Svadba je historicky vyvinutý systém obradov a zvykov sprevádzajúcich uzavretie manželstva, spoločensky alebo aj sakrálne potvrdzujúci jeho právoplatnosť. Podstatou je vylúčenie mladuchy a ženícha z dovtedajších zväzkov (z rodiny, zo spoločenstva slobodných), ich prechod a prijatie do novej rodiny, medzi dospelých členov spoločnosti. Svadba tak v mnohom zastupuje v európskych kultúrach iniciácie. Diala sa za účasti širšieho okruhu ľudí ako svedkov vykonaných obyčajovo-právnych aktov a právoplatnosti manželstva.
V dnešnej dobe, keď mnohé páry túžia po jedinečnosti a výnimočnosti svojho veľkého dňa, sa čoraz viac z nich prikláňa k svadbám v tradičnom ľudovom štýle. Folklór je našou súčasťou a dedičstvom, ktoré nám tu naši predkovia zanechali. Sú to piesne, spievanky, kroje, nádherné ornamenty a výšivky, zvyky. Tento trend predstavuje nielen vizuálny koncept, ale predovšetkým vyjadrenie postoja - oslavu lásky prepojenú s úctou k prírode, regiónu a domácim remeselníkom. Svadba v slovenskom štýle je oslavou autenticity, udržateľnosti a podpory lokálnych výrobcov.
História a podstata tradičnej svadby
Svadba ako spoločenský a sakrálny obrad
Tradičnú svadbu na Slovensku, trvajúcu i niekoľko dní, tvorilo množstvo obradov, zvykov, magických úkonov a veštieb, obradové jedlá, odevy, predmety a obradový folklór. Svadby sa v minulosti neraz uzatvárali na základe dohôd medzi rodinami a nevesty museli podľa obyčaje smútiť či plakať. Napriek tomu sa dnes na všetky tieto tradície pozeráme s obdivom a údivom, hlavne keď sa dozvieme, koľko z nich sa zachovalo až do súčasnosti.
Slovné spojenie „vydávať sa“ siaha hlboko do minulosti a kedysi nemalo taký pozitívny podtón ako dnes. Spájalo sa s jednou z prvých foriem uzatvárania manželstiev, a to s kúpnopredajnou zmluvou. Okrem dohôd medzi rodinami bola ďalšou možnosťou napríklad únos, väčšinou však išlo len o predstieraný únos, ak sa obe strany vopred dohodli a chceli sa vyhnúť vysokým výdavkom na oficiálny sobáš.
Kontrast so súčasnou svadbou
Súčasná svadba sa vyznačuje skrátením trvania na jeden deň, zjednodušením a unifikáciou priebehu, znížením normatívnosti a väčšou liberalizáciou - prijímaním rôznych inovácií. Avšak, aj v dnešnej dobe mnohí snúbenci volia návrat k tradíciám a folklórnym prvkom, aby ich veľký deň pôsobil kompletne a harmonicky v ľudovom štýle.
Cesta k oltáru: Predsvadobné zvyky a svadobný deň
Od pytačiek po zásnuby
V neskorších časoch sa predsvadobné obdobie a zásnuby niesli v duchu niekoľkých typických obradov. Staršia žena zo ženíchovej strany bývala vyslaná do domu nevesty na priezvedy, aby zistila predbežný súhlas so svadbou v rodine nevesty. Na pytačky už chodieval samotný ženích spoločne s niektorým z mužov z rodiny, zvyčajne s krstným otcom. Súhlas bol už omnoho záväznejší ako počas priezvedov. Rodina nevesty mohla povedať svoje áno nielen vzájomným podaním si rúk, ale aj prípitkom, výmenou šatky, pierka či stužky alebo ponúknutím praženice. Zásnuby boli obradom potvrdenia dohody. Na tento akt sa na Slovensku používal aj názov zaručiny či oddávanie. Znakom, že sa mladí skutočne vezmú, bolo spojenie ich rúk a výmena darov.
