V čase, keď sa mnohí stretávame s obmedzeniami v prístupe k sviatostiam, je dôležité hlbšie sa zamyslieť nad zmyslom svätej spovede a prijímania Eucharistie. Táto doba núti veriaceho človeka pozerať sa na veci inak a prináša so sebou mnohé otázky týkajúce sa duchovného života.
Spoveď a Eucharistia v obmedzenom čase
V súvislosti s pandémiou sa čas slávenia bohoslužieb neverejným spôsobom predlžoval a veriaci sú dišpenzovaní (oslobodení) od povinnosti zúčastniť sa nedeľnej svätej omše. Mnohí si uvedomili, že tento čas môže byť požehnaný, ak ho využijú na prehlbovanie svojho duchovného života.
Katechizmus Katolíckej Cirkvi a duchovné spoločenstvo
V tejto osobitnej situácii zostávajú platné normy Katechizmu (č. 2183) a Kódexu (kán. 1248 § 2), ktoré stanovujú, že v prípade, keď sa z vážnych dôvodov nie je možné zúčastniť na eucharistickom slávení, veľmi sa odporúča venovať rovnaký čas modlitbe na základe čítania Svätého písma, recitovaním Liturgie hodín alebo iných modlitieb či už osobne alebo v rodine. Pápež František upozornil na to, že ak nie je možné pristúpiť k sviatostnej spovedi, veriaci sa môžu zmieriť s Bohom prostredníctvom úprimného skutku ľútosti. „Ak nenájdeš kňaza, aby si sa vyspovedal, hovor k Bohu, tvojmu Otcovi a povedz mu pravdu: „Pane, vyviedol som toto, toto a toto... Prepáč mi“ a pros o odpustenie s celým srdcom, so skutkom ľútosti a sľúb mu: „Neskôr sa vyspovedám, no teraz mi odpusť“. A v tej chvíli sa vraciaš do Božej milosti.“
Dokonalá ľútosť a jej účinky
Svätý Otec sa odvoláva na príslušné články Katechizmu Katolíckej Cirkvi: „Medzi úkonmi kajúcnika je na prvom mieste ľútosť. Je to «bolesť duše nad spáchaným hriechom a jeho zavrhnutie s predsavzatím viac nehrešiť» (KKC 1451).“ Keď ľútosť pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko, volá sa „dokonalá“. To znamená, že hoci ešte len čakáme na najbližšiu možnosť prijať rozhrešenie od kňaza, úkonom dokonalej ľútosti sa nám už v tej chvíli dostáva odpustenie. Potvrdil to už Tridentský koncil, ktorý uvádza, že ľútosť sprevádzaná predsavzatím vyspovedať sa „zmieruje človeka s Bohom už prv než reálne túto sviatosť prijme“ (Doctrina de sacramento Paenitentiae, 4. kap.).
Apoštolská penitenciária a hromadné rozhrešenie
Apoštolská penitenciária v týchto dňoch (20. marca) vydala nótu, ktorá pripomína, že v extrémnych situáciách je možné udeliť i hromadné rozhrešenie. V prípadoch vážnej potreby možno použiť spoločné slávenie sviatosti zmierenia so všeobecnou spoveďou a všeobecným rozhrešením. Takáto vážna potreba sa môže vyskytnúť, keď hrozí bezprostredné nebezpečenstvo smrti a kňaz alebo kňazi nemajú dosť času, aby vypočuli spoveď každého kajúcnika. V takom prípade, aby bolo rozhrešenie platné, veriaci musia mať predsavzatie individuálne vyznať svoje ťažké hriechy v náležitom čase (porov. kán. 962 § 1). Diecézny biskup má posúdiť, či jestvujú podmienky, ktoré sa vyžadujú na všeobecné rozhrešenie (§ 2).
