V každej krajine existujú jedinečné zvyky, ktoré musia mladomanželia počas svadobného dňa absolvovať. Mnohé tradície sa zachovávajú ešte aj dnes - a to hlavne na dedinách, kde pôvodne tieto zvyky vznikli. Zvyky a tradície dodávajú svadobnému dňu akési čaro, ktoré sa dlho zachová v mysli tak mladomanželov, ako aj svadobných hostí. Dokážu spestriť zábavu a dodajú svadobnému dňu správnu svadobnú atmosféru. Čoraz viac mladých párov si ctí tradície a snaží sa pripraviť svoju svadbu podľa starých slovenských zvykov.
Historické korene slovenskej svadby
Pôvod slova „vydávať sa“
Predtým ako začneme rozprávať o svadobných zvykoch, je zaujímavé vedieť, odkiaľ pochádza slovné spojenie „vydávať sa“. Siaha hlboko do minulosti a kedysi nemalo taký pozitívny podtón ako dnes. Spájalo sa s jednou z prvých foriem uzatvárania manželstiev, a to s kúpnopredajnou zmluvou. Neboli to však len dohody medzi rodinami, čo zabezpečovalo zásnuby či samotnú svadbu. Ďalšou možnosťou bol napríklad únos. Väčšinou však išlo len o predstieraný únos, ak sa obe strany vopred dohodli a chceli sa vyhnúť vysokým výdavkom na oficiálny sobáš. Kedysi sa na našom území usporadúvali dokonca jarmoky ponúkajúce slobodné ženy na vydaj.
Predsvadobné obdobie a zásnuby
V neskorších časoch sa predsvadobné obdobie a zásnuby niesli v duchu niekoľkých typických obradov. Staršia žena zo ženíchovej strany bývala vyslaná do domu nevesty na priezvedy. Jej úlohou bolo zistiť predbežný súhlas so svadbou v rodine nevesty. Na pytačky už chodieval samotný ženích spoločne s niektorým z mužov z rodiny, zvyčajne s krstným otcom. Súhlas bol už omnoho záväznejší ako počas priezvedov. Rodina nevesty mohla povedať svoje „áno“ nielen vzájomným podaním si rúk, ale aj prípitkom, výmenou šatky, pierka či stužky alebo ponúknutím praženice. Zásnuby boli obradom potvrdenia dohody. Na Slovensku sa na tento akt používal aj názov zaručiny či oddávanie. Znakom, že sa mladí skutočne vezmú, bolo spojenie ich rúk a výmena darov.
Ohlášky a pozývanie hostí
V niektorých kostoloch sa ešte aj dnes oznamuje uzatváranie manželských zväzkov v najbližšom týždni. V minulosti boli ohlášky cirkvou predpísanou povinnosťou. Počas troch nedieľ za sebou pred samotným obradom kňaz ohlasoval blížiaci sa sobáš. Počas tohto obdobia museli aj mladí snúbenci nosiť na oblečení viditeľný znak prisľúbenia sa. Keď už o svadbe vedela celá dedina, postupne sa začalo s pozývaním hostí. Niekde pozývali samotní mladomanželia či ich rodičia, inde družbovia, najčastejšie však špeciálne vymenovaný človek, nazývaný zváč. Ten pri návšteve každej domácnosti prednášal pozývacie formuly alebo o účasť na svadbe hostí dokonca prosil - tak to vyžadovala vtedajšia obyčaj. Mladomanželia nemali v dávnych časoch takú slobodu vo výbere termínu. Svadby sa organizovali len v určitých obdobiach, napríklad počas fašiangov.
Rozlúčky so slobodou a prípravy pred svadbou
Keď sa termín neodvratne priblížil až k predvečeru svadby, konali sa rozlúčky so slobodou. Prípravy na svadbu sa začínali skoro ráno obliekaním nevesty, pri ktorom bola prítomná krstná matka, družičky a najbližšia rodina. Zvykom bol očistný kúpeľ, ktorý absolvovali obaja mladomanželia a mal z nich zmyť všetko nečisté a chrániť ich pred zlom v manželstve. Potom sa začalo obliekanie, počas ktorého bývala nevesta postavená v šafli, širokej drevenej nádobe s dvoma uchami.
