Garantom starostlivosti o zachovanie a obnovu tradičného odevu na Slovensku bolo od roku 1945 Ústredie ľudovej umeleckej výroby. Potreba zabezpečenia a zachovania technických podkladov na ušitie tradičného odevu - strihy, vzory výzdoby, popisy súčiastok, zmeny v nosení jednotlivých súčiastok - vyplývala z viacerých faktorov. Medzi najzásadnejšie patrili jednak potreby rozvíjajúcich sa folklórnych súborov, ktoré potrebovali na svoju činnosť tradičný odev ako javiskový kostým, a jednak krojová akcia, ktorá vznikla na pôde národopisnej sekcie Zemskej kultúrnej rady pri Zemskom národnom výbore v Brne.
Inšpiráciou pri tvorbe kolekcie „ROZKVITNUTÁ ÁBELOVÁ“ sa stal práve tradičný kroj a nádherné kvetinové výšivky z dedinky Ábelová, ktoré sú typické pre danú oblasť regiónu Novohrad. K tomuto poznaniu prispel aj archív v NMG v Lučenci, kde boli objavené úžasné kúsky.
Charakteristické prvky Ábelovského kroja
Tradičný Ábelovský ženský kroj je typický bohatou farebnosťou a precíznou výšivkou. Zaujímavé sú najmä súčasti kroja ako: vyšívané oplecká s „baňatými“ rukávmi, lajblík a kosička. Súčasťou sú aj zástery, ktoré mohli byť tkané alebo modrotlačové.
Mužský kroj síce nemá toľko súčastí ako ten ženský, ale je rovnako zaujímavý.
Význam šatiek a ich symbolika
Veľmi ma očarili zamatové šatky, tzv. „ručníky“ (koniec 19. a začiatok 20. storočia), ktoré boli pre Ábelovské ženy typické pri návšteve kostola. Mladé ženy si viazali biele šatky a staršie ženy prechádzali do tmavších farieb. Tieto šatky mohli mať rôznu kompozíciu vyšívaných kvetov v dvoch protiľahlých rohoch. Jeden vzor bol farebný a ten na opačnej strane bol vyšitý len bielou niťou. Zaujímavé je, ako vtedajšie ženy dokázali využiť materiál a vytvorili šatku vhodnú na dve príležitosti.
Umelecká hodnota a techniky spracovania
V oblasti Ábelovej sa nosil odev s nápadnou výzdobou a výšivkou podobnou detvianskemu typu. Vyšívali tu nielen plným stehom, ale aj krížikovým, retiazkovým stehom a uplatnila sa tu aj paličkovaná čipka, ktorá poväčšine spájala materiály, aby neboli kraje príliš hrubé alebo lemovali dolné kraje čepcov. Veľkú obľubu si našli aj nášivky. Nášivky sa aplikovali na čepce, pomerne rýchlo vyplňovali prázdne plochy spolu s perličkami a korálkami. Umožňovali tak rôznorodosť a farebnosť, ktoré im poskytovali neobmedzené možnosti tvoriť.
Keď ruky rozprávajú - Katarína Búranová
Domáca výroba súčiastok a obuvi
V každej domácnosti boli krosná. Vznikali tak nádherné súčiastky odevu, a to oplecká a zástery, tzv. šaty. Muži sa venovali zhotovovaniu zimnej aj letnej obuvi, čo bolo doplnkové zamestnanie. Vznikala tak aj pletená obuv - kapcáty, kde na ihliciach vypletali z učesanej vlny pánsku obuv.
Obec Ábelová a jej kroj v kontexte histórie
Obec Ábelová vznikla v 13. storočí a delí sa na tri časti: Ábelová, Madačka, Nedelište. V Ábelovej žila a pôsobila aj spisovateľka a národná umelkyňa Božena Slančíková -Timrava, ale aj mnoho ďalších známych osobností našich dejín. Božena Slančíková-Timrava o ábelovskom tradičnom ľudovom odeve napísala: „Kroj žien týchto obcí Polichna, Ábelovej, Nedelišťa a Madačky je veľmi zvláštny. Nerovná sa ani dolnozemskému ani detvianskemu. Na prvý pohľad zdá sa veľmi strakatý, človek musí sa podívať nad tou pestrosťou farieb nedeľného rúcha. Červená, žltá, zelená i modrá a vôbec ani jednu nevyhanajú.“
Sviatočný ľudový odev sa nosil podľa rôznych udalostí a počas sviatkov platili v obliekaní prísne pravidlá. V pôstnom období bez rozdielu na vek sa nosila iba čierna farba.
Dedičstvo a súčasnosť
Každý jeden kroj je veľkou inšpiráciou. Niektoré súčiastky krojov sa dnes už veľmi nevyrábajú, ich výroba je časovo náročná a hlavne každý jeden kúsok je nenapodobiteľný.