa pritom aj na tradíciu prvých nedeľných vešpier, ktoré sa slávia tiež v sobotu večer. Farár má zvážiť pastoračnú vhodnosť takejto večernej omše.
Liturgický rok je NEPORIADOK (Prepadol som sa králičej nore)
Význam aktívnej a včasnej účasti na svätej omši
Účasť na eucharistickom slávení si vyžaduje pochopenie významu a cieľov svätej omše. Svätá omša nie je len ceremónia ani divadlo, ale ide o stretnutie s Osobou - s Bohom. Kto si myslí, že všetko pozná a naštudoval, a preto nemusí počúvať čítania a homíliu, je na veľkom omyle. Liturgia Cirkvi každý deň predkladá a vysvetľuje nové a nové časti svojho učenia. Pre úžitok z ďalších častí svätej omše je účasť na liturgii slova nevyhnutná.
Príchod neskoro na svätú omšu, bez vážneho dôvodu, je považovaný za hriech, pretože je prejavom neúcty. Problém nie je v tom, či meškáte päť, pätnásť minút alebo pol hodiny, ale v tom, že ste prišli neskoro. Je jasné, že existujú situácie, ktoré sme úplne nedokázali predvídať, napríklad pokazené auto alebo dopravná nehoda. V takých prípadoch to nie je hriech, pretože hriech musí byť naším slobodným rozhodnutím, aktom vôle. Avšak väčšina nášho oneskorenia je jednoducho kvôli našej nedbalosti, čo znamená z neúcty voči Bohu.
Svätá omša je ustavičná obeta Nového zákona, pri ktorej sa Pán Ježiš obetuje svojmu Nebeskému Otcovi pod spôsobmi chleba a vína. Pri svätom prijímaní prijímame skutočné telo a krv Pána Ježiša pod spôsobmi chleba a vína. Sväté prijímanie rozmnožuje v nás posväcujúcu milosť, dáva nám nárok na pomáhajúcu milosť, oslabuje našu náchylnosť k zlému a očisťuje nás od ľahkých hriechov.
Každý môže pristúpiť ku svätému prijímaniu, ak nie je postihnutý interdiktom alebo exkomunikáciou, alebo ak tvrdošijne nezotrváva v zjavne ťažkom hriechu. Pred prijatím Eucharistie je potrebné byť v stave milosti, to znamená, že človek nesmie mať na svedomí ťažký hriech. Ak niekto spáchal ťažký hriech, musí sa z neho vyspovedať skôr, než pristúpi ku svätému prijímaniu.
Cirkevné prikázania a prax pokánia
Prvé cirkevné prikázanie vyžaduje od veriacich, aby svätili deň, v ktorom sa pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie, ako aj hlavné liturgické sviatky. To znamená predovšetkým účasť na slávení Eucharistie a zdržiavanie sa tých prác, ktoré by mohli prikázanému sväteniu týchto dní prekážať. Ak to duchovní predstavení z dôležitých príčin uznajú za nevyhnutné a ak sa tá práca nedá odložiť, je možné v nedeľu pracovať.
Druhé cirkevné prikázanie sa týka zachovávania prikázaných dní pokánia. Konať skutky kajúcnosti každý piatok a na Popolcovú stredu zabezpečuje obdobia askézy a pokánia, ktoré nás pripravujú na liturgické sviatky a prispievajú k tomu, že získavame nadvládu nad svojimi pudmi a slobodu srdca. Pokánie sa prejavuje rôznymi formami, najmä pôstom, modlitbou a almužnou. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.
- Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje každého od 14. roku života.
- Zákon pôstu zaväzuje každého od 18. do 60. roku života.
- Pôst sa má zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok. V tieto dni je povinné zdržiavať sa mäsitých pokrmov a je možné sa len raz za deň dosýta najesť a dva razy zajesť si.
- Chorých, fyzicky ťažko pracujúcich a deti do 14 rokov neviaže žiaden pôst. V kresťanskej výchove je však potrebné deti viesť k pôstu.
- V tieto dva dni sa zdržiavanie mäsitých pokrmov nedá nahradiť iným skutkom pokánia.
Odpustky a ich význam
Odpustky sa v Cirkvi tesne viažu s účinkami sviatosti pokánia a súvisia s odpustením hriechov. Oslobodzujú čiastočne alebo celkom od časných trestov za hriechy. Je dôležité si uvedomiť, že hriech má dvojaký následok: stratu spoločenstva s Bohom (večný trest) a časné tresty (očistec).
Na získanie úplných odpustkov je potrebné splniť tieto podmienky: sviatostná spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca a zrieknutie sa každého hriechu, aj všedného. Je tiež potrebné vykonať skutok, s ktorým je odpustok spojený. Napríklad, od 1. do 8. novembra je možné raz denne získať úplné odpustky pre duše v očistci, keď nábožne navštívime cintorín a pomodlíme sa za zomrelých.
Čiastočné odpustky možno získať, ak človek s ľútosťou aspoň čiastočne oľutuje hriechy, s nádejou na Božie milosrdenstvo a s dôverou v pomoc jeho milosti.