Ohlášky a pozývanie hostí
V niektorých kostoloch sa ešte aj dnes oznamuje uzatváranie manželských zväzkov. V minulosti boli ohlášky cirkvou predpísanou povinnosťou. Počas troch nedieľ za sebou pred samotným obradom kňaz ohlasoval blížiaci sa sobáš. Počas tohto obdobia museli aj mladí snúbenci nosiť na oblečení viditeľný znak prisľúbenia sa. Keď už o svadbe vedela celá dedina, postupne sa začalo s pozývaním hostí. Niekde pozývali samotní mladomanželia či ich rodičia, inde družbovia, najčastejšie však špeciálne vymenovaný človek, nazývaný zváč. Ten pri návšteve každej domácnosti prednášal pozývacie formuly alebo o účasť na svadbe hostí dokonca prosil - tak to vyžadovala vtedajšia obyčaj. Mladomanželia nemali v dávnych časoch takú slobodu vo výbere termínu. Svadby sa organizovali len v určitých obdobiach, napríklad počas fašiangov.
Príprava nevesty a ženícha
Prípravy na svadbu sa začínali skoro ráno obliekaním nevesty, pri ktorom bola prítomná krstná matka, družičky a najbližšia rodina. Zvykom bol očistný kúpeľ, ktorý absolvovali obaja mladomanželia a mal z nich zmyť všetko nečisté a chrániť ich pred zlom v manželstve. Potom sa začalo obliekanie, počas ktorého bývala nevesta postavená v šafli, širokej drevenej nádobe s dvoma uchami. Svadobný odev sa líšil od obce k obci. Na Horehroní bývali nevesty v bielom a krk im zdobil ruženec. Tekovské nevesty mávali šaty tmavých farieb s bohatými výšivkami, pod širokou sukňou mali oblečených až sedem spodničiek a cez prsia previazanú šatku. Na nohách nosili nové čižmy, ktoré dostávali od svojho nastávajúceho. V niektorých častiach Slovenska nosievali nevesty svadobné šaty v čiernych a fialových odtieňoch na znak smútku, no častejšie bývali mladuchy odeté v bielom. Biele zástery a sukne bývali doplnené farebnými súčasťami ľudového odevu. Azda najtypickejším prvkom odevu nevesty bola parta, čelenka zdobená perlami, flitrami, výšivkami či sušenými kvetmi. Pod ňou mala nevesta vlasy hladko začesané do vrkoča. Bočné strany party bývali ozdobené kytajkami, širokými farebnými šnúrkami a stuhami dlhými občas aj po pás. Keď sa termín neodvratne priblížil až k predvečeru svadby, konali sa rozlúčky so slobodou.
Symbolické prekážky pre ženícha a odobierka
Všetko sa začalo príchodom budúceho ženícha do domu nevesty. Podľa tradícií mu svadobčania mali brániť vo vstupe do domu, dávali mladému pánovi rôzne hádanky a kládli mu prekážky, ktoré musel zdolať, aby si svoju nevestu zaslúžil - neraz bol nútený vykúpiť si ju. Tradícia privedenia troch falošných neviest pred ženícha pred tým, ako príde tá skutočná, sa zachovala dodnes. Najčastejšie sa do bielych plachiet prezliekali staré ženy a muži. Mládenec sa zakaždým musel opýtať tzv. oddávača, zástupcu nevesty: „Páni starší, je to ona?“ Po troch pokusoch o zisk nevesty sa začalo vtipné zjednávanie na cene medzi družbami ženícha a nevesty. Ženích totiž musel zaplatiť nielen za nevestu, ale aj za jej výchovu či svadobné pierko na svoj odev. Keď sa mladý pár konečne stretol, nasledovala aj dnes dobre známa odobierka plná smútku z odchodu z rodičovského domu a strachu z neznáma.
Svadobný sprievod a obrad
Krásnym zvykom bol svadobný sprievod, v ktorom kráčali ženích, nevesta a všetci svadobčania cez dedinu až ku kostolu. Niesla sa v ňom svadobná zástava, cesnak, chlieb na ochranu mladomanželov a stromček ako symbol čistoty a života. Samotný sobáš prebiehal podobne ako dnes s tým rozdielom, že sa začínal už okolo poludnia.
Po sobáši: Svadobná hostina a prechod do nového života
Hostina plná hojnosti a povier
Aj výber miesta svadobnej hostiny sa niesol v duchu tradícií. Najčastejšie sa hostiny konali v dome nevesty. A boli to teda poriadne bohaté oslavy. Ich hojnosť sa spájala s poverou „aký počiatok, taký koniec“, teda aké bohaté bude manželstvo na začiatku, také bude aj na konci. Na hostine sedel mladý manželský pár za vrchstolom, v rohu miestnosti, príp. v niektorých oblastiach Slovenska aj v samostatnej komôrke na poschodí, kam im jedlo len nosili. Stoly sa pod ťarchou jedla priam prehýbali. Dlhé týždne pred svadbou sa začínalo s prípravami, organizovali sa zabíjačky, aby na stoloch nechýbali jedlá, ktoré mali priniesť plodnosť, napríklad kura či kohút. Žiadna svadba by sa neobišla ani bez rôznych kaší, ktoré sa jedávali zo spoločných mís. Jedenie svadobnej polievky zo spoločného taniera je symbolom spoločného života a spoločného majetku, obraz toho, že po sobáši sa budú manželia o všetko deliť rovnakým dielom.