Svadobný odev a výzdoba v minulosti
Tradičný odev nevesty
Svadobný odev sa líšil od obce k obci. Na Horehroní bývali nevesty v bielom a krk im zdobil ruženec. Tekovské nevesty mávali šaty tmavých farieb s bohatými výšivkami. Pod širokou sukňou mali oblečených až sedem spodničiek a cez prsia previazanú šatku. Na nohách nosili nové čižmy, ktoré dostávali od svojho nastávajúceho. V niektorých častiach Slovenska nosievali nevesty svadobné šaty v čiernych a fialových odtieňoch na znak smútku, no častejšie bývali mladuchy odeté v bielom, doplnenom o farebné súčasti ľudového odevu. Azda najtypickejším prvkom odevu nevesty bola parta, čelenka zdobená perlami, flitrami, výšivkami či sušenými kvetmi. Pod ňou mala nevesta vlasy hladko začesané do vrkoča. Bočné strany party bývali ozdobené kytajkami, širokými farebnými šnúrkami a stuhami dlhými občas aj po pás. Dnes je nevesta v kroji skôr raritou a ľudový odev sa často využíva len na obrad čepčenia.
Svadobný deň a obradové zvyky
Príchod ženícha a „skúšky“
Všetko sa začalo príchodom budúceho ženícha do domu nevesty. Podľa tradícií mu svadobčania mali brániť vo vstupe do domu, mali dávať mladému pánovi rôzne hádanky a klásť mu prekážky, ktoré musel zdolať, aby si svoju nevestu zaslúžil - neraz bol nútený vykúpiť si ju. Tradícia privedenia troch falošných neviest pred ženícha pred tým, ako príde tá skutočná, sa zachovala dodnes. Najčastejšie sa do bielych plachiet prezliekali staré ženy a muži. Mládenec sa zakaždým musel opýtať tzv. oddávača, zástupcu nevesty: „Páni starší, je to ona?“ Po troch pokusoch o zisk nevesty sa začalo vtipné zjednávanie na cene medzi družbami ženícha a nevesty. Ženích totiž musel zaplatiť nielen za nevestu, ale aj za jej výchovu či svadobné pierko na svoj odev.
Odobierka od rodičov
Keď sa mladý pár konečne stretol, nasledovala aj dnes dobre známa odobierka plná smútku z odchodu z rodičovského domu a strachu z neznáma. Pri odobierke starejší rozpráva text, po ktorom sa snúbenci poďakujú svojim rodičom a žiadajú ich o požehnanie. Tento akt sa uzatvára prípitkom a následne sa všetci poberú priamo do kostola. Odobierka trvá krátko, asi 15 minút a býva veľmi emotívna - dojaté mamy, staré mamy a samozrejme aj nevesta sa často nevyhnú slzám.
Svadobný sprievod
Krásnym zvykom bol svadobný sprievod, v ktorom kráčali ženích, nevesta a všetci svadobčania cez dedinu až ku kostolu. Niesla sa v ňom svadobná zástava, cesnak, chlieb na ochranu mladomanželov a stromček ako symbol čistoty a života.
Sobáš
Samotný sobáš prebiehal podobne ako dnes s tým rozdielom, že sa začínal už okolo poludnia.
Svadobná hostina
Výber miesta svadobnej hostiny sa niesol v duchu tradícií. Najčastejšie sa hostiny konali v dome nevesty a boli to poriadne bohaté oslavy. Ich hojnosť sa spájala s poverou „aký počiatok, taký koniec“, teda aké bohaté bude manželstvo na začiatku, také bude aj na konci. Na hostine sedel mladý manželský pár za vrchstolom, v rohu miestnosti, prípadne v niektorých oblastiach Slovenska aj v samostatnej komôrke na poschodí, kam im jedlo len nosili. Stoly sa pod ťarchou jedla priam prehýbali. Dlhé týždne pred svadbou sa začínalo s prípravami, organizovali sa zabíjačky, aby na stoloch nechýbali jedlá, ktoré mali priniesť plodnosť, napríklad kura či kohút. Žiadna svadba by sa nezaobišla ani bez rôznych kaší, ktoré sa jedávali zo spoločných mís.
Príchod nevesty do nového domova
Po zábave a hodovaní veselosť ustala. Nastal čas rozlúčiť sa. Podľa dávnych zvykov mladý pár opustil za spevu rozlúčkových piesní a plaču nevesty jej rodičovský dom. Ženích si ju odviedol do domu svojich rodičov, kde svadobné obrady pokračovali. Príchod nevesty do nového domova vyžadoval uctenie si predkov, ktorí bývali v tomto príbytku. Zvykom bolo obchádzať stôl, bozkávať ho a klásť chlieb na jeho rohy. Aj prenášanie nevesty cez prah má pôvod v týchto dávnych časoch.
