Vianoce sú pre mnohých krásnym obdobím roka, ktoré v nás vyčarujú pocit radosti a pokoja. Predchádza im však magické obdobie - Advent.
Pôvod a historický vývoj Adventu
Slovo advent pochádza z latinského slova „adventus“, čo znamená príchod alebo zjavenie. Toto obdobie sa odjakživa začína v prvú adventnú nedeľu a končí sa na Štedrý deň, keď zapadne slnko. V minulosti znamenal Advent obdobie očakávania, ticha a striedmosti vo všetkých oblastiach života. Ľudia bývali zdržanliví pri jedle, ale aj pri hudbe a tanci, ktoré utíchli dňom sv. Kataríny. Od prvej adventnej nedele až po 1. sviatok vianočný sa dodržiaval bezmäsitý pôst. Výnimkou bola ryba, ktorá bola už od stredoveku považovaná za pôstne jedlo.
Advent sa v histórii začal objavovať vo 4. storočí. Prvky adventného obdobia sa v kresťanskej cirkvi začali objavovať už v 4. storočí. V Európe sa zaviedol za vlády Karola Veľkého, keď nahradil dovtedajšie slávnosti zimného slnovratu. Prvé miesto, na ktoré Advent dorazil, bola Galia, v ktorej sa začínal sláviť už na deň sv. Martina. Potom sa dostal do Španielska, kde sa Advent začal 24. novembra. Už tu vidieť, že mával pohyblivý počet nedieľ, od dvoch do šiestich. Na prelome 6. a 7. storočia rímsky pápež Gregor I. Veľký skrátil adventné obdobie na štyri nedele, čím stanovil ich počet pevne. Aj tu ide o symboliku, a to 4 000 rokov čakania na Spasiteľa, teda obdobie od stvorenia sveta až po príchod Ježiša. Konečnú podobu nadobudol Advent v 8. až 9. storočí. Keď v 16. storočí tridentský koncil zjednotil a sformalizoval liturgický kalendár kresťanskej cirkvi, vymedzilo sa aj adventné obdobie.
V našich končinách ohlasovali prvú adventnú nedeľu pastieri z horských oblastí, ktorí trúbili na dlhých trúbach, z ktorých vychádzal hlboký tón. U nás sa advent začínal prvou adventnou nedeľou, ktorá bola v rozmedzí medzi 27. novembrom a 3. decembrom, čím zároveň ohlásila začiatok cirkevného roka. V období socializmu mala každá zo štyroch adventných nedieľ vlastný prívlastok: bronzová, strieborná, zlatá a diamantová (alebo aj železná, bronzová, strieborná, zlatá).
Symboly Adventu
Adventný veniec
Azda najznámejším tradičným symbolom adventného obdobia je adventný veniec. Je neodmysliteľnou súčasťou kresťanských Vianoc. Ide o dekoráciu tvorenú zvyčajne vencom zo vždyzelených vetvičiek, na ktorom sú pripevnené štyri sviečky. Jeho pôvod siaha do predkresťanských tradícií, kde symbolizoval večný cyklus striedajúcich sa ročných období a večný život. V kresťanstve sa kruhový tvar venca stal symbolom Božej večnosti a nepretržitého života, zatiaľ čo zelená farba konárov symbolizuje nádej a obnovu života.
Za vytvorenie prvého moderného adventného venca, vystaveného na verejnosti, sa považuje zásluha nemeckého evanjelického pastora Johanna Hinricha Wichlerna. V 19. storočí pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole a zriadil útulok pre chudobné a opustené deti. Keď sa deti neustále vypytovali, koľko dní je ešte do Vianoc, Wichern vyrobil drevené koleso ozdobené vetvami ihličia, na ktoré pripevnil 24 sviečok. Tenké sviečky symbolizovali všedné dni do Vianoc, štyri hrubšie predstavovali štyri adventné nedele. Nápad sa rýchlo zapáčil a postupom času sa počet sviec na venci zredukoval na štyri, čo zodpovedalo práve tým najcennejším dňom Adventu - nedeliam. Táto tradícia sa rozšírila najprv v nemeckých protestantských kostoloch a domácnostiach, neskôr aj medzi katolíkmi, najmä na prelome 19. a 20. storočia. V slovenskom prostredí sa adventný veniec rozšíril od 20. storočia.