Medzi obľúbené zvyky patrí aj hádzanie ryže na čerstvých novomanželov pri východe z kostola, čo predstavuje plodnosť mladého páru, a rozbitie taniera pri vstupe do sály, ktoré symbolizuje šťastie ukryté v množstve črepov.
Čepčenie nevesty a venčekový tanec
Po zábave a hodovaní veselosť ustala a nastal čas rozlúčiť sa. Podľa dávnych zvykov mladý pár opustil za spevu rozlúčkových piesní a plaču nevesty jej rodičovský dom. Vrcholom svadby bolo to, čo dnes nazývame čepčením, ktoré sa robieva okolo polnoci. Úderom polnoci sa z mladej nevesty stávala pani. Práve v tomto momente sa jej z hlavy snímala parta či venček, symboly panenstva a slobody. Medzi piesne sprevádzajúce tento obrad patrí aj:
Parta moja, parta, zelený veniec,už ti je, Anička, už ti je koniec.Stratila som partu, zelený veniec,našiel mi ju družba, švárny mládenec.A veru, družbičku, pekne ťa prosím,vráťže mi tú partu, rada ju nosím.Keby si ty partu rada nosila,veru by si družbu krajšie prosila.Ale že ty partu rada nenosíš,preto ani družbu krajšie neprosíš.Išla by ja, išla po polnoci spať,ale sa ja bojím, že mu musím dať.Išla by ja, išla spať do komory,ale ja sa bojím čiernej potvory.Na zelenej lúke je kopa sena,včera bola dievka, dneska je žena.Na zelenej lúke je strom košatý,včera bol mládenec, dnes je ženatý.
Začepčenú nevestu priviedol k ženíchovi družba a opäť sa rozprúdila zábava. Nadišiel čas na tanec dnes známy ako venčekový tanec. S nevestou postupne tancovali všetci mužskí svadobčania a za každé kolo jej museli priniesť dary či peniaze.
Svadobná noc a ranné rituály
Podľa starých zvyklostí sa z nevesty stávala pani nielen začiatkom nového dňa, ale aj úplným spečatením manželstva, ktorým je svadobná noc. Ženích si nevestu odviedol do domu svojich rodičov, kde svadobné obrady pokračovali. Príchod nevesty do nového domova vyžadoval uctenie si predkov, ktorí bývali v tomto príbytku. Zvykom bolo obchádzať stôl, bozkávať ho a klásť chlieb na jeho rohy. Aj prenášanie nevesty cez prah má pôvod v týchto dávnych časoch. Svadobčania spoločne odprevadili mladých na lôžko, spievali piesne a tancovali okolo nich. V minulosti sa na svadobnej noci zúčastňovali dokonca aj svedkovia. Niekoľkotýždňové prípravy, niekoľkodňové svadobné obrady a niekoľkochodové jedlá. Také boli pravé slovenské ľudové svadby, ktoré ešte aj dnes podľa predlôh rekonštruuje nejeden folklórny súbor.
Hneď ako vyšlo slnko, konal sa obrad, počas ktorého ostatné vydaté ženy medzi seba prijali mladú nevestu. Práve tento úkon sa nazýval čepčením. Starejšia, matka či svokra nevesty jej založili čepiec a spoločne s ostatnými ženami vykonávali ďalšie zvyky, ktoré mali neveste zabezpečiť plodnosť. Do lona jej kládli peniaze, koláče aj chlieb. Svadba sa končila rozdelením svadobného koláča medzi všetkých prítomných. Tým, že ho zjedli, preukázali, že manželstvo uznávajú ako právoplatné.