Kľúčové svadobné rituály a ich symbolika
Základné tradície s dlhou históriou
- Každá nevesta by mala mať v deň svojej svadby niečo: Nové, čo symbolizuje nový život. Staré, čo symbolizuje jej minulosť. Požičané, čo je symbol priateľstva. Modré, symbol vernosti v manželstve.
- Zvyk hádzať ryžu na čerstvých novomanželov pri východe z kostola predstavuje plodnosť mladého páru.
- Rozbitie taniera pri vstupe do sály predstavuje šťastie, ktoré je ukryté v množstve črepov, na ktoré sa tanier rozbije. Zároveň sa novomanželom podá metla a lopatka na znak toho, že aj v živote budú musieť problémy prekonávať spoločne, a črepiny pozametajú.
- Prechod cez svadobnú bránu predstavuje prechod medzi dvoma svetmi - medzi známym a neznámym, medzi starým a novým.
- Jedenie svadobnej polievky zo spoločného taniera je symbolom spoločného života a spoločného majetku. Je to obraz toho, že po sobáši sa budú manželia o všetko deliť rovnakým dielom. Pred týmto zvykom sa tradične dáva novomanželskému páru spoločný podbradník a pred nich sa postaví jeden tanier polievky s jednou deravou lyžicou.
Čepčenie nevesty
Vrcholom svadby bolo to, čo dnes nazývame čepčením. Úderom polnoci sa z mladej nevesty stávala pani. Práve v tomto momente sa jej z hlavy snímala parta či venček, symboly panenstva a slobody. Počas čepčenia starejší sprevádza „staršie ženy“, ktoré už vedia ako to po svadbe chodí a prídu nevestu zasvätiť do ich tajov. Odoberú ju od mamky a odovzdávajú jej mužovi. Venček na hlave ako symbol panenstva sa vymení za čepiec alebo šatku. Starejší celý priebeh moderuje a sprevádza celý rituál príslušnými replikami. Slobodné dievčatá spievajú pri neveste tradičné clivé ľudové piesne, zatiaľ čo vydaté ženy jej nasadzujú čepiec alebo šatku. Po čepčení nasleduje klobúkový alebo venčekový, či redový tanec, počas ktorého platia hostia mladomanželom za tanec malú odplatu. Starejší býva osoba, ktorá vyberá tento „poplatok“ do klobúka a pobáda svadobčanov k svadbe na ľudovú nôtu.
Folklórny verš pri čepčení:
Parta moja, parta, zelený veniec,
už ti je, Anička, už ti je koniec.
Stratila som partu, zelený veniec,
našiel mi ju družba, švárny mládenec.
A veru, družbičku, pekne ťa prosím,
vráťže mi tú partu, rada ju nosím.
Keby si ty partu rada nosila,
veru by si družbu krajšie prosila.
Ale že ty partu rada nenosíš,
preto ani družbu krajšie neprosíš.
Išla by ja, išla po polnoci spať,
ale sa ja bojím, že mu musím dať.
Išla by ja, išla spať do komory,
ale ja sa bojím čiernej potvory.
Na zelenej lúke je kopa sena,
včera bola dievka, dneska je žena.
Na zelenej lúke je strom košatý,
včera bol mládenec, dnes je ženatý.
Svadobná noc a ranné rituály
Podľa starých zvyklostí sa z nevesty stávala pani nielen začiatkom nového dňa, ale aj úplným spečatením manželstva, ktorým je svadobná noc. Svadobčania spoločne odprevadili mladých na lôžko, spievali piesne a tancovali okolo nich. V minulosti sa na svadobnej noci zúčastňovali dokonca aj svedkovia. Tento zvyk bol pozostatkom tzv. ... Hneď ako vyšlo slnko, konal sa obrad, počas ktorého ostatné vydaté ženy medzi seba prijali mladú nevestu. Práve tento úkon sa nazýval čepčením. Starejšia, matka či svokra nevesty jej založili čepiec a spoločne s ostatnými ženami vykonávali ďalšie zvyky, ktoré mali neveste zabezpečiť plodnosť. Do lona jej kládli peniaze, koláče aj chlieb. Začepčenú nevestu priviedol k ženíchovi družba a opäť sa rozprúdila zábava.
