Piaty decembrový deň je tradične časom, na ktorý sa tešia najmä deti, ktoré si večer vyčistia čižmičky, nachystajú ich do okna a nevedia sa dočkať rána. Každý rok sa 6. decembra rozžiaria detské očká radosťou a prekvapením.
Meno Mikuláš bolo najobľúbenejšie v 12. storočí, používa sa však dodnes. Z neho vznikli odvodeniny ako Colin, Nicolson, Nixon, Nikolaj, Nicola, Nicolette a iné.
Svätý Mikuláš: Historická postava a legenda
Historickou postavou za oslavou sviatku svätého Mikuláša je kresťanský kňaz a neskôr biskup, ktorý žil v 4. storočí v meste Myra v dnešnom Turecku. Narodil sa zhruba v druhej polovici 3. storočia nášho letopočtu, zrejme v meste Patara v Malej Ázii. Bol biskupom a jeho dobrota, spravodlivosť a obetavosť mu priniesli veľkú obľubu medzi ľuďmi. Zomrel v pokročilom veku a životopisy jednomyseľne tvrdia, že bol pochovaný vo svojom biskupskom sídle Myra.
Medzi jeho najznámejší skutok patrí záchrana troch schudobnelých dievčat, ktoré chcel otec poslať do nevestinca. Hovorí sa, že istý boháč mal tri dcéry. Keď schudobnel a jeho rodina už nemala čo do úst vložiť, rozhodol sa, že z dievčat urobí neviestky. Dozvedel sa o tom svätý Mikuláš, zabalil do kusa látky zlato a vhodil ho do mužovho domu. To zopakoval trikrát, až kým peňazí nebolo toľko, že sa všetky tri dievčatá mohli čestne vydať. Pravdepodobne tu sa začína tradícia obdarovávania na sv. Mikuláša.
Podľa ďalšej legendy oživil zavraždené deti. Keďže je sv. Mikuláš patrónom dospelých dievčat, niekde ho považujú za patróna šťastného manželstva. Slobodné dievčatá túžiace po manželovi sa k nemu rady modlievajú.
Ďalší z príbehov zobrazujúcich Mikuláša ako ochrancu detí sa odohral dlho po jeho smrti. Obyvatelia mesta Myra oslavovali svätca v predvečer jeho sviatku, keď do mesta prišla skupina arabských pirátov z Kréty. Ukradli poklady z kostola svätého Mikuláša a uniesli aj mladého chlapca Basilia, aby z neho spravili otroka. Basilios musel rok slúžiť vládcovi ako osobný čašník, zatiaľ čo ho doma oplakávala jeho mama. Keď sa blížil ďalší sviatok svätého Mikuláša, Basiliova matka sa k oslave nepripojila. Večer strávila doma v modlitbách. Medzitým, keď Basilios plnil svoje úlohy v službe, sa mu zrazu zjavil svätý Mikuláš, požehnal ho a preniesol ho domov do Myry.
Sviatok svätého Mikuláša v kalendári a jeho patrónstvo
V 9. storočí určila cirkev 6. december za sviatok sv. Mikuláša. Podľa liturgického kalendára si svätý Mikuláš slávi svoj sviatok práve v tento deň. V ostatných západných kresťanských krajinách sa tiež oslavuje 5. alebo 6. decembra. Východokresťanské krajiny oslavujú 19. decembra podľa starého cirkevného kalendára.
Svätého Mikuláša si zvolili za svojho patróna deti, rybári, lodníci, zlatníci, lekárnici, voňavkári. Jeho atribúty okrem biskupského odevu sú tri mešce peňazí, tri chleby, tri jablká, tri kamene, loď, kormidlo, kotva.
Sv. Mikulášovi je zasvätených mnoho gréckokatolíckych a pravoslávnych kostolov. Napríklad v neskoršom stredoveku mu bolo iba v Anglicku zasvätených skoro štyristo kostolov.
Mikulášske tradície a zvyky
Mikulášske tradície patria k tým najobľúbenejším a zachovávajú sa dodnes. Svätý Mikuláš a jeho sviatok je známy všetkým. Či si ho predstavíme ako postavu s typicky červenou čiapkou s bielym brmbolcom, červeným plášťom opásaným čiernym opaskom a dobrotami a darčekmi preplneným vreckom, alebo ako biskupa odetého v slávnostnom ornáte s biskupskou mitrou a palicou.
Pôvodne Mikuláš chodil oblečený v biskupskom rúchu, na hlave mal biskupskú čiapku a v ruke berlu. Mikuláša neodmysliteľne sprevádzajú čert a anjel. Krásny biely anjel dobrým deťom rozdáva sladkosti a ovocie. Pre deti, ktoré neposlúchali, má čierny čert pripravené vo vreci uhlie, či cibuľu.