Svietniky na adventnom venci by ste mali zapaľovať postupne, proti smeru hodinových ručičiek. Tradične sa v rímskokatolíckej cirkvi používajú tri fialové sviečky a jedna ružová sviečka. Fialová farba symbolizuje pokánie, dôstojnosť a očakávanie, zatiaľ čo ružová sviečka, ktorá sa zapaľuje ako tretia v poradí, symbolizuje radosť z blížiaceho sa Kristovho narodenia. Veniec by mal byť tradične ladený do fialovej alebo modrej farby, čo sú liturgické farby Adventu, aj keď dnes už poznáme rôzne moderné prevedenia.
- Prvá adventná sviečka, ktorej sa hovorí aj železná, sa zapaľuje na prvú adventnú nedeľu. Symbolizuje nádej a predstavuje nádej, vieru v lepšie zajtrajšky a proroctvá o príchode Mesiáša. Zvykne ju zapaľovať najmladšie dieťa rodiny.
- Druhá adventná sviečka symbolizuje mier a zapaľuje sa na bronzovú nedeľu, čiže druhú adventnú nedeľu. Túto sviečku by malo zapáliť najstaršie dieťa rodiny.
- Tretia adventná sviečka, zapálená na striebornú nedeľu, predstavuje priateľstvo a zdôrazňuje radosť z blížiaceho sa narodenia Ježiša Krista. Zapáliť by ju mala matka rodiny.
- Štvrtá adventná sviečka značí lásku a zapaľuje sa na štvrtú adventnú nedeľu, tzv. zlatú nedeľu. Táto sviečka reprezentuje lásku, ktorá je základom všetkých kresťanských cností, a vrchol očakávania. Zapaľuje ju otec rodiny.
Niekedy sa stretávame aj s tým, že má adventný veniec päť sviečok. Piata svieca je biela a predstavuje Ježiša Krista, svetlo sveta. Táto sa zapaľuje až na Vianoce, umiestnená v strede venca.
Adventný kalendár
Okrem adventného venca je druhým obľúbeným symbolom Adventu adventný kalendár, ktorý spríjemňuje deťom i dospelým čakanie na Štedrý deň. Už naši predkovia mali rôzne spôsoby odpočítavania dní do Vianoc. Prvé podoby adventného kalendára pochádzajú z protestantského prostredia, kde sa v decembri postupne na stenu v rehoľných rodinách zavesilo 24 obrazov. Ďalším variantom bolo nakresliť na stenu alebo na dvere 24 kriedových čiar, ktoré deti postupne zotierali. Najstarší tlačený adventný kalendár bol vyrobený v roku 1902 a v podstate šlo o hodiny.
Za vynálezcu moderného adventného kalendára sa považuje Nemec Gerhard Lang. Jeho mama mu v detstve nakreslila na škatuľu 24 okienok a do každej ukryla sladkosť. V dospelosti sa Gerhard Lang stal partnerom v litografickej spoločnosti a mamin nápad z detstva previedol do profesionálnej podoby. Podoba s okienkami prišla až v 20. storočí vďaka nemeckej firme Reichhold & Lang. Napĺňanie sladkou čokoládou sa začalo v roku 1958. Adventný kalendár v podobe, v akej ho poznáme, existuje asi sto rokov.
Tradičné zvyky a povery počas Adventu
Naša ľudová kultúra je charakteristická svojou poverčivosťou a aj Advent bol považovaný za magické obdobie plné nadprirodzených síl, ľudových povier, tradícií, stríg, veštenia a vinšovačiek. V tomto období sa ľudia snažia viac myslieť na iných a konať dobré skutky. Dôležitou súčasťou Adventu je pôst a rôzne zvyky. Obdobie Adventu pre ľudí znamenalo čas utíšiť sa, zbaviť sa pôžitkov, zábavy a prejedania sa, a zahĺbiť sa do svojho vnútra, aby sviatky prežili s čistou a zmierenou dušou. A s tým súviselo aj zmierenie sa s ostatnými, s ktorými mali počas roka nezhody.
Striedmosť a pôst
V minulosti bol Advent obdobím ticha a zdržanlivosti. Ľudia dodržiavali striedmosť v jedle a zábavy utíchli. Od prvej adventnej nedele držali niektorí bezmäsitý pôst. K Adventu tradične patrí pôst, žiadna hlučná zábava, dokonca ani ohováranie. Naopak, mali by ste konať dobré skutky a každý deň ísť na rannú omšu. Takzvané roráty, čiže spevy a ranné sväté omše, patria k čaru Adventu. A aj ak nepraktizujete kresťanskú vieru, môžete Advent využiť ako čas na pokoj, oddych a rozjímanie.
