Opera Lohengrin je romantická opera o troch dejstvách nemeckého skladateľa Richarda Wagnera, ktorý je aj autorom libreta. Dielo vzniklo v rokoch 1845-1848 a premiéru malo 28. augusta 1850 vo Dvornom veľkovojvodskom divadle vo Weimari.
Vznik a inšpirácia
Námet opery Lohengrin vytvoril skladateľ a libretista Richard Wagner v lete roku 1845 počas pobytu v Mariánskych Lázňach. Príbeh bájneho rytiera Lohengrina, ktorý prichádza do sveta ľudí, kde očakáva pochopenie, porozumenie a dôveru, mu bol v tej dobe veľmi blízky. Pri písaní libreta vychádzal z eposu Wolframa von Eschenbach Parzival, hlavne z jeho častí Lohengrin, založených na chanson de geste Garin le Lorrain z konca 12. storočia a na povestiach o rytierovi s labuťou, ktorá má pôvod v starogermánskych a valónsko-lotrinských prameňoch.
Partitúru opery Wagner dokončil v roku 1848, ale za účasť na májovom povstaní toho istého roku bol vyhostený z vlasti a odišiel do Švajčiarska, čím došlo k odkladu premiéry Lohengrina v Drážďanoch. Wagner, sklamaný neúspechom Tannhäusera, celkom prepadol letargickej rezignácii. Bol si istý, že jeho Tannhäuser je vynikajúca a chvályhodná opera, pričom jej jediná chyba je, že sa neprispôsobila tradičnému a značne konvenčnému pohľadu na operné umenie, ktorý prevládal v tej dobe. Pre Wagnera bolo veľmi trpkým poznaním, že verejnosť nedokáže presvedčiť len svojou hudbou, ale musí sa aj aktívne podieľať na presadzovaní svojej opernej formy. Wagnerov boj o uznanie jeho nového umenia, ktorý sa začal pred mnohými rokmi, vrcholil. Wagner túžil byť pochopený a chcel, aby mu ľudia začali veriť. Preto bola Lohengrinovská tematika v tomto kritickom období jeho tvorby preňho veľmi vhodná. Skvostný rytier Lohengrin opustí svoju nadpozemskú ríšu, zriekne sa všetkých privilégií a prichádza k ľudu, lebo chce byť nimi pochopený. Aj Wagner žije vo vyšších sférach, ale dobrovoľne zostupuje k ľudu a túži po pochopení. Podľa slov samotného Wagnera: „Ak ma už niekto nedokáže pochopiť, nech mi aspoň verí.“
Charakteristické inovácie diela
Richard Wagner vo svojom opernom diele Lohengrin porušil niektoré tradície, a to najmä pri komponovaní predohry. Predohra k opere bola vždy samostatnou časťou a tvoril ju súhrn hudobných motívov navodzujúci atmosféru celého diela. Oproti tomu tu Wagner skomponoval predohry k jednotlivým dejstvám ako priamy úvod do deja. Ukážkou toho je aj svadobný pochod na začiatku 3. dejstva opery. Ďalej Wagner prvýkrát umiestnil orchester do priestoru pod javiskom.
Dej opery Lohengrin
Dej opery sa odohráva v Brabantskom vojvodstve, v prvej polovici 10. storočia. Opera má výrazný historický podtext a charakter historickej drámy.
Prvé dejstvo: Príchod tajomného rytiera
Nemecký kráľ Henrich Vtáčnik prichádza do Brabantska, aby zhromaždil posily do boja proti rozpínavým kočovným uhorským vojskám, ktoré práve vtrhli na územie ríše. Krajinu však našiel rozorvanú vnútornými rozbrojmi a bez vládcu, kde sa každý snaží uzurpovať moc. Kráľ musí rozsúdiť spor medzi grófom Friedrichom z Telramundu, podporovaným niektorými šľachticmi, a Elsou, dcérou zosnulého vojvodu. Telramund, ktorého Elzin otec určil za jej manžela, sa jej vzdal a rýchlo sa oženil s dcérou frízskeho kniežaťa Ortrudou. Teraz si neoprávnene robí nárok na brabantský trón a obviňuje Elsu z bratovraždy a z tajného hriešneho pomeru s nejakým mužom, z ktorého chce urobiť vládcu Brabantu. Telramundovi to namluvila jeho žena Ortruda, ktorá tvrdí, že videla Elsu, ako utopila svojho brata Gottfrieda v jazere v lese, a potom sa vrátila domov sama. V skutočnosti Ortruda v lese za pomoci zlých kúziel uspala Elsu a jej brata začarovala na labuť. Elsa potom svojho brata márne všade hľadala. Ortruda sama túži po moci a prostredníctvom svojho muža Telramunda sa chce stať brabantskou vojvodkyňou.