Zodpovedný prístup k sviatosti zmierenia
V súčasnosti ešte nie je taký stav, žeby boli splnené podmienky pre udelenie hromadného rozhrešenia. Skôr nás toto všetko učí tomu, aby sme k sv. spovedi pristupovali vždy zodpovedne. Nie zo zvyku. Nie bez riadnej prípravy. Je potrebné si uvedomiť, že povinnosť spovedať sa z ťažkých hriechov aspoň raz do roka ustanovuje kánon 989 Kódexu kánonického práva. Kánon 920 § 1 stanovuje, že „každý veriaci po uvedení do najsvätejšej Eucharistie je povinný aspoň raz do roka pristúpiť k svätému prijímaniu.“ Štvrtý cirkevný príkaz znie: „Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť.“
Spovedanie mimo tradičných spôsobov
V tomto čase je najlepšie spovedať nie v spovednici, ale na otvorenom priestranstve pri kostole. Postojačky, niekomu môže byť k dispozícii aj stolička. Nutne je potrebné mať rúško. Je dôležité nevytvárať veľké rady, ani hlúčiky. Eucharistiu v tomto čase prijímame na ruku. V rámci preventívnych opatrení sa na celom území Slovenska až do odvolania sväté prijímanie podáva do rúk. Spôsob prijímania Eucharistie na ruku je takýto: veriaci pri príchode pred kňaza si uvoľní rúško z tváre, predloží ruky spojené vo výške hrude. Kňaz položí Eucharistiu na otvorenú dlaň veriaceho, a ten si ju sám druhou rukou vloží do úst pred kňazom. Potom si nasadí rúško odíde na svoje miesto; teda neodchádza spred kňaza s Eucharistiou v ruke!
Hodné prijímanie Eucharistie
Treba sa naučiť, že ide o dve sviatosti - sviatosť zmierenia a Eucharistiu. Nie je pravda, že po svätej spovedi musím ísť na sväté prijímanie. A nie je pravda, že na sväté prijímanie nemôžem ísť bez spovede. Jediné, čo mi bráni prijať Eucharistiu, je spáchaný ťažký hriech. Eucharistiu dovolene prijíma ten, kto nemá svedomie zaťažené smrteľným hriechom (por. Jn 13, 10-11; 1 Kor 11, 27-29; Tridentský koncil, r. 1551, DH 1661; por. kán. 916 CIC). Sväté prijímanie nie je spoločenská udalosť, je to osobné a dôverné spoločenstvo s Bohom. Ak sme už dlhší čas neboli na spovedi, mali by sme sa zamyslieť, či nemáme otupenú citlivosť na hriech.
Šokujúca realita Eucharistie
Ťažký hriech a svätokrádež
Aby ste mohli ísť na sv. prijímanie, musíte byť v stave milosti. Ak nie ste, páchate svätokrádež, inými slovami, dopúšťate sa neúcty voči niečomu, čo je posvätné. Svätokrádež je hriech (1 Kor 11, 27). Ťažký hriech je každý hriech, ktorý spĺňa tri podmienky: 1. týka sa vážnej veci, 2. páchate ho pri plnom vedomí a súhlasíte s ním, 3. (doplní sa z kontextu). Mali by sme sa preto najprv zmieriť s Bohom a Cirkvou prostredníctvom sviatosti zmierenia. Neúmyselne zabudnúť vyznať hriech nebráni platnej spovedi. Iné by to bolo, ak by bol ťažký hriech úmyselne zamlčaný - to znamená, že viem, že je to ťažký hriech a nevyznám sa z toho. V takom prípade, ak po takejto spovedi prijímate Eucharistiu, páchate svätokrádež.
Pochybnosti a škrupulantstvo
Eucharistia je v prvom rade chlieb života, posila na ceste pre slabých. Je dôležité dať si pozor na fenomén škrupulantského svedomia. Boh nie je ako „manželka“, On keď odpustí, tak naozaj zabudne. Je dôležité si opakovať, čo je to ťažký hriech, ktorým strácame posväcujúcu milosť - je to vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho príkazu/zákazu vo vážnej veci. Dôležité je tiež poznať dynamiku hriechu: pokušenie k činu nie je hriechom, uvažovanie o čine nie je hriechom. Vnútorný súhlas s činom (s uvedomením si, že tým budem konať proti Bohu) už je hriechom, rovnako ako vykonanie činu. Ak niekto nevykoná čin pre vonkajšie okolnosti, je to hriechom, akoby bol vykonaný. Ak si to rozmyslí, hriech ostáva v rovine chcel som zlo. Tieto okolnosti komplikuje ľudská slabosť a rozdiel medzi hriechom zo slabosti a zo vzdoru voči Bohu.