Moderná svadba s folklórnou dušou
Prečo folklórna svadba? Autenticita a udržateľnosť
V súčasnosti folklór a tradície zažívajú svoj veľký boom. Prvky folklóru môžeme vidieť všade naokolo: v móde, v bytovom dizajnérstve, v šperkoch, v produktoch pre deti. Tento trend neobišiel ani svadobný priemysel. Pre mladých ľudí je to niečo vzácne a úchvatné. Návrat do minulosti a prenesenie tohto dedičstva do súčasnosti je veľmi moderné. Aj preto si mnoho novomanželov vyberá na tému svadby práve folklór. Svadba a tradície spolu krásne ladia. Táto svadba nie je len o estetike, ale o rozhodnutí podporiť domácich tvorcov, zachovať remeselnú kvalitu a vytvoriť oslavu s hĺbkou a významom. Autentickosť lokálneho plánovania sa nedá napodobniť katalógovým riešením, pretože každý detail má svoj pôvod a príbeh. Nechajte sa „vtiahnuť“ do minulosti a vytvorte harmóniu medzi tradičnými a modernými prvkami.
Svadobné šaty a odev pre nevestu a ženícha
Kedysi sa nevesty vydávali v krojoch, dnes je nevesta v kroji skôr raritou, ľudový odev sa často využíva len na obrad čepčenia. Mnoho neviest si preto láme hlavu s tým, ako zachovať folkový charakter svadieb bez toho, aby museli siahnuť po tradičnom kroji. Riešením sú ľanové šaty doplnené folkovými patentmi či opaskom, rovnako aj jednoduchá košeľa s folk prvkami pre ženícha. Napríklad ľanové šaty ozdobené krajkou s názvom Holubička sú nielen krásne, ale aj pohodlné. Na trhu nájdete aj originálne svadobné folk tenisky. Tvorba návrhárok ako Jarka Wurll Kocanová je ukážkou kombinácie tradícií a modernosti, kde sa moderné strihy a materiály spájajú s tradičnými slovenskými výšivkami. Aj jednoduché šaty krásne oživí vyšívaný opasok. Nepochybne, klasické biele svadobné šaty bez akýchkoľvek folk prvkov sú tiež v poriadku a môžu byť doplnené folklórnymi doplnkami. Ak chcete oživiť klasickú čistú bielu, šaty môže ozdobiť vyšívaná stužka s tradičnými farbami a vzormi, ktoré sú v českej a slovenskej tradícii zahalené do kombinácie žltej, červenej, modrej a zelenej. So strihom šiat môžeme tiež experimentovať, napríklad zvoliť dlhé moderné šaty s kruhovou sukňou do pol lýtok v kombinácii s čipkou. Folklórnou klasikou sú aj svadobné retro šaty s dĺžkou po kolená zdobené bavlnenou vintage čipkou, s krásnou ozdobnou folklórnou stužkou v páse a bohatou spodničkou.
Vlasy a kvetinové ozdoby
Vlasová stylistka Katarína Krásna odporúča mladým nevestám dať vyniknúť svojej prirodzenej kráse a priveľmi neexperimentovať s účesom. Tradičný ľudový svadobný účes často zahŕňa vlasy vyčesané dohora alebo zapletený vrkoč, ktorý je súčasťou ľudovej kultúry. Pekne vyniknú aj rozpustené vlasy s jemným venčekom a stuhovým závojom. Kvetinovou ozdobou vo forme venčeka, často dodekorovanou stužkami, je parta. Tá je vhodná pre menej zdobené šaty, pretože sama je veľmi výrazným prvkom. Namiesto závoja môžete zvoliť práve partu, ktorá je kvetinovou ozdobou do vlasov vo forme venčeka. Ak chcete vdýchnuť ľudovú atmosféru závoju, existujú závoje pozostávajúce z folkových stúh.
Svadobná kytica a dekorácie
Namiesto tradičnej veľkej svadobnej kytice sa preferuje menšia kytička z nežných kvietkov. Najznámejším a najtypickejším kvietkom pre svadby vo folkovom duchu je mak. Často sa dopĺňa nevädzou, margarétkami, kamilkami, prvosienkami, nezábudkou či blyskáčom. Typické sú aj klásky a makovice, ktoré nesú odkaz našich predkov, ktorí pracovali na poliach a boli práve cez pole súčasťou prírody. Kvetinovú výzdobu je možné doplniť aj levanduľou, bobuľkami či modrým bodliakom. Je dôležité si uvedomiť, že klasická kombinácia maku, nevädze a margarétok nemusí vyhovovať každej neveste.