Stridžie dni a ich mágia
K známym predvianočným poverám patria tzv. stridžie dni. Začínajú sa na Katarínu a končia na svätého Tomáša, v deň zimnho slnovratu, ktorý je považovaný za začiatok novej etapy. Ľudia verili, že počas týchto dní majú prevahu temné sily, zlí duchovia a démoni, obávali sa urieknutia alebo toho, že im privodia zlý osud či chorobu. Ondrej, Barbora, Mikuláš a Lucia - v tieto dni mali vyvíjať strašidlá a strigy tú najväčšiu magickú aktivitu. Na tieto dni sa práca vynechala, aby si ženy nepohnevali bosorky.
Deň svätej Kataríny (25. november)
Deň svätej Kataríny bol prvým bosoráckym dňom a temné sily vraj mali najväčšiu moc. Ľudia sa poslednýkrát odovzdali neviazanej zábave. Vedeli, že po tomto dni ich už žiaden hluk či svadby nečakajú až do Štefana. Katarínska zábava ukončila obdobie radovánok. Zimné dni boli krátke, večery dlhé a tuhé. Bol teda čas na rôzne hry a zábavy. Ženy a dievčatá sa počas dlhých zimných večerov Adventu stretávali v príbytkoch a venovali sa páraniu peria, pradeniu či tkaniu. Pri práci sa zabávali rozprávaním neraz rôznych magických príbehov a všakovakými čarami.
Deň svätého Ondreja (30. november)
Ondrej nebol výnimkou, no jeho príchod potešil skôr mladé a slobodné dievčatá. Bol totiž plný ľúbostnej mágie. Dievčatá sa snažili najrôznejšími spôsobmi zistiť identitu svojho budúceho manžela. Na svätého Ondreja sa slobodné dievčatá pýtali, či sa na rok vydajú. K zvykom patrilo spoločné varenie halušiek, hrabanie dna potoka či pýtanie sa kohúta o polnoci. Načúvali tiež štekotu psov a liali olovo cez kľúčovú dierku do studenej vody, aby zistili povolanie svojho milého. Ak im stuhnuté olovo pripomínalo knihu, malo ísť o učiteľa; ak sa podobalo na nástroj, nastávajúci bol roľník. Jeho tvár sa zas snažili odhaliť uchmatnutím pánskych nohavíc, ktoré si vložili pod vankúš, aby sa im jeho oči mali zjaviť v snoch.
No neboli to len dievčatá, kto chcel prísť na to, ako bude vyzerať budúcnosť. Hlava rodiny položila pod štyri hrnčeky otočené dnom k stolu štyri predmety: chlieb, prsteň, hrebeň a zeminu. Po zamiešaní k sebe zavolal otec štyroch členov rodiny. Každý si jeden vybral a odhalil tak svoj osud. Ak to bol chlieb, počas roka mal človek zbohatnúť; ak našiel prsteň, mala byť svadba; hrebeň znamenal chorobu a zemina zas smrť blízkeho. Na Ondreja sa tradične jedli hrach, fazuľa, šošovica, kukurica. Všetko, čo sa jedlo v tento deň, malo budúci rok dobre rásť.
Deň svätej Barbory (4. december)
Na Barboru ľúbostné veštby pokračovali. Dievčatá si v tento deň odrezali zo záhrady konárik z čerešne s púčikmi a dali si ho doma do vázy. Tá dievčina, ktorej do Vianoc vykvitla, sa mala dočkať v najbližšom roku svojej svadby. Ak svojho nastávajúceho ešte nepoznali, mohli si dokonca vyveštiť aj jeho meno. Odlomili za hrsť vetvičiek, do každej z nich pošepli jedno mužské meno a tá, ktorá do Vianoc prvá vykvitla, niesla meno mládenca, ktorý si ju vezme. Ak vám vetvička do Vianoc pekne vyrastie, prinesie vám šťastie.
