Starostlivosť o zachovanie a obnovu tradičného odevu na Slovensku bola od roku 1945 garantovaná Ústredím ľudovej umeleckej výroby. Potreba zabezpečenia a uchovávania technických podkladov na ušitie tradičného odevu - ako sú strihy, vzory výzdoby, popisy súčiastok a záznamy o zmenách v nosení jednotlivých častí - vyplývala z viacerých faktorov.
Medzi najzásadnejšie patrí jednak potreba rozvíjajúcich sa folklórnych súborov, ktoré pre svoju činnosť vyžadovali tradičný odev ako javiskový kostým, a jednak iniciatíva krojovej akcie, ktorá vznikla na pôde národopisnej sekcie Zemskej kultúrnej rady pri Zemskom národnom výbore v Brne. V druhej polovici 20. storočia vznikla nová potreba šitia krojov pre tieto umelecké kolektívy, určených pre javiskové predstavenia zobrazujúce ľudové zvyky a tance. V súčasnosti je folkloristika na vzostupe a popularita krojov rastie aj u mladých ľudí, ktorí v nich nachádzajú spojenie s tradíciou a kultúrnym dedičstvom.
Región Abov a jeho ľudový odev
Región Abov patrí k menším kultúrnym oblastiam Slovenska a rozprestiera sa na juh a juhozápad od Košíc až k štátnej hranici s Maďarskou republikou. O ženách a dievčatách z regiónu Abov sa traduje, že to boli v minulosti veľké parádnice. Mládenci a muži za nimi v danom smere tiež nezaostávali. Prvenstvo v oblasti odevu patrí najmä Myslavčanom - obyvateľom obce Myslava, ktorá je v súčasnosti jednou z košických mestských častí.
Pre kroj z tohto regiónu je charakteristická bohatá, ručne vyhotovená výšivka, spravidla v bielej, tmavomodrej a bordovej farbe. Ľudia nosili na každú príležitosť iný kroj, či už bol určený na prácu, do kostola, na svadby alebo iné slávnosti, pričom platilo, že v čom sa pracovalo, v tom sa nešlo do kostola.
Časti ženského tradičného odevu z Abova
Ženy a dievčatá v Above nosili nazberané sukne, ktoré si šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacero bielych spodničiek, nazývaných štireraje. Sukňu dopĺňala tmavá, biela alebo pestrofarebná zástera. Hornú časť tela zdobili oplecká a rukávce, ktoré boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty, známe ako brušliky.
V letných mesiacoch chodili v topánkach, zatiaľ čo v zime nosili čižmy. Bohatšie ženy v zime obliekali krátky kožuštek - geroček, chudobnejšie si cez plecia prehadzovali hrubé šatky, zvané hustky, s dlhými strapcami po okrajoch.
Úprava vlasov a pokrývky hlavy
Dievčatá mali vlasy začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Vydaté ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, ktoré okrútili okolo dreveného drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera a na ňu prichytili čepiec sponkami.
Časti mužského tradičného odevu z Abova
Muži nosili košele a široké nohavice z bieleho domáceho plátna, známe ako drelihové nohavice, s vyštrápkaným spodným okrajom. Na vrchu mali vesty, nazývané lajblíky, ktoré sa vpredu zapínali na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu.
Na nohách mali krpce, označované ako pantofľe, a v zime čižmy. Zámožnejší muži nosili čižmy aj v lete. Do čižiem sa nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem, tzv. priče. Namiesto ponožiek sa používali onuce - kusy látky, do ktorých sa ovinulo chodidlo.
Abovský kroj v súčasnom folklóre
Kroj je živý aj dnes. Mnohí ľudia ho bežne nosia aj v tejto modernej dobe. Jeho tradíciu s láskou zachovávajú aj členovia košických folklórnych súborov, ako sú Železiar, Čarnica a Čarnička.
Svedectvá členov folklórnych súborov o abovskom kroji
- Henrieta (13, Čarnička): „Páčia sa mi kroje aj z iných regiónov, ale tento (myslavský) je v mojich očiach najkrajší. Mám k nemu citový vzťah rovnako, ako ku kolegom v súbore.“
- Lukáš (25): „Mám rád abovský kroj, a určite nie iba preto, že bývam na Abovskej ulici.“
- Katka (15), Lenka (22), Petra (24) a Martina (16): Jednohlasne povedali, že najviac sa im páči abovský kroj, najmä z Myslavy, ktorý práve mali oblečený.
- Katka (15): „Ja som tancovala prvýkrát párový tanec oblečená v abovskom kroji. Asi to bude tak ako s prvou láskou. Preto sa mi páči najviac zo všetkých.“
- Saša (16): „Najradšej vystupujem v krojoch z regiónu Abov. Majú pre mňa mimoriadne čaro.“
- Daniel (19): „Aj ja po šiestich rokoch tanca som si ho obľúbil. Asi preto, že neprilieha veľmi na telo a najmä v lete tzv. vetrá.“
- Štvorica speváčok (Danke, Katke, Milke a Miške): „Je to síce štylizovaný kroj, ale čepce sú originálne, ručne vyšívané.“
- Janko (24): „Mám síce na sebe oblečený myslavský kroj, ale najviac sa mi pozdáva raslavický, pretože naše tanečnice tvrdia, že vyzerám v ňom najlepšie.“
- Natália (16): „Mojou srdcovkou je detviansky kroj, keďže pochádzam z Detvy. Prišla som však do Košíc a obľúbila som si aj tento región.“
Prezentácia krojov v Dobrej Nive
Kultúrny kontext Abova
V košickej kotline sa ešte „hutori“ abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekadlá. Tieto prvky ľudovej tvorivosti sú neoddeliteľnou súčasťou identity regiónu, podobne ako ľudový odev.
Život v Above v minulosti formovali aj tradičné remeslá a zvyky. Gazdinky v zime tkali na krosnách, zatiaľ čo gazdovia vyrábali hrable, poriská a plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy a mládež si krátila dlhé večery na priadkach.