Výzdoba by mala využívať materiály ako ľan, bavlna a čipka, s dôrazom na ľudové ornamenty alebo modrotlač. V jednoduchosti je krása. Stoly môžu byť prikryté ľanovým obrusom naturálnej farby, cez stred môžete natiahnuť štólu s folk výšivkou, lúčne kvety umiestnite do zaváraninových pohárov ozdobených folk stužkou, krajkou či jutou. Nič nepokazíte podnosmi z dreva. Namiesto kvetov môžete použiť i klásky alebo makovice v kombinácii s gypsomilkou. Prírodné materiály či kvetinová výzdoba je i finančne menej náročná. Aj exteriér je možné zladiť do folklórnych farieb za pomoci rôznych mašlí, pentlí a čerstvých kvetín. Roztomilé šúpolové bábiky môžu tiež ozdobiť svadobný stôl.
Netradičné miesta a catering
Hoci kultúrne domy a jedálne stále ponúkajú priestor pre svadobné oslavy, do popredia sa dostávajú netradičné miesta, ktoré podčiarknu individualitu a zároveň ponúknu neopozerané scenérie. Ideálnym priestorom pre ľudovú svadbu je stodola, ktorá dýcha vidiekom, drevom a minulosťou, pričom dnešné svadobné stodoly spĺňajú všetky štandardy pre modernú svadbu. Populárne sú najmä zrekonštruované slovenské hrady a zámky, miesta v blízkosti krásnej prírody či zaujímavých historických stavieb. Tieto lokality poskytujú originálne pozadie pre svadobné fotografie, či už ide o drevené chalúpky, hradné sály alebo majestátne hory. Veľkým plusom svadby mimo domova je možnosť pre svadobných hostí spoznať nové miesta.
Sobáše pod holým nebom sa stávajú čoraz bežnejšími. Skutočne netradičným zážitkom však zostáva svadobný obrad za tmy, ktorý predstavuje romantiku ako z rozprávky. Klienti čoraz častejšie vyhľadávajú aj svadobné obrady vo viniciach, ktoré sú síce náročnejšie na prípravu, no ponúkajú nádherné výhľady. Svadobná hostina na zelenej lúke, pod stanom, v drevenej stodole alebo v nádhernom kaštieli môže vyzerať elegantne, štýlovo a nezabudnuteľne. Okrem toho majú svadby špeciálne témy a vyzdobujú sa netradične v súlade s priestorom, životným štýlom či záujmami mladého páru.
Cateringová agentúra Simona Šeborová opisuje netradičné cateringy, ako napríklad banketové stoly na balíkoch slamy s predjedlami podávanými na drevených doskách. Zaznamenáva ústup od klasických jedál ako slepačí vývar či rezeň smerom k modernejšej a zdravšej kuchyni, obľúbená je aj divina. Stretla sa však aj s požiadavkou na úplnú tradíciu, ako sú lekvárové perky či šúľance, a tiež s výzvou pripraviť prvorepublikové menu s použitím výlučne domácich produktov. Cukrárka Tatiana Jančurová uvádza, že nevesty si síce pýtajú klasické svadobné zákusky, ale preferujú minikoláčiky. Pripravovala aj netypickú slanú, dvojposchodovú tortu v tvare srdca, bezlepkové či bezlaktózové koláče. Svadobná torta môže byť tiež ladená do folklórneho štýlu, zdobená typickými kvetmi alebo ornamentmi. Možností je naozaj veľa a inšpiráciu možno nájsť online. Tieto svadobné obrúčky z bieleho zlata zdobí vzor z oblasti Detvy. Drevené manžetové gombíky sú ideálne pre milovníkov prírodných materiálov.
Drobné detaily s folklórnym nádychom
Ak organizujete svadbu inšpirovanú folklórom, môžete jeho prvky využiť na pozvánkach, etiketách na fľaše, výzdobe, dekoráciách či svadobných pierkach a torte. Akvarelové svadobné oznámenie inšpirované ľudovou vyšívkou je krásnym príkladom. Jednoduché svadobné pierko vyrobené z folklórnej stužky a dreveného srdiečka dodáva šarm. Drevená svadobná kniha hostí, ktorú môžete využiť aj ako svadobný album, je skvelou pamiatkou. Poďakovanie rodičom poteší v deň svadby a po nej je krásnou spomienkou. Pre ženícha sú vhodné doplnky ako motýlik, alebo traky doplnené tradičným motívom. S doplnkami sa môžeme zladiť spolu s ženíchom - klasický oblek môže váš milý doladiť kravatou alebo motýlikom s folklórnou výšivkou a originálnymi manžetovými gombíkmi. Tieto akcenty môžu byť jemnejšie alebo výraznejšie, záleží len na Vašej voľbe. Celá dedina sa tradičnej svadby účastniť nemusí, pravidlá v tento deň určujete len a len vy.
