V kresťanskej tradícii existuje výnimočný deň, kedy sú potoky, rieky, jazerá a dokonca aj moria posväcované, a to je sviatok Bohozjavenia. Tento sviatok, známy aj ako Zjavenie Pána alebo Epifánia (z gréckeho Θεοφάνια, príp. Επιφάνια; csl. Богоѧвле́нїе; lat. Epiphania, príp. Theophania), je pre východné cirkvi jedným z najvýznamnejších.
Dátum a postavenie sviatku Bohozjavenia
Gréckokatolícka cirkev, rovnako ako väčšina kresťanských cirkví, slávi 6. januára sviatok Bohozjavenia nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Niekedy sa tento sviatok nazýva aj Osvietenie (Prosviščénije), čo súvisí s krstom.
Bohozjavenie (Bohojavlénije) je druhým najväčším sviatkom v liturgickom roku hneď po Pasche. V byzantskom obrade je jedným z dvanástich veľkých sviatkov a považuje sa za najvýznamnejší z nepohyblivých sviatkov, dokonca významnejší ako Narodenie Pána. V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je Bohozjavenie prikázaným sviatkom.
Na sviatok Narodenia Pána kresťania oslavujú zjavenie Boha v tele (v človečenstve), zatiaľ čo na sviatok Bohozjavenia oslavujú zjavenie Boha v Trojici. Preto sa Bohozjavenie považuje za väčšie ako Narodenie Pána. Neoznačuje sa len ako Zjavenie Pána, ale ako Bohozjavenie, pretože slávime zjavenie celej Trojice. Hoci zjavenie Otca a Svätého Ducha bolo len v náznakoch, symbolicky, nie v úplnosti, Trojica, náš Boh, sa v tento deň nedeliteľne zjavila. Otec zreteľne dosvedčil rodičovstvo, Duch v podobe holubice zostúpil z nebies a Syn sklonil svoje prečisté temeno pred Predchodcom, nechal sa pokrstiť a vykúpil ľudstvo z otroctva, ako Milujúci človeka.
Historicky, keď sa už koncom 4. storočia rímsky sviatok Narodenia Pána, slávený 25. decembra, rozšíril z Antiochie na celý východ, došlo k rozdeleniu motívov pôvodnej oslavy. Oslava Narodenia Pána a príchodu Troch mudrcov sa začala sláviť 25. decembra, kým oslava Ježišovho krstu ostala 6. januára. Na Východe sa kedysi v tento deň zároveň slávilo aj Narodenie Pána, až neskôr sa zaviedlo jeho slávenie 25. decembra. Sviatok Zjavenia Pána uzatvára vianočné obdobie. Tento sviatok sa na východe oslavuje už od 3. storočia.
Teologické aspekty a zmysel sviatku
Sviatok Bohozjavenia má hlboké teologické aspekty, ktoré sa pripomínajú:
- Zjavenie Ježiša Krista ako Bohočloveka: Ježiš má dve prirodzenosti - božskú aj ľudskú.
- Ježišovo poníženie: K Jánovi prichádzali ľudia a vyznávali svoje hriechy, a Jánov krst bol prejavom pokory a uznaním hriešnosti. Syn sklonil svoje prečisté temeno pred Predchodcom, čím vykúpil ľudstvo z otroctva.
- Krst ako predobraz nášho krstu: Ježiš sa pri krste ponára do vody. Voda bola predtým symbolom smrti, keďže človek nie je schopný žiť vo vode (por. aj Gn 1 - Boh oddelil vody nad oblohou a pod oblohou, Duch Boží sa vznášal nad vodami; Gn 6-8 - potopa). Krst (po grécky βάπτισμα) znamená doslova ponorenie, ide o symbolické ponorenie do smrti a následné vynorenie sa zo smrti do nového života.