Deň svätého Mikuláša (6. december)
Na 6. december, deň sv. Mikuláša, sa každoročne tešia tisíce detí. I keď nepoznajú pozadie týchto zvykov, jedno je im jasné. Ak poslúchali, dostanú sladkosti od Mikuláša a jeho pomocníka anjela, ak nie, dostanú od čerta uhlie. Podľa legendy bol sv. Mikuláš biskupom v Myre, meste na území dnešného Turecka. Táto tradícia má pôvod v meštianskom prostredí a v 19. storočí sa stala obľúbenou aj na vidieku. V mestách, no najmä na vidieku chodieval Mikuláš aj s dvomi pomocníkmi od domu k domu a žiadal deti, aby mu ukázali, čo vedia. Za básničku, pesničku či modlitbičku dostali jablká, orechy alebo sušené ovocie. Na svoje si však prišli aj dievčatá súce na vydaj. Všetky tri postavy stvárňovali slobodní mladí muži a jeden z nich, čert, mal za úlohu venovať sa im ešte o niečo viac. Flirtoval s nimi, pokúšal ich a dokonca im svoj dlhý chvost dával pod sukňu.
Deň svätej Lucie (13. december)
Posledný zo stridžích dní bol sviatok sv. Lucie. V tento deň mali bosorky obrovskú moc. Ľudia sa v tomto čase nevychádzali po večeroch z domu a zameriavali sa na duchovnú očistu a očakávanie kresťanských sviatkov. Na Luciu sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu. Chránili sa cesnakom, pred dvere dávali napríklad slamu a cibuľu, cez ktoré sa zlé ženy nemohli dostať. V tento deň bolo zakázané prať, šiť, ľudia si nemohli medzi sebou nič požičiavať ani vracať, ani sa nič nepredávalo.
Kto chcel vidieť bosorky, musel si doma bez použitia železných klincov postaviť lucijský stolček a od Lucie až do Vianoc na ňom každý deň niečo robiť. A keď nadišla polnočná omša, mal si ho vziať so sebou, a keď naň sadol, uvidel všetky bosorky. Problém bol v tom, že videli aj ony jeho, a tak musel ešte pred koncom omše z kostola utiecť a rozsýpať za sebou mak.
Dievčatá sa tiež maskovali za Lucie. Odeté do bielej šatky a s tvárami poprášenými múkou chodievali po dedine tzv. povymetať, čiže vyhnať z príbytkov temné sily, choroby a trápenia. Všetky domovy museli byť v tento deň čisté, všetky kúty povymetané. Do domov prichádzali Lucie, traja mládenci odetí v plachtách a s tvárou od múky. Zaklopali na dom krídlom z husi a potom ním vymietli spod postelí a skríň špinu, choroby a zlobu, aby boli na Vianoce všetky domácnosti zmierené. Mladí muži si však takto mohli vyhliadnuť aj budúcu nevestu a podľa poriadku zistiť, či z nej bude dobrá gazdiná.
Ale aj dievčatá chceli zistiť, kto bude ich nastávajúcim. Na 13 papierikov si napísali 12 mužských mien a jeden nechali prázdny. Každý večer jeden z lístkov vytiahli a hodili do ohňa. Meno, ktoré otvorili na Štedrý deň, malo patriť ich manželovi. Ak však lístok zostal prázdny, značilo to, že ich v najbližšom roku svadba ešte nečaká. Tradície spájané s hľadaním ženícha zahŕňali aj vyrezávanie stolčeka, na ktorom nesmel byť ani jeden klinec, aby mal čarovnú moc.
Svadba v období Adventu: Tradície a súčastné možnosti
Adventné obdobie je tradične považované za čas striedmosti a duchovnej prípravy na najväčšie kresťanské sviatky - Vianoce. Historicky, na prelome 6. a 7. storočia, pápež Gregor Veľký zakázal počas Adventu usporadúvať hlučné zábavy a svadby. V minulosti ľudia vedeli, že po dni sv. Kataríny ich už žiaden hluk či svadby nečakajú až do Štefana. Pre veriacich je to čas príprav hlavne po duchovnej stránke, a to sa v "hluku" nedá. Advent bol vždy časom zmierenia.
Napriek historickým obmedzeniam a cirkevným pravidlám sa v súčasnosti objavujú prípady, kedy sa páry rozhodnú pre svadbu práve v tomto čarovnom období. Závisí to často od ochoty kňaza a farského úradu, keďže oficiálne cirkevné predpisy stále odporúčajú zdržať sa hlučnej zábavy a svadobného veselia s hudbou a hojným jedlom.
Niektoré páry, ktoré si želajú svadbu v Advente, zvažujú menšiu ceremóniu. Takáto svadba môže byť len malá, bez hudby, len večera s najbližšími, možno do 30 ľudí. Dôvody pre výber adventného termínu môžu byť rôzne, napríklad finančné, alebo osobné okolnosti, ako je tehotenstvo, keď nevesta nechce čakať na jar či leto s "veľkým bruškom".