Plánovanie a lokálni dodávatelia
Finančná náročnosť a logistika
Svadba v exteriéri si často vyžaduje vyšší rozpočet v porovnaní s klasickou hostinou v reštaurácii alebo kultúrnom dome. V reštaurácii majú všetko potrebné vybavenie stále pripravené, stačí prispôsobiť rozostavenie stolov, prestrieť čisté obrusy a personál funguje vo svojom zabehanom systéme. Zorganizovať hostinu pre stovku hostí na mieste bez infraštruktúry si vyžaduje dôslednú organizáciu, schopný personál a teda aj vyššie náklady. Po dokonalom naplánovaní nasleduje príprava, doprava, montáž a inštalácia všetkého potrebného mobiliáru a inventáru, ako aj následné balenie, umývanie a skladovanie. Napriek tomu všetko úsilie stojí za to, pretože svadobný deň má byť výnimočný.
Spolupráca s lokálnymi talentami
Spolupráca s lokálnymi dodávateľmi - fotografmi, floristami, cukrármi - vdychuje svadbe osobitý charakter. Fotograf poznajúci miestne svetlo a krajinu zachytí atmosféru prirodzene, floristka pracujúca so sezónnymi kvetmi vytvorí harmonickú výzdobu a cukrárka využívajúca tradičné recepty prinesie chute detstva. Svadba v slovenskom štýle je nielen o estetike, ale o rozhodnutí podporiť domácich tvorcov, zachovať remeselnú kvalitu a vytvoriť oslavu s hĺbkou a významom. Od ručne šitých šiat cez lokálne svadobné oznámenia až po výslužky od farmára vzniká harmonický celok, ktorý pôsobí prirodzene a autenticky.
Vytvorenie zoznamu svadobných úloh na www.svadbapodlamary.sk
Tipy na výnimočné svadobné lokality na Slovensku
Svadbu robí jedinečnou aj prostredie, v ktorom sa odohráva. Ak chcete byť v deň D skutočnou princeznou, poobzerajte sa po krásnych slovenských miestach, ktoré vám tento sen splnia - ich priestory totiž slúžia aj na organizovanie svadieb či osláv. Môže to byť aj svadobný obrad len v prírode, napríklad blízko obľúbeného vinohradu. Rozhodne by vás mali obklopovať prírodné materiály ako sú drevo a kameň. Preto je ideálne folklórnu svadbu usporiadať v jarných alebo letných mesiacoch.
- V Bratislavskom kraji stoja za zmienku kaštieľ Tomášov, Bratislavský hrad či hrad Červený Kameň.
- V Nitrianskom kraji sa to priam hemží krásnymi miestami ako stvorenými na svadbu: kaštieľ Chateau Appony v obci Oponice, kaštieľ Mojmírovce či kaštieľ Beladice. Pre milovníkov histórie je v Oponiciach aj Aponiovská knižnica a zrúcanina Oponického hradu.
- Banskobystrický kraj je z hľadiska unikátnych historických miest, ktoré sú verejnosti prístupné, asi najbohatší. Krásnu svadbu vám zorganizuje napríklad kaštieľ Svätý Anton, Haličský zámok pretvorený na zámocký hotel Galicia Nueva, hrad Modrý Kameň, Starý zámok v Banskej Štiavnici, Vígľašský zámok či kremnický mestský hrad.
- V Košickom kraji si svoje áno môžete povedať napríklad v kaštieli Betliar, ktorého park skrášľujú jazierka, les a rôzne exotické stromy, ďalej v kaštieli Fričovce alebo v rokokovom kaštieli Šaca.
- Prešovský kraj sa pýši krásnymi kaštieľmi Péchy či Lučivná, Ľubovnianskym hradom a Kežmarským zámkom. Pre páry s túžbou po vintage štýle alebo svadbe v ľudovom štýle s dôrazom na vzory zo slovenských krojov je ideálnou voľbou Ľubovniansky hrad a blízka drevená dedinka ľudovej architektúry. Svadobný obrad sa tu môže konať v drevenom gréckokatolíckom Chráme svätého archanjela Michala z Matysovej, priamo v skanzene. Obľúbeným miestom je aj pútnické miesto Litmanová, kde sa obrad koná v drevenom kostolíku na hore Zvir.