Sviatok svätého apoštola a evanjelistu Matúša

Sviatok svätého Matúša, apoštola a evanjelistu, slávime 21. septembra. Je to príležitosť spomenúť si na životný príbeh muža, ktorý zanechal svoje lukratívne, no spoločensky opovrhované povolanie mýtnika, aby nasledoval Ježiša Krista a stal sa jedným z dvanástich apoštolov a autorom prvého evanjelia.

Kto bol svätý Matúš?

Jeho pôvodné meno bolo Lévi a bol Alfejov syn. Pred svojím povolaním pôsobil ako vyberač mýta, teda mestských poplatkov alebo daní a cla, v službách Herodesa Antipasa. Lévi mal svoju mýtnicu v Kafarnaume, kde Ježiš často verejne vystupoval. Kafarnaum bolo mesto, ktoré sa nachádzalo na hlavných trasách spájajúcich Damaskus so Stredozemím a Egyptom.

Vtedajšia židovská spoločnosť vnímala mýtnikov s nevôľou, považujúc ich za verejných hriešnikov (publikánov) a vyvrheľov kvôli ich spolupráci s rímskou nadvládou a často aj pre ich nečestné praktiky pri vyberaní daní. Popri vyberaní cla si totiž „privyrábali“ okrádaním. Náboženskí vodcovia si mysleli, že je nečistý, pretože pracoval pre Rimanov a robil s ich peniazmi. Táto negatívna percepcia vytvárala hlbokú sociálnu priepasť medzi mýtnikmi a ostatnými členmi komunity. Je teda pravdepodobné, že počul mnohé z Ježišových rečí, ktoré sa konali v Kafarnaume. Lévi bol vzdelaný muž, vychovaný v gréckej kultúre.

Božie povolanie na mýtnici

V rozhodujúcom okamihu Ježiš oslovil Matúša priamo na jeho pracovisku. „JEŽIŠ videl mýtnika, a pretože ho miloval, vyvolil si ho”. Pri jednej príležitosti - bolo to hneď potom, ako Ježiš uzdravil chorého, ktorého spustili cez strechu - ho Ježiš videl sedieť na mýtnici a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním. V Matúšovom prípade to bol Ježiš, ktorý prechádza okolo miesta, kde vyberal dane. A keď ho uvidel, rozhodol sa ho bez ďalších slov zavolať. To je tajomstvo povolania. V každom povolaní iniciatíva vždy vychádza od Boha, ktorý na nás myslí od večnosti a sprevádza nás v každom našom kroku.

Matúšovi pravdepodobne prechádzali mysľou mnohé veci, keď videl Ježiša prechádzať okolo. Môžeme si predstaviť takýto vnútorný monológ: „Ó, nie, pozerá sa priamo na mňa. Už som o Ježišovi toľko počul. Vraj dokáže uzdraviť všetky choroby a dokonca vyháňa démonov. Nekladie si servítku pred ústa a pomenúva veci pravým menom. Cítim, že som kdesi uviazol. Musím vybrať dosť daní pre Rimanov, aby moju prácu nedali niekomu inému, ale musím predsa vyzbierať niečo aj pre seba, nie? A ak nebudem dosť tvrdý, iní mýtnici ma zruinujú. Nikto neplatí dane rád. Je to vec Rimanov, no ja som ten, kto je na očiach, preto ma moji krajania nenávidia. Priznávam, že som na Ježiša zvedavý, ale mám veľa práce. No predsa nedokážem odtrhnúť oči a pokračovať vo svojom počítaní. Tie jeho oči! Akoby sa pozeral priamo do všetkého toho zmätku vo mne. Keď sa Ježiš takto na mňa pozerá, padá všetka moja pretvárka. Cítim sa taký prázdny. Život nemôže byť len o tomto. ‚Nasleduj ma.‘ Veď to hovorí mne! Ako silno tie dve slová znejú v mojom srdci. Toto je odpoveď, ktorú som hľadal!“

Matúš okamžite reaguje na volanie. Evanjelium jednoducho hovorí, že „vstal a išiel za ním“ (Mt 9, 9). Podrobnosti sú stručné. To, čo text svojou stručnosťou zdôrazňuje, je pripravenosť, s akou nasleduje Pána, keď dostane pozvanie podeliť sa o svoj život. V evanjeliách vnímame, že Ježiš vstúpil do sŕdc tých, ktorých povolal. Dal im živo zakúsiť lásku, ktorú priniesol na zem. A tento objav ich naplnil neodolateľnou radosťou. Matúš nechal svoje srdce dobyť Ježišom. Zakúsil, že byť s ním prináša šťastie, ktoré svet nemôže dať.

