Betlehem je mesto na Západnom brehu Jordánu, ktoré je považované za jedno z najsvätejších miest kresťanstva. Nachádza sa približne 8 kilometrov južne od Jeruzalema a jeho biblický význam ho predurčil ako cieľ pútnikov a miesto s bohatou históriou a duchovným dedičstvom.
Historické korene a biblické súvislosti
Betlehem je v Starom zákone označený ako Mesto Dávidovo, pretože odtiaľto pochádzal staroveký izraelský kráľ Dávid. Podľa Novozákonných evanjelií Matúša a Lukáša je Betlehem aj miestom narodenia Ježiša Nazaretského. V biblických časoch bolo toto miesto známe aj ako Efrata. Tóra označuje Betlehem ako mesto Dávidovo, v ktorom bol korunovaný za kráľa Izraela.
Podľa Nového zákona sa Jozef s tehotnou Máriou vybrali do Betlehema, aby sa zapísali do sčítania ľudu, ktoré nariadil rímsky cisár Augustus. Cesta z Nazareta, kde žili, bola dlhá približne 150 kilometrov a mohla trvať tri až štyri dni. Betlehem bol v tom čase osadou či mestečkom s menej ako tisíc obyvateľmi. Názov mesta v preklade znamená „dom chleba“.
Existujú však aj iné teórie a odborné diskusie. Niektorí novozákonní učenci veria, že časti evanjelií sú neskoršími prírastkami a zastávajú názor, že Ježiš sa v skutočnosti narodil v Nazarete, domove jeho detstva. Napriek týmto diskusiám, kresťanská viera posvätila Betlehem ako Ježišovo rodisko už takmer dve tisícročia.
Archeologické dôkazy naznačujú, že jaskyňa považovaná za miesto narodenia bola už existujúcim posvätným miestom zasväteným Adonisovi, starogréckemu božstvu vegetácie. Táto jaskyňa bola už v 2. storočí identifikovaná ako miesto narodenia Pána svätým Justínom mučeníkom.
Betlehem má význam aj pre židov, ktorí ho považujú za tretie najsvätejšie miesto svojej viery. Podľa legiend sa pri vstupe do mesta nachádza hrobka Ráchel, manželky biblického patriarchu Jakoba a pramatky izraelského národa. Betlehem bol tiež domovom pastiera Dávida, ktorý sa neskôr stal kráľom starovekého Izraela.
Chrám Narodenia Pána: Stavba a vývoj
Chrám Narodenia Pána (Bazilika Narodenia Pána) v Betleheme je jedným z najstarších nepretržite fungujúcich kresťanských kostolov na svete, postavený nad jaskyňou, ktorá je považovaná za rodisko Ježiša Krista.
Konštantín Veľký, rímsky cisár, ktorý poskytol kresťanom slobodu vierovyznania, začal v roku 327 spolu so svojou matkou Sväťou Helenou s výstavbou kostola v blízkosti jaskyne narodenia. Helena absolvovala púť do Svätej zeme a osobne dozerala na začiatok výstavby. Od nej vyšiel podnet na stavbu Baziliky narodenia v Betleheme.
Kostol bol dokončený v roku 339, avšak počas samaritánskeho povstania v 6. storočí vyhorel. V roku 565 Byzantská ríša postavila nový kostol, ktorý do značnej miery rešpektoval architektúru pôvodnej stavby. Cisár Justinián nariadil prestavbu, ktorá dala kostolu dnešný vzhľad. Bazilika bola predĺžená a k jej priečeliu bol pristavaný narthex. Najväčšou zmenou bolo odstránenie pôvodnej rotundy a jej nahradenie transeptom, čím vznikol pôdorys v tvare kríža.
Počas storočí bol chrám viackrát rozšírený a dostavaný. Bol tiež pútnickým miestom počas križiackych výprav. V roku 614, počas nájazdu Peržanov, bol chrám ušetrený vďaka zobrazeniu mágov z Perzie na fasáde, ktoré vojaci považovali za prejav úcty k svojim predkom.
V roku 2012 bol Chrám Narodenia Pána spoločne s ostatnými pamiatkami v lokalite zapísaný na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.
Fasáda baziliky je dnes prístupná cez nízky portál známy ako „Dvere pokory“, ktorý si vyžaduje sklonenie pri vstupe. Pôvodný, väčší otvor je na fasáde stále viditeľný.
Význam a symbolika Betlehema
Betlehem je pre kresťanov symbolom nádeje a vykúpenia, pretože je to miesto, kde sa podľa viery narodil Ježiš Kristus, Mesiáš. Pre kresťanov je to jedno z najdôležitejších pútnických miest na svete, kde sa každoročne konajú slávnostné vianočné obrady.
Dátum Kristovho narodenia, 25. december, nebol pôvodne v Biblii presne stanovený a objavuje sa až v kalendároch zo 4. storočia. Dátum bol pravdepodobne zvolený aj pre svoju blízkosť k pohanským sviatkom zimného slnovratu a rímskym sviatkom Mithry. Niektoré výskumy naznačujú, že Ježiš sa mohol narodiť v roku 7 pred naším letopočtom.
V Betleheme sa odohralo viacero kľúčových udalostí spojených s biblickým príbehom: príchod Jozefa a Márie, narodenie Ježiša v jaskyni, návšteva pastierov, ktorým sa zjavili anjeli ohlasujúci zvesť o narodení Spasiteľa, a neskôr aj príchod traja mudrcov z Východu. Práve ich príchod a uctievanie novonarodeného kráľa symbolizuje spojenie rôznych národov a kultúr pri uctievaní Ježiša.
Pre moslimov je Ježiš tiež významnou postavou, považovaný za veľkého proroka spomínaného v Koráne. Hneď oproti Bazilike Narodenia Pána sa nachádza Omarova mešita, čo symbolizuje spoločné uctievanie tohto miesta rôznymi náboženstvami.
Betlehem v súčasnosti
Dnes je Betlehem hlavným mestom Betlehemského guvernorátu Palestínskej samosprávy a centrom palestínskeho turizmu a kultúry. Napriek politickému napätiu a prítomnosti kontrolných bodov a betónového múru, ktorý ho oddeľuje od Izraela, zostáva dôležitým miestom pre pútnikov a turistov z celého sveta.
Mesto je multikultúrne a multireligiózne, s väčšinou obyvateľstva tvorenou moslimami, ale aj významnou kresťanskou menšinou. Kresťanská tradícia je tu stále silná, čo sa prejavuje aj pri oslavách Vianoc, ktoré sa odohrávajú v duchu pokoja a porozumenia medzi rôznymi komunitami.
Medzi turistami je populárny nákup suvenírov vyrobených z olivového dreva, najmä malých betlehemov a rezbárskych výrobkov. Návšteva Betlehema je často spojená s poznávaním ďalších historických a náboženských miest v regióne.
