Kvetinová výzdoba kostola je dôležitou súčasťou mnohých náboženských obradov a slávností. Pán Boh si zaslúži na svoju oslavu to najkrajšie, preto je aj kvetinová výzdoba prirodzenou súčasťou našich chrámov. Kvety zdôrazňujú význam chvíľ, ktoré spájajú nebeské s pozemským, a dodávajú priestoru slávnostný a duchovný charakter. Aby však táto výzdoba skutočne slúžila svojmu účelu, musí sa riadiť liturgickými pravidlami, umiernenosťou a hlbokým pochopením sviatkov, ktoré slávime.
Liturgické usmernenia a umiernenosť
Výzdoba chrámov kvetmi sa riadi vlastnými liturgickými predpismi, predovšetkým knihou Caeremoniale episcoporum a Všeobecnými smernicami Rímskeho misála. V bode 305 sa uvádza: „V ozdobovaní oltára nech sa zachováva umiernenosť. V období Adventu sa oltár ozdobuje kvetmi s takou umiernenosťou, ktorá je v súlade s povahou tohto obdobia, aby sa nepredbiehalo plnej radosti z Narodenia Pána.“
Podstatné je uvedomiť si, že medzi Adventným a Pôstnym obdobím existuje rozdiel. Hoci je liturgická farba rovnaká - fialová, obsah je iný. Striedma výzdoba v Adventnom čase poukazuje na očakávanie. V Pôstnom období je situácia striktnejšia: výzdoba kvetmi sa zakazuje od Popolcovej stredy až po hymnus Sláva Bohu na výsostiach na Veľkonočnú vigíliu.
Symbolika kvetov a úcta v chráme
Kvetinová výzdoba má za úlohu zvýrazniť krásu sláveného tajomstva, nie stať sa stredobodom pozornosti. V kresťanskej ikonografii majú kvety svoju symboliku:
- Ľalia: Symbol čistoty, typický atribút sv. Jozefa, sv. Antona či sv. Terezky.
- Ruža: Charakteristická pre Pannu Máriu, symbolizuje lásku, vieru a pôvab.
Základným pravidlom je, že v kostole sa nikdy nepoužívajú umelé kvety. Tie sú len atrapou, napodobeninou a nemajú v sebe život. Krásne živé kvety v chráme vyjadrujú náš vzťah k Bohu, ktorý je najväčšou krásou.
Duchovný rozmer: Príprava Panny Márie a sv. Jozefa
Čas Adventu nás pozýva k vnútornej striedmosti a príprave srdca, podobne ako sa na príchod Spasiteľa pripravovali Mária a Jozef. Ich cesta do Betlehema bola plná strastí, no niesla sa v znamení hlbokej poslušnosti a dôvery v Božiu vôľu.
Panna Mária, „plná milosti“, je príkladom pravej pokory. Ako píše ctihodná Mária z Agredy, Mária si vo svojej pokore nič nepripisovala sebe, bola slobodná od seba samej a úplne obrátená k Bohu. Rovnako svätý Jozef, muž spravodlivý, sa stal príkladom viery. Jeho poslušnosť Bohu, prejavujúca sa v neustálom „vstaň, vezmi dieťa i jeho matku“, bola záchranou jeho života i vnútornej stability. Práve toto prijatie života, aj keď jeho význam v danej chvíli nechápeme, je cestou, ktorú nám Jozef naznačuje počas adventného čakania.
Praktické zásady pre farnosti
Za dodržiavanie usmernení je zodpovedný kňaz poverený vedením farnosti. Kvetinová výzdoba by mala korešpondovať s dôležitosťou miesta. V hierarchii liturgického priestoru má prvenstvo oltár, nasleduje ambona a svätostánok. Ak máme v kostole sochu či obraz svätca, ktorého sviatok sa slávi, je náležité ozdobiť ich kvetmi, avšak vždy s mierou.
Pamätajme, že niekedy je menej viac. Krása kvetov má byť reflexiou krásy Božej a pomôckou pre veriacich, aby sa počas bohoslužby dokázali dívať ďalej, k podstate večnosti.