Hostina s hriešnikmi a milosrdenstvo Krista

Po stretnutí na mýtnici sa Matúš rozhodol zorganizovať večierok vo svojom dome. Chcel osláviť nový život, ktorý sa chystal začať, a pozvať na stretnutie s Ježišom aj svojich priateľov. Mnohí z nich, podobne ako samotný Matúš, boli považovaní za hriešnikov, pretože spolupracovali s Rímskou ríšou. Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“ (Mt 9, 10-13).

Ten, kto sa považuje za spravodlivého, si zatvára dvere k Bohu. Na druhej strane ten, kto sa uznáva za hriešnika, umožňuje Kristovi, aby sa k nemu priblížil a uzdravil ho. Nežiada od nás bezúhonný a bezchybný život, ale skrúšené a pokorné srdce: to je najlepšia obeta, ktorú mu môžeme priniesť. Matúš jasne pochopil, že dôvernosť s Ježišom mu neumožňovala udržať si aktivitu, s ktorou Boh nesúhlasil. Aj dnes nie je prípustné lipnutie na veciach, ktoré sa nezlučujú s nasledovaním Ježiša, ako je to v prípade nečestného bohatstva.

Matúš ako evanjelista

Po tomto zásadnom stretnutí a prejavení viery sa Lévi zaradil medzi dvanástich apoštolov a začal používať meno Matúš, čo v preklade znamená Boží dar a pravdepodobne symbolizovalo jeho nový život a poslanie v službe Božieho kráľovstva. Svätý Matúš si v kresťanskej tradícii uchováva výnimočné miesto ako autor prvého z evanjelií, ktoré je jednou zo základných kníh Nového zákona.

Traduje sa, že pôvodná verzia evanjelia bola spísaná v aramejčine, vtedajšom hovorovom jazyku Palestíny, okolo roku 60 nášho letopočtu, a neskôr bola preložená do gréčtiny, ktorá bola v tom čase lingua franca východnej časti Rímskej ríše. Predpokladá sa, že Matúšovo evanjelium bolo jedným z prvých písomných záznamov o živote, učení, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, a bolo primárne určené pre kresťanov, ktorí predtým vyznávali judaizmus.

Evanjelium podľa Matúša sa vyznačuje hojným počtom citátov a odkazov na Starý zákon (uvádza sa až 65 odkazov, z ktorých 43 sú doslovné citácie), čo svedčí o autorovej snahe presvedčiť židovské publikum o tom, že Ježiš Kristus je dlho očakávaný Mesiáš, ktorého príchod predpovedali starozákonní proroci. Kľúčovým prvkom Matúšovho evanjelia je jeho začiatok, ktorý uvádza rodokmeň Ježiša Krista, čím zdôrazňuje Jeho kráľovský pôvod z rodu Dávida a Jeho spojenie s Abrahámom.

Práve táto úvodná časť evanjelia je dôvodom, prečo je tradičným symbolom svätého Matúša v kresťanskom umení človek alebo anjel, často držiaci v rukách knihu evanjelia. Tento symbolický obraz pripomína dôležitosť Matúšovho evanjelia pri sprostredkovaní Ježišovej ľudskej identity a Jeho mesiášskeho poslania.

Misionárska činnosť a mučenícka smrť

Po napísaní svojho evanjelia sa svätý Matúš s horlivosťou pustil do šírenia radostnej zvesti o Ježišovi Kristovi. Čo robil a kde sa pohyboval Matúš po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, nie je zaznamenané v žiadnom hodnovernom prameni. Historické záznamy o jeho ďalšej misijnej činnosti sú síce fragmentárne a nie vždy jednoznačné, no tradícia ho spája s mnohými krajinami a regiónmi. Hovorí sa, že hlásal evanjelium v Judei, kde obrátil na kresťanskú vieru mnohých Židov, ale aj v Etiópii, Perzii, Partskej ríši a Arábii. Podľa Klementa Alexandrijského Matúš v dvanástom roku po nanebovstúpení Pána, okolo roku 42, opustil Palestínu a pôsobil ako misionár. Rufinus a Sokrates spomínajú ako jeho pôsobisko Etiópiu, Pavlín z Noly uvádza Partskú ríšu a Ambróz z Milána Perziu.

Väčšina historických prameňov a hagiografických spisov sa zhoduje na tom, že svätý Matúš podstúpil mučenícku smrť v Etiópii. Podľa jednej z najrozšírenejších tradícií ho dal popraviť etiópsky kráľ Hyrtakus (niekedy uvádzaný ako Hirtace), pretože kráľova neter Ifigénia sa vďaka Matúšovmu kázaniu obrátila na kresťanstvo a rozhodla sa pre zasvätený život, odmietajúc kráľovskú ponuku na sobáš. Kráľova zúrivosť sa teda obrátila proti Matúšovi a dal ho zabiť po tom, čo odslúžil omšu a stal sa martýrom.