Venčekový tanec a rozdelenie svadobného koláča
Nadišiel čas na tanec dnes známy ako venčekový. S nevestou postupne tancovali všetci mužskí svadobčania a za každé kolo jej museli priniesť dary či peniaze. Svadba sa končila rozdelením svadobného koláča medzi všetkých prítomných. Tým, že ho zjedli, preukázali, že manželstvo uznávajú ako právoplatné.
Ďalšie svadobné zvyky a povery
- Tradícia hovorí, že ženích by sa mal v deň svadby vyvarovať noseniu motýlika, pretože by mohol neveste rýchlo uletieť a viac sa nevrátiť.
- Svadobný oblek ženícha sa vyznačuje nosením pierka, ktoré mu pripína nevesta, čo vyjadruje, že patria k sebe. Podobne aj družbovia nosia pierka, ktoré im pripínajú družičky.
- Svadobný prsteň ako symbol kruhu predstavuje nerozlučnú lásku a sľub vernosti bez začiatku a konca.
- Niekde môže byť aj symbolom vykročenia na spoločnú životnú cestu vypúšťanie bielych holubíc.
- Po uvítacom prípitku zvyknú rinčať črepy, ktoré symbolizujú šťastie. Novomanželom sa podá metla a lopatka na znak toho, že aj v živote budú musieť problémy prekonávať spoločne, a črepiny pozametajú.
- Svadobná hostina je často otvorená prípitkom a príhovorom, ktorý prednáša otec nevesty alebo niektorý zo svedkov.
- V rámci prvého tanca by mal ženích okrem svojej manželky vytancovať aj svoju mamičku a svokru (rovnako ako nevesta svojho otca a otca svojho manžela).
- Pri krájaní svadobnej torty, ktorá je často dezertom, sa podľa toho, kto sa noža chopí neskôr a má tak svoju ruku hore, údajne zistí, kto bude mať v ich spoločnom živote hlavné slovo. Inde je zvykom, aby ako prvá uchopila nôž nevesta a až potom ženích, na znamenie jeho opory.
- Pre nezadaných svadobčanov je očakávanou chvíľou hádzanie nevestinho podväzku. Ten ženích najprv neveste zhodí bez pomoci rúk a následne ho vyhodí medzi slobodných pánov.
- Existuje aj tradícia, ktorej účelom je vybrať na svadbe peniaze navyše na finančnú podporu novomanželov. Počas tzv. radového tanca prispievajú svadobčania do klobúka za tanec s nevestou.
Rola starejšieho na ľudovej svadbe
V minulosti bol na každej slovenskej svadbe zastúpený tzv. starejší. Bol to starší muž, ktorý vedel „čo a ako“ a svadbu posúval po jednotlivých krokoch dopredu. Spoločne so ženíchom prišiel popýtať nevestu, odobral sa s nimi na obrad, hostí ponúkal nápojmi a koláčmi a sprevádzal ich všetkými svadobnými rituálmi. V súčasnosti ide taktiež o muža, ktorý by mal byť starší, ale nie je to podmienkou, ktorý takpovediac koordinuje priebeh svadby a sprevádza mladomanželov a hostí svadobným dňom.
Kľúčové povinnosti starejšieho
Starejší koordinuje priebeh celej svadby, a to najmä nasledovne:
- Počnúc slávnostnou svadobnou odobierkou snúbencov od rodičov za prítomnosti najbližších rodinných príslušníkov, kedy spoločne so ženíchom prichádza do domu nevesty.
- Zaisťuje zaujímavé privítanie mladomanželov a ostatných svadobčanov pred svadobnou sálou a ich uvedenie do svadobnej sály (vrátane prípitku, ponúknutia chlebom a soľou, rozbíjania tanierov, prenesenia nevesty cez prah a veršovaného uvedenia svadobných hostí do sály).
- Prednáša slávnostný ďakovný príhovor s prípitkom na sále po usadení svadobčanov na miesta.
- Humorným príhovorom sa venuje svadobnej polievke (vrátane humorného delenia kohúta) a moderuje priväzovanie svadobných podbradníkov.
- Uvádza prvý mladomanželský tanec a následne rodičovský tanec.
- Priebežne organizuje vopred dohodnuté svadobné súťaže a rôzne zaujímavé atrakcie na spestrenie hostiny a zábavy (napr. metlový tanec, kvíz, hľadanie nevesty, valaškový tanec, klobúkový tanec, šatkový tanec, redový tanec, svadobná tombola a ďalšie).
- Ohlasuje a prednesie krátky veršovaný príhovor pri krájaní svadobnej torty.
