Deti ako príklad svätosti
Kto sú to svätí a čo to znamená byť svätý? Svätosť je cieľom každého kresťana. Proces vyhlásenia za svätého, známy ako kanonizácia, nasleduje po blahorečení. V dejinách Cirkvi poznáme aj sväté deti, ktoré svojou čistou vierou prevýšili mnohých dospelých. Medzi ne patria sv. Bernadeta, sv. Mária Goretti či sv. Dominik Sávio.
Výnimočným príkladom sú deti z Fatimy: František, Hyacinta a Lucia. Hoci mali v čase zjavení Panny Márie len 7 až 10 rokov, za tri roky duchovného života dosiahli hĺbku svätosti, ktorú mnohí nedosiahnu ani za celý život. František a Hyacinta prijali utrpenie a choroby ako obetu za hriešnikov. Ako povedal sv. Ľudovít Mária Grignion z Montfortu: „Viac pokročíme v krátkom čase podriadenosti a závislosti na Márii než počas celých rokov svojvôle a spoliehania sa na seba.“
Zodpovednosť dospelých a krstné povolanie
Pán Ježiš neraz dával deti za príklad dospelým: „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ Zároveň však vystríhal dospelých pred pohoršením týchto maličkých. Deti sú často pre dospelých veľkými učiteľmi viery, pretože sú otvorené pre Božie pôsobenie, zatiaľ čo dospelí Bohu neraz kladú prekážky.
Obnovenie krstných sľubov je otázkou: „Chceš sa stať svätým?“ Je to výzva k vernosti krstnému povolaniu. Dnešné deti, ktoré prichádzajú k prvému svätému prijímaniu často z vlastnej iniciatívy a niekedy aj bez podpory rodiny, sú pre nás mementom. Mnohí rodičia si uvedomujú, že ich deti ich vo viere začínajú prerastať.
Eucharistia ako posolstvo lásky
V modernej dobe, kde nás obklopujú technológie, sa často stráca osobný kontakt. Karikaturista zobrazil apoštolov pri Poslednej večeri s mobilmi v rukách, čím nastavil zrkadlo našej dobe. Nie je však sväté prijímanie akousi „Božou esemeskou“? Službou krátkych správ, ktorá nám cez znak chleba a vína odovzdáva posolstvo lásky: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo, toto je moja krv.“
Je to zrozumiteľná výzva k obetavosti. Obrady Zeleného štvrtka nám okrem Eucharistie pripomínajú aj Ježišovo umývanie nôh učeníkom. Týmto úkonom konal službu otroka, čím ukázal, že skutočná dôstojnosť spočíva v schopnosti milovať a slúžiť.
What Happens During Mass? (A Visual Film on the Consecration)
Prijímanie do rúk a úcta srdca
V súvislosti s pandemickou situáciou zostáva na Slovensku zachovaná možnosť prijímať sväté prijímanie do rúk. Tento spôsob nie je novinkou, v prvých storočiach Cirkvi (do IX. storočia) sa Eucharistia prijímala bežne postojačky na ruku. Svätý Cyril Jeruzalemský učil veriacich vytvoriť z rúk „trón“ pre Kráľa.
| Aspekt | Popis |
|---|---|
| Historický kontext | Prijímanie do rúk bolo bežné do deviateho storočia. |
| Symbolika | Ruky tvoriace kríž sa stávajú trónom pre Eucharistického Krista. |
| Podstata | Spor o spôsob prijímania je druhoradý; prvoradá je úcta srdca. |
Dôležité je nepodozrievať tých, ktorí sa rozhodnú pre jeden či druhý spôsob prijímania. Sporiť sa máme o to, čo je podstatné: o úctu srdca, ktoré sa skláňa pred Božím tajomstvom. Nesmieme zabúdať, že nielen naše ruky, ale aj náš jazyk a srdce musia byť čisté. Najväčšou odvahou a vyjadrením Božej lásky je skutočnosť, že sa Boha môžeme dotýkať nielen rukou či jazykom, ale predovšetkým naším srdcom.