Kráľ nariadi boží súd. Elsa vypovedá, že vo sne vídava krásneho rytiera, ktorý jej sľubuje, že ju ochráni pred bezprávím a po jej boku sa stane brabantským vojvodom. Uvedomuje si zároveň svoju pochabosť a ponúka svoju ruku a vojvodstvo tomu, kto obháji jej česť. Keď nikto z prítomných na jej ponuku utkať sa s Telramundom nepristúpi, klesá Elsa na kolená a modlí sa k Bohu. V tom sa na rieke objaví čln ťahaný labuťou a v ňom stojí krásny rytier v striebornom brnení, ktorý jej ponúkne pomoc. Vyzve Telramunda do boja, porazí ho, ale daruje mu život. Telramund je prehlásený za klamára a hrozí mu vyhostenie z Antverp. Elsa ponúka rytierovi svoju ruku a titul vojvodu. Rytier prijíma s jednou podmienkou - Elsa sa ho nikdy neopýta na jeho meno, pôvod a miesto, odkiaľ prichádza.
Druhé dejstvo: Intrigy a spochybňovanie
V noci sedia Telramund s Ortrudou v jednoduchom odeve na schodoch hradného kostola. Zatiaľ čo na hrade búrlivo oslavujú víťazstvo rytiera a chystá sa jeho svadba s Elsou, Telramund s Ortrudou si navzájom vyčítajú svoju prehru. Telramund ľutuje, že sa neoženil s Elsou, ako si to prial starý vojvoda. Tým si mohol ušetriť potupnú porážku a stratu cti. Ortruda viní Telramunda zo zbabelosti a radí mu, aby nazajtra obvinil rytiera z temných kúziel, ktoré mu dopomohli k víťazstvu nad Telramundom. Ona to bola, čo Elzinho brata Gottfrieda začarovala na labuť, Telramundovi však povedala, že na vlastné oči videla, ako Elza svojho brata utopila. Ortruda, pomocou čiernej mágie, predpovedala svojmu mužovi, že ich potomkovia budú opäť vládnuť v Brabantsku. Iba zjavenie tajuplného rytiera prekazilo jej diabolský plán na získanie moci. Ale už má nový plán a získava preň aj svojho muža: cudzinca treba poraziť na jeho jedinom zraniteľnom mieste, a tým je jeho tajné meno a neznámy pôvod. Telramund ho má verejne obviniť, že nezvíťazil s pomocou božou, ale s diablovým vnuknutím.
Elsa vyjde na terasu svojej komnaty a Ortruda sa k nej plíživo prihovára. Podarí sa jej vzbudiť Elzin súcit. Elsa vo svojom šťastí neznesie vedomie, že kvôli nej, hoci bez jej viny, niekto trpí. Sama schádza zo schodov k Ortrude a vpustí ju dnu do hradu. Ortruda vzýva starých bohov Odina a Thora, aby jej pomohli dovŕšiť pomstu. Elsa pozýva Ortrudu na zajtrajší svadobný obrad v kostole.
Za svitania je Telramund verejne daný do kliatby a vypovedaný z krajiny. Elsa prichádza v sprievode žien do katedrály. Na schodoch jej však Ortruda zastúpi cestu a žiada pri vstupe do chrámu prednosť pred Elsou - lebo ako Telramundova žena, hoci boli neprávom odsúdení, sú stále šľachtici. Ortruda kričí: „Kto však vie, kto je ten záhadný cudzinec a prečo nechce prezradiť svoje meno, pôvod a stav?!“ Až príchod kráľa a Lohengrina skončí nepríjemnú scénu. Tu však vystúpi Telramund a prehlási boží súd za neplatný, obviní Lohengrina z čarodejníctva a žiada, aby povedal svoje meno. Lohengrin však na túto otázku musí odpovedať len Else. Elzina láska bola silnejšia ako pochybnosť zasiata do jej duše, odpoveď od neho nežiadala.
