Slovensko je neobmedzenou studnicou folklórneho bohatstva a umeleckého cítenia. Jednou z najvýraznejších súčastí ľudovej kultúry u nás je kroj, ktorý možno označiť ako tradičný odev príslušníkov národov, etnických skupín či regionálnych a lokálnych spoločenstiev. V našich zemepisných šírkach ide najmä o odev vidieckeho obyvateľstva, ktoré bolo späté s poľnohospodárskym spôsobom života.

Vývoj a špecifiká ľudového odevu
Neskoršia podoba krojov sa začala rodiť pred viac ako dvesto rokmi, keď sa z pôvodne jednoduchého a jednotného odevu začali v jednotlivých regiónoch oddeľovať osobitné formy oblečenia. Všedný pracovný odev bol obohatený o nové súčasti a pestré ozdoby, predovšetkým výšivky. Od konca 17. storočia sa pri zdobení krojov začala používať aj výšivka. Postupne tak vznikali slávnostné, sviatočné či príležitostné kroje, ktoré vyjadrovali nielen príslušnosť človeka k určitému kraju či obci, ale aj jeho spoločenské postavenie.
Vznik a vývoj ľudového odevu bol bezprostredne determinovaný prírodnými a spoločensko-ekonomickými faktormi, ktoré vplývali na materiálové zloženie i jeho umelecké stvárnenie. Iné materiály sa používali v rovinatých oblastiach a iné zasa v regiónoch podhorských. Pre ľudový odev na území Slovenska je tak príznačná bohatá rozmanitosť a výrazná znaková špecifikácia.
Súčasti tradičného kroja
Slovenské kroje - tak ako ich poznáme dnes - možno prirovnať k sviatočným ľudovým krojom 19. storočia. Skladajú sa z rovnakých súčastí ako pracovné ľudové odevy, no sú doplnené o ozdobné prvky.
Ženský kroj
- Spodňa: základná krojová súčiastka.
- Sukňa: na rubáš sa oblieka sukňa (fortuch) z bieleho plátna, kinteš alebo z modrotlače, doplnená krojovou zásterou (obruštek).
- Vrchná časť: oplecko s vyšívanými rukávmi a lajblík (brusliak).
- Doplnky: trojuholníková šatka (krodel), čepiec a na svadbe parta.
- Zimné oblečenie: súkenné trojštvrťové kabátiky (kabanica) a kožuch.
Mužský kroj
Pre slovenský mužský kroj je charakteristický folklórny plstený klobúk, kožený opasok a blanciar. Krojové košele sú pestro vyšívané ľudovou ručnou výšivkou, zatiaľ čo kabáty sa vyznačujú voľným strihom. Nohavice bývajú na stehnách vyzdobené výšivkou, ktorá je príznačná pre daný región.

Svadobný kroj a jeho význam
Svadobný ženský dievčenský kroj je tradične určený na odobierku mladuchy. Ženích má pri tejto príležitosti oblečenú svadobnú vyšívanú košeľu, krpce, súkenné nohavice a krojovú vestu. V zimných mesiacoch sa k svadobnému odevu pridáva krojová kabanica a nesmie chýbať ani tradičný plstený klobúk.
Významnú úlohu v zachovávaní týchto tradícií zohráva Šatnica Matice slovenskej, ktorá vlastní tisíce krojov a kostýmov. Táto inštitúcia je garantom zachovania, obnovy a udržiavania originality tradičného ľudového odevu a podporuje súbory pri prezentácii kultúrneho dedičstva.
Prezentácia krojov v súčasnosti
O ľudovú kultúru a špeciálne o ľudový odev je v súčasnosti veľký záujem. Verejnosť má možnosť obdivovať krásu dedičstva našich predkov prostredníctvom výstav, ako napríklad „Čo to za veselie - svadobné kroje z národopisnej Šatnice Matice slovenskej“, alebo v rámci folklórnych slávností, kde sa okrem prehliadky krojov konajú aj ukážky tradičných remesiel, prednášky o spracovaní vlny či tanečné školy.