Svadba je historicky vyvinutý systém obradov a zvykov sprevádzajúcich uzavretie manželstva, spoločensky alebo aj sakrálne potvrdzujúci jeho právoplatnosť. Podstatou tohto dôležitého životného rituálu je vylúčenie mladuchy a ženícha z dovtedajších zväzkov, či už z rodiny alebo spoločenstva slobodných, ich následný prechod a prijatie do novej rodiny, medzi dospelých členov spoločnosti. V mnohých európskych kultúrach tak svadba zastupuje iniciácie.
Diala sa za účasti širšieho okruhu ľudí ako svedkov vykonaných obyčajovo-právnych aktov a právoplatnosti manželstva. Tradičnú svadbu na Slovensku, trvajúcu i niekoľko dní, tvorilo množstvo obradov, zvykov, magických úkonov a veštieb. Neoddeliteľnou súčasťou boli aj obradové jedlá, špecifické odevy, predmety a bohatý obradový folklór. Prevoz výbavy a svadobné dary, ktoré boli v rôznych momentoch svadby, sa nedajú zaradiť do jednotného sledu. Súčasná svadba sa vyznačuje skrátením trvania na jeden deň, zjednodušením a unifikáciou priebehu, znížením normatívnosti a väčšou liberalizáciou, čo umožňuje prijímanie rôznych inovácií.
Folklórne súbory a uchovávanie tradícií
Na Slovensku existuje mnoho folklórnych súborov, ktoré ctia tradície svojich predkov a snažia sa ich zachovávať a prezentovať. Žilinský Detský folklórny súbor Lieska zo SZUŠ ANIMA LIBERA je jedným z takýchto kolektívov. Jeho členovia, dievčatá a chlapci vo veku od 4 a pol do 15 rokov, sa venujú uchovávaniu a interpretácii ľudových tradícií. V r. oblasti sa zachovalo množstvo motívov tancov a zvykov, ktoré sú súčasťou ich repertoáru. Dnes je hlavným cieľom činnosti súboru spracovanie autentického folklórneho materiálu s moderným a tvorivým prístupom, so zameraním na prezentovanie štýlového folklóru z rôznych regiónov Slovenska.
Choreografie a hudobné aranžmány súboru vychádzajú z hlbokých koreňov ľudovej kultúry a sú starostlivo vytvorené tak, aby zachytili autentickosť a šarm slovenského folklóru. Repertoár zahŕňa tradičné tance, spevy a rituály. V minulosti sa tance ako lašung, čardáš a sellácka tancovali na zábavách, no mnohí na ne zabudli. V podaní súboru sú zachované aj staršie a novšie formy čardášov z okolia Lubiny, ako aj tradičná forma selláckej. Tance ako Lašunk - frišká, Čardáš a Sellácka pochádzajú z oblasti Trenčína.
Lúčnica - KARIČKA
Príklady folklórnych prezentácií a festivalov
Jedným z príkladov úspešnej prezentácie tradičnej svadby bolo aj podujatie na 4. Gemerskom folklórnom festivale, ktorý mal za sebou úspešný 44. ročník. Návštevníci festivalu si v sobotu mohli v miestnom amfiteátri pozrieť tradičnú svadbu. Podujatie malo široký záber pre každého. Po piatkovom vystúpení v obci sa program preniesol do miestneho amfiteátra, kde vystúpili folkloristi, aby si zaspievali a zatancovali vo dvoroch a na pľacu, kým tí najmenší sa predstavili na malej scéne pri kostole. Miestne skupiny ako Stromíš, Hôra a Dolina, ktoré vo svojich obciach zachovávali tradície stáročia, sú často súčasťou takýchto podujatí.
Detský folklórny súbor Lieska sa po nepriaznivých dôsledkoch karanténnych opatrení úspešne vykročil do tohtoročnej letnej sezóny. V sobotu 21. mája sa v Dome odborov v Žiline predviedol vo svojom pozoruhodnom Galaprograme MÁJIČEK. Pred zaplneným hľadiskom sa členovia súboru menili na úžasné detské individuality, ktoré sa v priebehu predstavenia stmelili do jednoliateho obdivuhodného kolektívu. Od čísla k číslu sa z detskej hry postupne stávalo zaujímavé umelecké dielo, umocnené výbornými výkonmi vlastnej ľudovej hudby DFS LIESKA. Búrlivý potlesk počas každého čísla a standing ovation na záver bol potvrdením, že členovia Liesky pripravili nezabudnuteľný zážitok. Predviedli svoj temperament, tvorivosť, súdržnosť ale predovšetkým svoje herecké, tanečné, spevácke a hudobné schopností a talent. Takúto atmosféru si všetci zúčastnení, či už na javisku alebo v hľadisku budú dlho pamätať.
Ďalšie zvyky a tradície prezentované súbormi
Okrem svadobných zvykov môžu folklórne súbory prezentovať aj iné tradičné rituály, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva. Medzi ne patrí napríklad spievanie na Tri krále, kedy deti chodia z domu do domu a prajú gazdom všetko dobré. Niektoré zvyky zahŕňajú aj bubáčov, ktorí mali zabrániť vrabcom vyzobávať čerstvo zasiate zrno. V obciach ako Selec, Trenčianska Turná, Kubra a Mních sa zachovali špecifické tradície, ktoré boli dlho izolované od civilizovanejších obcí v dolinách, napríklad v 20. storočí. Tieto detaily sú cenné pre uchovanie komplexného obrazu o ľudovej kultúre.