Tretie dejstvo: Svadba, odhalenie tajomstva a tragický koniec
Svadobný pochod (Lohengrin, Bridal Chorus) - Richard Wagner
Zaznieva slávny svadobný pochod "Sem v sprievode kráčajte už!". Po slávnostnom obrade je Elsa so svojím manželom uvedená do svadobnej komnaty na hrade. Elsa a jej rytier si prvýkrát osamote vyznajú lásku. Elzino šťastie ale kalí myšlienka, že svojho milovaného nikdy nebude môcť nazvať jeho pravým menom. Lohengrin sa jej snaží odviesť myšlienky, ale Elzin nepokoj sa stupňuje. Trápi ju strach, že ich zväzok nebude trvalý, že ju rytier opustí a odíde do tajuplnej ríše, z ktorej prišiel. Márne ju Lohengrin prosí, napomína a varuje. Elsa musí mať predsa len istotu, nech by ju to stálo aj život. Vyriekne osudnú otázku.
V tej chvíli vtrhne nachystaný Telramund s vytaseným mečom, ale Lohengrin ho premôže a jednou ranou zabije. Ostatní pred ním padnú na kolená a Elsa tuší, že to je koniec jej šťastia, spôsobený porušením sľubu. Lohengrin Elze káže pripraviť sa, aby mohli okamžite predstúpiť pred kráľa.
Na druhý deň sa pri brehu Scheldy zhromaždí vojsko okolo kráľa. Prinesú Telramundovo mŕtve telo a Lohengrin pred kráľom vysvetlí okolnosti jeho smrti. Potom vyjadruje ľútosť nad Elzou, lebo nedodržala svoj sľub otázky. A tak odhalí svoje tajomstvo - menuje sa Lohengrin, je rytierom Svätého grálu a prichádza z tajomnej ríše svojho otca Parsifala, sídliaceho na hrade Montsalvat. Poslaním týchto rytierov je, aby svetom nepoznaní pomáhali nevinne ukrivdeným. Ak je však odhalená ich totožnosť, nesmú ďalej zostať medzi ľuďmi a musia sa vrátiť späť do svojej ríše.
K brehu sa blíži čln s labuťou a Ortruda jasá, že bol Lohengrin prezradený a musí sa vrátiť späť. Víťazoslavne oznamuje, že to ona, ktorá pozná staré pohanské kúzla, začarovala Elzinkinho brata Gottfrieda na labuť a tento predčasný odchod zabráni jeho vyslobodeniu. Avšak Lohengrinova modlitba, prednesená v dramatickom vypätí, skalí víťazstvo zla. Lohengrin použije všetku svoju čarovnú moc, nadobudnutú z modlitby, aby vyslobodil Elzinho brata a potom ho určí za nového vládcu Brabantu. Na konci opery sa z výšky znáša biela holubica a namiesto labute odtiahne čln s Lohengrinom späť do ríše jeho otca.
Svadobný pochod "Sem v sprievode kráčajte už!"
Svadobný pochod z opery Lohengrin, známy pod nemeckým názvom „Treulich geführt“ (česky prekladaný ako „Sem v sprievode kráčajte už!“) je jedným z najikonickejších hudobných diel Richarda Wagnera a jedným z najpopulárnejších svadobných pochodov na svete. Je umiestnený na začiatku tretieho dejstva opery, kedy Elsa z Brabantu a rytier Lohengrin vstupujú do svadobnej komnaty. Jeho majestátna a slávnostná melódia perfektne navodzuje atmosféru radostného obradu, no zároveň predznamenáva aj drámu a neistotu, ktorá nasleduje. Wagnerova inovácia spočívala v tom, že túto hudbu komponoval ako priamy úvod do deja, nie ako samostatnú predohru, čím ju pevne zakotvil v dramatickom vývoji opery.
Význam a prijatie opery
Lohengrin spolu s operami Prsteň Nibelungov a Parsifal patrí k vrcholným dielam Wagnerovej opernej tvorby. V roku 1894 bol Lohengrin prvýkrát uvedený v Bayreuthe a stal sa potom opakovane uvádzaným dielom na Bayreuthských hudobných slávnostiach (Bayreuther Festspiele). Napriek svojmu umeleckému významu bola opera pre deklarovaný antisemitizmus autora prijímaná vo svete s rozpakmi.