- Posvätenie vôd a celého kozmu: Ježiš Kristus posvätil vody pri svojom vstupe do rieky Jordánu. Týmto posvätením akoby nechávame Ježiša znovu vstupovať do vody, ktorá napája všetko živé. On prišiel posvätiť celý vesmír, preto sa aj na Bohozjavenie zvykla posviacať voda v prírode, v rieke, v potoku, v jazere alebo v mori. Božia spása a posvätenie je pre celý vesmír, pre všetko stvorenie. Voda je princípom života v prírode, preto ju Ježiš posvätil svojím vstupom do Jordánu, a preto ju my posviacame na Bohozjavenie.
- Zjavenie spásy pre ľudstvo: Po krste v Jordáne Ježiš začína verejne účinkovať, zjavovať svoj plán záchrany pre ľudstvo. Ježišov krst v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania.
Liturgické slávenie a tradície
Príprava na sviatok a cirkevné obrady
Liturgicky sa slávenie Bohozjavenia veľmi podobá na slávenie Narodenia Pána. V predvečer sviatku, 5. januára (ak nepripadne na sobotu alebo nedeľu), sa zachováva prísny pôst až do večera. V tento deň sa ráno konajú kráľovské hodinky - cárske časy. Poobede sa slávi veľká večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého, ktorá zahŕňa 13 starozmluvných čítaní tematicky zameraných najmä na krst. Neskoršie večer sa slávi veľké povečerie s litiou a požehnaním chlebov, pšenice, vína a oleja, ktoré sa potom použijú na tzv. myrovanie na druhý deň. Niekde sa spolu s povečerím slávi hneď aj utiereň, inde sa utiereň slávi až 6. januára. Na sám sviatok ráno sa slúži utiereň a po nej liturgia svätého Jána Zlatoústeho, po ktorej nasleduje myrovanie (pomazanie olejom a rozdávanie posvätených chlebov).
Veľké svätenie vody - Jordánske svätenie
Špecifickou a jedinečnou bohoslužbou sviatku je veľké svätenie vody, nazývané aj jordánske svätenie, ktoré sa koná len na sviatok Bohozjavenia. Slávi sa buď 5. januára po večierni s liturgiou, ešte pred veľkým povečerím, alebo 6. januára po liturgii. Posvätenie vody v predvečer sviatku počas vigílie tvorí vo východných cirkvách pevnú súčasť liturgie Bohozjavenia.
Po úvodnom speve stichír, troch čítaniach zo Starého zákona (Iz 35, 1 - 10; Iz 55, 1 - 13; Iz 12, 3 - 6), čítaní Apoštola (1 Kor 10, 1 - 4) a Evanjelia (Mk 1, 9 - 11) nasleduje ekténia s prosbami za posvätenie vody. Jej cieľom je, aby voda priniesla posvätenie, duchovný úžitok a uzdravenie duše i tela všetkým, ktorí ju budú piť alebo inak používať.
Po dlhej modlitbe biskup alebo kňaz vykonáva obrad svätenia, pri ktorom trikrát ponára do vody najprv svietnik, potom trikrát na vodu dýchne v podobe kríža, následne trikrát prežehnáva vodu rukou, pričom do nej ponára prsty, a nakoniec trikrát do vody ponára kríž. Po modlitbách kropí vodou všetkých prítomných a potom si ľudia vodu pijú a berú so sebou domov, prípadne si ňou obmyjú tvár.
Posviacanie prírodných vôd
Jedným z teologických aspektov sviatku Bohozjavenia je aj posvätenie vôd (a celého kozmu). Z tohto dôvodu sa aj na Bohozjavenie zvykla posviacať voda v prírode, v riekach, potokoch, jazerách alebo v mori. Najmä na dedinách býva zvykom, že sa svätí voda priamo na potoku či rieke. Príkladom bolo svätenie vody v potoku na Bohozjavenie u gréckokatolíkov v Litmanovej alebo v Osadnom v roku 2022. Kedysi bývalo zvykom posviacať potoky, rieky, príp. jazerá, avšak v súčasnosti sa tento zvyk už len málokde zachováva.
