Obec Veľké Kostoľany, pôvodne známa ako Sent Vít alebo Zenthwith, má bohatú históriu siahajúcu až do roku 1209, kedy je prvýkrát spomenutá v darovacej listine kráľa Ondreja II. Názov obce sa v priebehu stáročí menil, pričom pôvodné pomenovanie Sent Vít bolo odvodené od kostola zasväteného svätému Vítovi, ktorý bol v tej dobe jediným v širokom okolí.
Na miernom vŕšku, kde sa dnes nachádza kostol s cintorínom, kedysi stál staroveký hrad s ochrannou funkciou. Hoci z pôvodného hradu nezostali žiadne stopy, na začiatku 20. storočia boli ešte viditeľné zvyšky múrov. Hrad bol strategicky obkopený vodami Váhu a potoka Chtelnička, ako aj hlbokou vodnou priekopou.
Osídlenie a archeologické nálezy
Archeologické nálezy svedčia o veľmi starobylom osídlení územia Veľkých Kostolian. Z obdobia mladšej a neskoršej doby kamennej (5000-2000 rokov pred n.l.) pochádzajú nálezy viazané na úrodnú pôdu a výhodnú geografickú polohu. Významný archeologický výskum z roku 1959 priniesol objavy kostier z 5. - 12. storočia nášho letopočtu a z obdobia začiatku doby železnej (do roku 900 pred n. l.). Medzi cenné nálezy patria jantárová perla, črepy keramiky z pozdnej doby kamennej (tzv. slavónska keramika), moravská maľovaná keramika, ako aj predmety z kameňa (nožíky, čepelky z radiolaritu a obsidiánu), ktoré dokladajú používanie kameňa ako primárneho materiálu na výrobu nástrojov a zbraní v praveku.
Bratríci a ich vplyv na históriu obce
Obec Veľké Kostoľany je spojená s významnou udalosťou - porážkou bratríkov v roku 1467. Bratríci, pôvodne husitskí bojovníci, sa po porážke pri Lipanoch usadili aj na Slovensku, kde sa k nim pridávali miestni roľníci a chudoba. Pod vedením Petra Aksamita a neskôr Jána Švehlu predstavovali bratríci hrozbu pre cirkevné a feudálne štruktúry. Po odmietnutí kráľovských služieb sa Švehla so svojím vojskom usadil v Kostoľanoch, kde opevnil hrad. Kráľ Matej Korvín obliehal hrad a po Švehlovom úteku sa mu podarilo zajatých bratríkov poraziť. Ján Švehla bol zajatý a popravený, zatiaľ čo zvyšok posádky hradu sa vzdal. Zajatie bratríci boli neskôr utopení v Dunaji.
Obyvateľstvo a zemepáni
Obyvateľstvo Veľkých Kostolian tvorili zemania a roľníci. Medzi významné zemianske rody patrili Mihalyffyovci, ktorí svoj majetok odkázali Dr. Pavlovi Jedličkovi, zakladateľovi chudobinca. Ďalšími zemepánmi boli grófi Révay a Erdődy, ako aj rodiny Andráši, Englovci, baróni Kornfeld a Špringer. Majetky sa postupne menili, prechádzajúc do rúk rôznych šľachtických a neskôr aj meštianskych rodín. V súpise z roku 1795 sa spomínajú rodiny Marghot, Ferdinand Škultéty a Brunšvik. Medzi najstaršie usadené rodiny patria Gula, Bubák, Magula, Kolár a ďalšie.
V roku 1920 mala obec 1818 obyvateľov, v roku 1930 ich bolo 1783, z ktorých väčšinu tvorili rímski katolíci, doplnení o evanjelikov a židov. Úbytok obyvateľstva bol spôsobený najmä vysťahovalectvom za prácou.
Kostol a sakrálne stavby
Priama listinná dokumentácia o výstavbe kostola chýba, avšak podľa historika Bonfína stál na návrší už v 15. storočí. Kanonická vizitácia z roku 1693 naznačuje stavebné úpravy, ktoré mu dali polorománsky ráz. Predpokladá sa, že pôvodne gotický kostol pochádza zo 14. storočia. Veža kostola bola neskôr renovovaná, pričom zápis o oprave z roku 1736 sa našiel v medenej platničke v kopule starej veže pri stavbe novej v roku 1995. Kostolná veža kedysi niesla štyri zvony, pričom dva boli zrekvirované počas I. svetovej vojny. Nové zvony boli zadovážené zbierkami veriacich a darmi Slovákov z Ameriky a osadené boli v roku 1921.
Na cintoríne sa nachádza misionárska kaplnka z rokov 1834-1848 a štrnásť kalvárií krížovej cesty, postavených v roku 1924. V roku 1832 bola v "Poľnom háji" postavená kaplnka zasvätená Narodeniu Panny Márie, ako vďaka za ústup epidémie cholery. Farská kaplnka zasvätená Sedembolestnej Panne Márii bola postavená v roku 1768. V roku 1954 bola z iniciatívy kaplána Alexandra Fabiana vybudovaná jaskyňa zasvätená Lurdskej Panne Márii.
Hurbanovci a obdobie revolúcie
V roku 1848, počas maďarskej revolúcie, sa vo Veľkých Kostoľanoch zdržiavala skupina slovenských dobrovoľníkov pod vedením Žišku a Abafiho. Po prísahaní cisárskemu generálovi Šimuničovi boli zaradení do cisárskeho vojska. Hoci nitriansky župan vydal rozkaz nepodporovať cisárske vojsko, obyvatelia obce pod nátlakom vydali potrebné zásoby. Dekan Štefan Ochaba, ktorý sa postavil na obranu obce, bol falošne obvinený z vlastizrady a odsúdený na smrť, ale neskôr prepustený.
Školstvo v obci
Škola vo Veľkých Kostoľanoch existovala od nepamäti. V roku 1866 bola umiestnená v dome pri kaplnke, neskôr sa presťahovala do obecného domu. V roku 1879 bola postavená nová dvojtriedna škola s učiteľským bytom, ktorá sa v roku 1897 rozšírila na štvor triednu. Počas svojej existencie škola zažila viacerých učiteľov a správcov. Vzhľadom na nedostatok priestorov sa zaviedlo striedavé vyučovanie. Po druhej svetovej vojne sa začalo s výstavbou novej, 17-triednej školy, ktorá bola slávnostne odovzdaná do užívania 1. septembra 1959.
Podmienky pre vzdelávanie a kultúrny rozvoj
V minulosti bolo vyučovanie realizované v rôznych častiach obce, čo si vyžadovalo od učiteľov presúvanie sa medzi siedmimi učebňami. Dlhoročné vyjednávanie o charaktere školy (cirkevná alebo obecná) napokon viedlo k výstavbe modernej školskej budovy. Okrem vzdelávania sa kládol dôraz aj na kultúrnu činnosť, pričom fungovali rôzne záujmové krúžky. Obec mala aj svoju Židovskú náboženskú obec s modlitebňou a jednotriednou školou do roku 1911, po ktorej boli žiaci začlenení do miestnej rímskokatolíckej školy. V 40. rokoch 20. storočia bola v obci prítomná aj komunita Rómov, ktorí sa venovali remeslám ako kováčstvo a výroba tehál.
Po sto rokoch sa do Košíc vrátili vzácne dokumenty Košickej kráľovskej akadémie