V meste Naddaver kázal a oslabil vplyv dvoch vplyvných mágov, ktorí čarami uzdravovali ľudí a mali v meste veľký vplyv. Výrazným evanjelizačným momentom bolo, keď vzkriesil z mŕtvych syna etiópskeho kráľa Euphranora. Po tomto zázraku sa kráľovská rodina dala pokrstiť a dcéra kráľa, Iphigénie, sa rozhodla zasvätiť Bohu, zostať pannou a spolu s viacerými mladými ľuďmi zložila sľuby a utiahli sa do domu, ktorý sa stal prvým kláštorom v krajine. Po smrti kráľa sa k moci dostal jeho brat Hirtace, ktorý sa rozhodol oženiť za Iphigéniu. Svätý Matúš sa postavil na ochranu tohto kláštora a osobne chránil pred ich unesením.

Relikvie svätého Matúša boli v roku 1080 objavené v talianskom meste Salerno, kde sú s úctou uchovávané dodnes, čím sa toto mesto stalo významným pútnickým miestom pre veriacich z celého sveta. Umiestnili ich do chrámu, ktorý tam dal postaviť pápež Gregor VII.

Duchovný odkaz a patrónstvo

Príbeh svätého Matúša ukazuje, že to, čo je v prípade každého povolania skutočne dôležité, je osobné stretnutie s Kristom a že je to On, kto nás pozýva k spolupráci na svojom pláne spásy. Ježiš adresuje Matúšovi slovo: „Nasleduj ma“. Nie je to len pozvanie sprevádzať ho, ale znamená to tiež: „Napodobňuj ma“. Matúšov život tak našiel svoju plnosť. Celú svoju existenciu videl novými očami, svetlom, ktoré bolo zároveň teplom a impulzom k veľkorysej odpovedi.

Svedectvo jeho života nás vyzýva „Žiť dôstojne podľa povolania, ktoré sa nám dostalo.” Dôstojné žitie znamená žiť zodpovedajúco svojmu povolaniu. Nedôstojne žije hlásateľ radostnej zvesti, ktorý sám je smutný a neuveril tomu, čo káže druhým. Máme mať v sebe vedomie veľkosti svojho povolania. Matúš sa zľutoval nad hriešnym Matúšom a Matúš sa zľutúva nad svojimi kompánmi. To je časť dôstojného chovania, napodobňovať svojho majstra. Zároveň máme byť opravdivo pokorní, dobrotiví a trpezliví. Pokora sa pohybuje medzi poznaním vlastnej úbohosti a poznaním Božej velebnosti. Dobrotivosť je láska, ktorá prešla do skutkov. Trpezlivosť je láska žitá v ovzduší pre ňu neprajnom.

Svätý Matúš je patrónom účtovníkov, finančných úradníkov, colníkov, bankových úradníkov a oroduje aj proti opilstvu. Jeho sviatok sa slávi 21. septembra.

Modlitba ku svätému Matúšovi, apoštolovi a evanjelistovi

Svätý Matúš, vyvolený učeníku Pána, ty, ktorý si opustil svet bohatstva a neistoty mýtnika, aby si nasledoval hlas Milosrdenstva, oroduj za nás, ktorí túžime po čistej viere a odvahe nasledovať Krista.

Ty, ktorý si v skromnosti prijal nové meno a nové poslanie, naplnený Duchom Svätým si nám zanechal evanjelium plné svetla, aby sme spoznali Ježiša ako Mesiáša a Kráľa sŕdc. Pomôž nám, prosíme, pochopiť hĺbku Pánových slov, a podľa nich žiť s láskou a vernosťou.

Svätý Matúš, apoštol nádeje pre tých, ktorých svet zavrhuje, nauč nás neodsudzovať, ale milovať. Nauč nás odpúšťať, ako nám bolo odpustené, a verne slúžiť tam, kde nás Boh volá. Tvoj život a tvoja mučenícka smrť svedčia o sile viery, ktorá nepozná strach, iba lásku ku Kristovi. Vypros nám milosť neochvejnej dôvery v Božie plány, a odvahu žiť evanjelium aj tam, kde vládne tma.

Svätý Matúš, buď naším patrónom a prímluvcom, a priveď nás raz do večného kráľovstva, kde budeme s tebou zvelebovať nášho Pána na veky vekov. Amen.

tags: #sviatok #matusa #apostola