Adventná svadba je skrátka originálna svadba, na ktorú len tak ľahko nezabudne ani váš miláčik, ktorému dátumy výročí veľa nevravia. Ak ju naplánujete tak, aby sa vyhla uponáhľanému predvianočnému stresu, môže to byť jedinečný a nezabudnuteľný zážitok, ktorý vám umožní prežiť Advent v inom svetle.
Vianočná atmosféra a prípravy počas Adventu
Naši predkovia znamenali Advent aj z pracovného hľadiska. Ukončili práce okolo domu a obriaďovanie hospodárstva. Domy sa vybielili, začalo sa upratovanie a výzdoba domov. Dnes vianočné upratovanie tiež veľmi dobre poznáme. Začína asi dva mesiace pred Vianocami a gazdinky postupne krok po kroku vygruntujú celý byt či dom, zorganizujú domácnosť, pretriedia veci a vyhodia nepotrebnosti, umyjú okná. Skrátka urobia všetko, aby sa na prichádzajúce sviatky domácnosť blýskala a aby mohla zavládnuť pohodová atmosféra.
- Medovníčky a vianočné pečivo: Prípravy na Štedrý deň sa začínali už na začiatku Adventu, keď sa domovy rozvoňali medovníčkami. Dôvod je prostý a dobrým cukrárkam známy aj dnes - aby boli do Vianoc mäkučké. Medovníčky môžete piecť už v prvý adventný týždeň.
- Vianočná výzdoba: K Adventu a čakaniu na Vianoce patrí aj vianočná výzdoba príbytkov. Veniec na vchodové dvere, adventný veniec na stole, svetielka v oknách. Príbytky zdobia niektorí na prvú adventnú nedeľu, iní si nechávajú túto príležitosť až na Mikuláša. Mnohí chodia počas Adventu na imelo a potom si ním zdobia príbytky. Vetvička imela má ochrániť domácnosť pred zlými duchmi a priniesť do domu šťastie a požehnanie. K vianočnej dekorácii patrí v mnohých rodinách neodmysliteľne aj Betlehem.
- Vianočné trhy: K Adventu určite patrí aj návšteva vianočných trhov. Takéto trhy sa usporadúvali už v minulosti a nazývali sa mikulášske. Patrili k Adventu a v stánkoch sa dalo dostať domáce pečivo, rôzne drevené figúrky či drobné hračky, alebo sušené ovocie a orechy.
- Návštevy a stretnutia: Naši predkovia sa počas Adventu stretávali v príbytkoch, aby spoločne pracovali. Keďže Vianoce sa trávia v úzkom rodinnom kruhu, je práve Advent obdobím, keď sa chceme ešte raz v roku stretnúť s ľuďmi, na ktorých nám záleží.
Advent vo svete
V ostatných európskych krajinách sú prípravy na Vianoce veľmi podobné. Spoločnými prvkami predvianočného obdobia je výzdoba stromčekov a príbytkov, pečenie koláčikov a cukroviniek, vianočné trhy a vzájomné obdarovávanie, ktoré vrcholí Štedrým dňom alebo Prvým sviatkom vianočným. Ale napríklad v Taliansku si vymieňajú darčeky aj 6. januára a deti čakajú na čarodejnicu Befanu. V USA a Kanade sa na kozuby pripínajú pančuchy, ktoré im darčekmi vyplní Santa Claus. Veľmi známe sú aj návštevy a pomoc pre chudobných a bezdomovcov, ktorých rodiny obdarúvajú darmi a jedlom.
Mexiko a ďalšie krajiny Strednej a Južnej Ameriky oslavujú Advent tradičnými sprievodmi s hudbou a v kostýmoch. Kresťanstvo je v týchto krajinách na prvom mieste a práve tomu sa prispôsobuje aj celý proces príprav počas adventného obdobia. Kresťania v Číne počas Adventu osvetľujú svoje domovy s krásnymi papierovými lampášmi, a vianočné stromčeky majú ozdobené papierovými kvetmi, reťazami a lampášikmi. V Austrálii si počas Adventu a Vianoc deti užívajú letné prázdniny a sviatky oslavujú podobným spôsobom ako vo zvyšku sveta, avšak v horúcejšej letnej verzii, napríklad aj na pláži.