Deň charakterizujú mikulášske besiedky, sprievody Mikuláša v červenom obleku s čiapkou alebo v biskupskom ruchu s mitrou a biskupskou palicou za sprievodu anjela a čerta. Zlé deti poučí, dobré deti i dospelých za básničku i pesníčku odmení drobným darčekom, ktoré si často nájdete nielen v dobre očistenej čižme.
Na väčšine územia Slovenska sv. Mikuláš - muž s bielou bradou - v predvečer svojho sviatku rozdáva deťom, samozrejme, ak poslúchali, sladkosti do pripravených očistených čižiem alebo do zavesených ponožiek. Ale čo dáva tým, čo nie sú poslušné? Tým nadelí uhlie, zemiaky alebo cesnak.
Mikulášske sprievody a obchôdzky
Kult tohto svätca sa šíril v stredovekých mestách pomedzi študentstvo. Tí zo svojho stredu vybrali jedného, ktorý imitoval postavu biskupa v rúchu. Ako Mikuláš dopoludnia sedával počas omše v kostoloch na vyvýšenom mieste a bola mu preukazovaná úcta skoro ako skutočnému biskupovi. Popoludní sa konal maskovaný sprievod mestom, ktorý viedol. Neskôr v kostoloch študenti hrali hry o svätom Mikulášovi, ktorý rozdával dary.
V 15. storočí sa obyvatelia Prahy sťažovali, že študenti v mikulášskom sprievode na koňoch majú drahé šaty a šperky. Volali po ich skromnosti. V neskoršom období sv. Mikuláš už nechodil v sprievode len so žiakmi. Začali chodievať po domoch v maskách, žiadali dary a niekedy aj strašili deti. No hry časom nabrali na roztopašnosti a Jozef II. ich zakázal. Na obchôdzky už potom chodil len Mikuláš, anjel a čert do vopred dohodnutých obydlí.
Vo vidieckom prostredí sa sv. Mikuláš s čertom a anjelom objavujú až v 19. storočí. Zobrazenia čerpali z ľudových zvykov a pochôdzok s maskami typickými pre toto obdobie. Sv. Mikuláš s povestnou bradou bol oblečený ako biskup, na hlave mal biskupskú čiapku a v ruke berlu. Sprevádzal ho pritom početný sprievod. Bývali v ňom zamaskovaní mládenci, ktorým dievky museli recitovať alebo si pred nimi kľaknúť. Najtradičnejšími spoločníkmi sv. Mikuláša bývali anjel a čert. Niekde to boli postavy gazdu a medveďa, ktorému tiež prischlo prímenie Mikuláš. Mikuláš mal dlhočizný kožuch a bradu z kúdele. Čert mal kožuch naopak a bol opásaný reťazou, ktorou štrngal. Tvár mal zamazanú od uhlia. Anjeli mali biely odev, krídla z papiera a tvár zamúčenú, aby ho nebolo poznať.
V sprievode pripomínali „Barborky“ i „Lucie“. Po príchode do domu sa Mikuláš pýtal detí, či sa vedia modliť, či boli poslušné, prípadne ich vyzval, aby mu zarecitovali básničku. Čert ich zase strašil. Keď deti zarecitovali, Mikuláš, ktorý mal na chrbte veľkú nošu, z nej vybral drobné darčeky, aby nimi obdaroval deti.
Do sprievodov sa pripájali aj ďalšie masky. V priebehu rokov sa však postupne začala formálna stránka meniť. Nositeľom a adresátom zvyku až podnes zostali deti i mládež. Okrem rozdávania darčekov či sladkostí, zostali aj zvyky, ktoré sa v regiónoch Slovenska dodržujú dodnes.
V Žiari nad Hronom chodievali na obchôdzku 4 mládenci: Mikuláš s papierovou mikulášskou čiapkou a berlou. Ďalej to boli dvaja anjeli v dlhých bielych košeliach a čert s čiernym obráteným kožuchom prepásaným reťazami a zvoncami. Každá dievka na priadkach si musela pred neho kľaknúť, modliť sa a odriekať zábavný text.
Iný zvyk bol v okolí Bardejova. Tam sa už počas vigílie sviatku sv. Mikuláša pestoval iný zvyk. Mikulášsky sprievod mali na starosti staršie deti. Jeden z chlapcov býval za Mikuláša, dve dievčence za miništrantov a ďalší chlapci mali korbáče upletené zo slamy. Pri dverách domcov zaspievali, potom vošli dnu do izby. Sv. Mikuláš držal pred tvárou kríž so stužkami a klincami, aby ho nik z prítomných nespoznal. Chlapci šibali deti slameným korbáčom a prikazovali im, aby sa polepšili. Nakoniec im aj tak dali oriešky alebo sušené ovocie.