Riešenie pochybností pri spovedi
Ak si v minulosti zamlčal ťažký hriech zo hanby, a neskôr si sa spovedal na generálnej spovedi, je dôležité, aby si kňazovi uviedol všetky relevantné informácie. Ak si zabudol uviesť počet svätokrádežných prijímaní Eucharistie v období medzi zamlčaním hriechu a generálnou spoveďou, je vhodné to pri najbližšej spovedi oznámiť kňazovi. Pri generálnej spovedi je odpustené aj to, čo si si nespomenul alebo zabudol. Ak si však spomenieš na niečo závažné, oznám to pri najbližšej spovedi. Ak pristúpiš k sv. prijímaniu v ťažkom hriechu, máš na krku ďalší hriech - svätokrádežné prijímanie.
Úcta k sviatosti zmierenia
Pápež Pius X. záväzne určil, že deti sa môžu spovedať vtedy, ak chápu, že hriech je urážkou Boha. Občasná prax najprv umožniť deťom prijať Eucharistiu a až neskôr ich priviesť ku sviatosti pokánia, nemá dostatočné teologické odôvodnenie. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v r. 1977 nariadila, že majú prestať neodôvodnené pokusy podávať deťom sväté prijímanie bez predchádzajúcej sviatosti pokánia.
Nedovolené spoločné vyznávanie hriechov
Cirkev od počiatku chránila spovedné tajomstvo. Spoločné vyznávanie hriechov manželmi, priateľmi alebo členmi skupín nemá dostatočné ani teologické, ani psychologické odôvodnenie. Pápež sv. Lev Veľký (440-461) r. 459 nariadil: „Prikazujem všetkými prostriedkami postaviť sa proti bezočivej (drzej) novote, ktorá sa protiví apoštolskému poriadku... Len vtedy možno viac ľudí pozvať k (sviatostnému) pokániu, keď ľud nebude počuť svedomie spovedajúceho sa“ (DH 323). Cirkev žiadne spoločné vyznanie nepovoľuje (por. Ordo Paenitentiae, r. 1973, č. 34).
Spovedné tajomstvo a jeho ochrana
Kňaz je povinný držať hriechy odhalené vo sviatostnej spovedi ako nedotknuteľné tajomstvo. Z tejto povinnosti nemôže byť nikdy dišpenzovaný, ani aby zachránil svoj vlastný život a dobré meno, ani aby zachránil život druhému. Žiadny zákon ho nemôže prinútiť vyzradiť hriechy, ktoré mu boli vyjavené, ani akákoľvek prísaha. Nemôže ich odhaliť ani priamo, ani nepriamo. Jediná možnosť, ako odhaliť hriechy, ktoré vypočul v spovedi, je na základe zreteľného, slobodného a formálneho súhlasu kajúcnika. Bez tohto súhlasu by porušenie spovedného tajomstva nebolo iba ťažkým hriechom, ale aj svätokrádežou. To by bolo v rozpore s prirodzeným zákonom, s božským zákonom a s cirkevným zákonom, ktorý ukladá povinnosť spovedať sa a zakazuje prezradiť, čo bolo v spovedi povedané. IV. lateránsky koncil (kap. XXI) ukladá prísne tresty za porušenie spovedného tajomstva, vrátane zbavenia kňazského úradu a uvrhnutia do žalára. Tieto zákazy sa vzťahujú na to, čo sa spovedník dozvie prostredníctvom vyznania urobeného ako súčasť sviatosti.
tags: #svate #prijimanie #neskor #po #spovedi