Za hlavného autora modlitieb veľkého svätenia vody sa považuje sv. Sofrón Jeruzalemský. Modlitby obsahujú prosby so vzývaním Svätého Ducha, aby posvätil vodu, aby sa stala prameňom odpustenia, očistenia a nového života pre pokrstených, keďže na sviatok Bohozjavenia bolo zvykom krstiť katechumenov. Pri posvätení kňaz postupne na vodu dýcha a ponára do nej ruku, svietnik a kríž.
Zaujímavosťou je, že v minulosti, počas tuhých mrazov, bolo na posviacku tečúcej vody často potrebné vysekať v zamrznutom ľade otvor, spravidla v tvare kríža.
Sviatočné zvyky a pozdravy
Mnoho gréckokatolíkov má zvyk robiť v predvečer Bohozjavenia (5. januára večer) takú istú slávnostnú večeru s rovnakými chodmi ako v predvečer Narodenia Pána (Štedrý večer).
V deň sviatku Bohozjavenia alebo v období posviatku, ktoré trvá do 14. januára, je zvykom posviacať domy alebo byty vodou posvätenou na tento sviatok. Na sám sviatok alebo v období tesne po ňom je zvykom, že kňaz chodí svätiť domy a byty veriacim. V rímskokatolíckej cirkvi je počas sviatku Zjavenia Pána tradičným aj posvätenie domov, kde kňazi na dvere kriedou napíšu aktuálny rok a skratku C, M, B (Christus Mansionem Benedicat - Kristus nech požehná náš príbytok).
Aj obdobie sviatku Bohozjavenia (od 6. do 14. januára) má osobitný pozdrav, ktorý sa používa skoro výhradne v cirkevnej slovančine: „Christós kreščájetsja!“ s odpoveďou „Vó Jordáň!“ (po slovensky: Kristus sa krstí! Vo Jordáne!).
Druhý deň sviatku, 7. januára, sa slávi ako Zbor alebo Zhromaždenie k svätému a slávnemu Pánovmu prorokovi, predchodcovi a krstiteľovi Jánovi.
Rozdiely v slávení rímskokatolíckej cirkvi
V rímskokatolíckej cirkvi sa Zjavenie Pána niekedy nazýva aj Sviatok troch kráľov, ktorí sa v tento deň tiež spomínajú. Konferencia biskupov Slovenska uvádza, že cirkev si v tento sviatok pripomína "tri zázraky": príchod mudrcov z východu, Ježišov krst v Jordáne a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že aj pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a prijmú od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone.
Veriaci rímskokatolíckej cirkvi oslavujú Sviatok Krstu Pána v nedeľu po 6. januári. Krst Ježiša v rieke Jordán je pre nich medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania.
Liturgické spevy a ich posolstvo
Liturgické spevy krásne vystihujú podstatu sviatku. Napríklad z večiereň predsviatku zaznieva:
„Jordán volá k Jánovi: Prečo nechceš, Krstiteľ, pokrstiť môjho Pána? Prečo brániš očisteniu mnohých? Veď on posvätil všetko stvorenie, nechaj nech posvätí i mňa, i všetky vody, lebo preto sa zjavil.“ (večiereň predsviatku 2. januára, stichiry na stichovni, 1. stichira)
A tiež z cárskych časov:
„Jordán, prečo vraciaš späť svoje vody? * Prečo obraciaš svoje toky * a netečieš tak, ako je prirodzené? * Odpovedal: Nemôžem zniesť oheň, ktorý ma stravuje. * Čudujem sa a žasnem nad nesmiernym ponížením, * lebo som nezvykol umývať čistého * ani som si nenavykol obmývať bezhriešneho, * no vo mne krstený Kristus ma učí * očisťovať poškvrnené nádoby a spaľovať tŕnie hriechov. * Ján mi vydáva svedectvo o hlase, ktorý zaznel, keď volá: * Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta. * Jemu volajme, veriaci: ** Bože, ktorý si sa zjavil na našu spásu, sláva tebe.“ (cárske časy, 6. hodinka, 2. tropar)