Mikulášske zvyky vo svete
Iný kraj, iný mrav. V Nemecku a vo Švajčiarsku anjel s Mikulášom nechodí. Chodí s ním chlapík s bujnou bradou, ovešaný reťazami, kožušinami a metlami. Do Mikulášovho sprievodu sa v Bavorsku pridáva Krampus, obdoba čerta. Podobne je tomu aj v Rakúsku, kde so sv. Mikulášom a anjelom chodieva tiež krampus, ktorý do veľkej knihy zapisuje dobre i neposlušné deti. Niekedy im robí spoločnosť aj deduško, ktorý nosí v košíku dobroty. Známe sú tiež behy Krampusov počas vianočných trhov v Salzbursku.
V Rakúsku si nielen deti, ale aj dospelí dávajú pred dvere vysoké topánky a čakajú, či sa do rána naplnia ovocím a sladkosťami.
V Holandsku chodí Sinterklaas už 5. decembra a obdarováva deti. Zvyčajne sú to rodičia alebo blízki priatelia prezlečení za Mikuláša, ktorí prichádzajú do rodín a nosia deťom drobné darčeky, pričom niečo dostane každý bez rozdielu, nerieši sa, či boli dobrí alebo nie. Niekedy deťom nechávajú vrecko s darčekmi Sinterklaasovi asistenti pred dverami a zabúchajú na dvere či okno a rýchlo utečú.
Podobne je tomu v Belgicku či Luxembursku. V Amerike sa z tohto zvyku stal neskôr v 19. storočí Santa Claus a kryštalizoval sa až do podoby, ktorú poznáme dnes.
V Nemecku a v Rakúsku dostávajú deti malé darčeky už 5. decembra. Mikuláš je oblečený ako biskup a má desivého spoločníka Krampusa. Strašidelný Krampus chytá ozvlášť neposlušné deti do svojho vreca a odnáša ich do svojho brlohu.
V Grécku, ale aj v Albánsku, Srbsku a Bulharsku, sa svätý Mikuláš oslavuje v predvečer jeho sviatku, 5. decembra. Tento deň je známy ako Shen’Kolli i Dimnit (Svätý Mikuláš Zimný). V týchto kultúrach je tento deň dňom pôstu, nie rozdávania darčekov.
Mikulášska nádielka a darčeky
Najznámejšou legendou, ktorá sa u nás tradovala a až dodnes udržuje, je mikulášske obdarovanie detí. Na väčšine územia Slovenska sv. Mikuláš - muž s bielou bradou - v predvečer svojho sviatku rozdáva deťom, samozrejme, ak poslúchali, sladkosti do pripravených očistených čižiem alebo do zavesených ponožiek. Pre deti, ktoré svojich rodičov neposlúchali, dostanú balíček uhlia alebo cibuľu.
Zvyčajne bývajú v mikulášskej nádielke drobné sladkosti, cukríky, lízatká, perníčky, čokoláda, ovocie a sušené ovocie, oriešky. V mnohých rodinách dostávajú na Mikuláša deti adventný kalendár - či už ten kúpený, alebo po domácky vyrobený. Niekedy sa v čižme objaví aj drobná hračka, časopis či knižka alebo farbičky.
Hoci je Mikuláš predovšetkým sviatok pre deti, aj dospelí si ho môžu pekne uctiť. Nie je nič zlé, ak svojim blízkym venujeme balíček s nejakou dobrotou, napríklad kvalitnou čokoládou, alebo ak venujeme malý obnos na charitu a pomôžeme ľuďom, ktorí to potrebujú najviac.
V Amerike a vo Veľkej Británii sa sviatok svätého Mikuláša tradične neoslavuje, no zvyky podobné tým mikulášskym sa stali súčasťou vianočných osláv. Deti tu očakávajú, či im Santa Klaus 6. decembra vloží do topánky mincu, čo naväzuje na veľmi starú legendu spjatú so samotným Mikulášom z Myry.
Mikulášske priania a vinše
- Hore briežkom, dolu briežkom, zapadajú sane sniežkom. Na nich svätý Mikuláš, pri ňom anjel, z neba stráž. Deti hľadia do oblôčka, nedočkavé majú očká.
- Vitaj, vitaj Mikuláš, čo v batohu pre nás máš? Cukríky i čokoládky a či dáky perník sladký? Celý rok sme poslúchali, aj si uši umývali.
- Mikuláš, Mikuláš, priateľ náš starý, každý rok nosievaš do okien dary.
- Milý Mikuláš, neobíď že nás! Čakáme ťa s túžbou všetci, dones dary vo svojom vreci.
- Kto poslúchal mamku, ocka, na každého darček počká. Kto bol samá nezbeda, tomu beda, prebeda.