- Vyberá do vienka (vrátane usmernenia), či uvádza a moderuje "redový tanec" (známu "vykrúcanku").
- Moderuje pri hádzaní kytice a sťahovaní podväzku.
- O polnoci slávnostne začepčenie nevesty, prípadne vybavuje aj folklórny súbor. Následne moderuje zdvíhačku vrátane uvedenia slávnostného prípitku mladého muža a mladej ženy.
- Na konci po prezlečení mladomanželov ich privíta už ako ženy a muža, uvedie gazdovský tanec, ako aj sľub svokier a svokrov.
V prípade malých svadieb môže byť starejším aj niekto z rodiny, kto pozná všetky zvyklosti a želania mladomanželov.
Výber starejšieho
Ak ste sa už pre služby starejšieho alebo moderátora na svadbe rozhodli, je dôležité vedieť, aké všetky služby od tejto osoby očakávate, či chcete, aby mala viac tradičnejší alebo modernejší prístup, prípadne či požadujete, aby sa koordinácia zábavy niesla vo viacerých jazykoch. Ak máte záujem o viac tradičnú a folklórnu zábavu, svojou ponukou vás môžu osloviť Marián Kováč alebo Rudolf Sládeček. Ak sa rozhodnete, že na svadbe chcete mix tradičného a moderného, je tu napríklad Pavol Ďuran, ktorý v rámci moderovania ponúka kompletné zabezpečenie čepčiaceho rituálu či služby DJ, moderátora a starejšieho Romana Ďaďa.
Družba a družička v kontexte ľudovej svadby
Rola družby a družičiek pre naše zemepisné pásmo nie je úplne typická, pokiaľ pre svoju svadbu nehľadáte inšpiráciu v anglosaských krajinách či vidieckych tradíciách. Pri svadobnej tabuli im prináležia čestné miesta za hlavným stolom buď na mieste svedkov, alebo vedľa nich.
Historický význam družičiek
Pôvodnou rolou družičiek už od pohanských čias bolo zmätenie zlých duchov. Mali byť v rovnakom veku ako nevesta, slobodné a podobne odeté, nie však v bielom. V sprievode šli pred nevestou, svojím vzhľadom plietli démonov a odvádzali ich pozornosť od tej pravej.
Úloha družbu
Úloha družbu v súčasnosti splýva s rolou svedka a svadobnej organizátorky, a preto sa od neho očakáva zladený oblek. Ako samostatná funkcia sa tak družba spravidla objavuje nanajvýš na tradičných vidieckych svadbách, kde má zvykom určené povinnosti v rámci celej ceremónie. Okrem iného organizuje všetko pred aj v priebehu svadobnej veselice, pomáha s výberom miesta a štýlu obradu, vie o najlepších ponukách salónov, autopožičovní, hotelov, kvetinárstiev, fotografov a na hostine usádza hostí a dohaduje sa s personálom reštaurácie. V minulosti túto pozíciu zastával brat alebo najlepší kamarát, ktorý sa okrem iného staral aj o zábavu. V minulom storočí dokonca pomáhal pri dvorení, ako prostredník pri dojednávaní vena a ďalších majetkových záležitostiach.
Moderná svadba s folklórnymi prvkami
Folklór je neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry a dedičstvom, ktoré nám zanechali naši predkovia. Mnohé nevesty dnes uvažujú o tradičnej slovenskej svadbe plnej folklórnych prvkov. V dnešnej dobe tento štýl volí čoraz viac snúbencov, a to nielen ľudia silne tradične žijúci či pôsobiaci vo folklórnych súboroch. Dôležité je dbať na to, aby svadba pôsobila kompletne a bola v tomto štýle od A po Z. Nezabúdajte na pravidlo, že menej je viac, aby ste to neprehnali hlavne čo sa týka výzdoby.
Miesto konania
Ideálnym priestorom pre takúto udalosť je často stodola, ktorá dýcha vidiekom, drevom a minulosťou, no zároveň spĺňa moderné požiadavky na svadobný priestor v 21. storočí. Nič nie je ideálnejším priestorom pre ľudovú svadbu ako stodola. Dnes ich na Slovensku nájdete pomerne mnoho.
Výzdoba v duchu folklóru
Pri výzdobe tradičnej svadby sa odporúča siahnuť po prírodných materiáloch, ako sú ľan, bavlna a čipka, pretože v jednoduchosti je krása. Ľudová svadba by sa nemala zaobísť bez folklórnych ornamentov či modrotlače. Stoly by mali byť prikryté ľanovým obrusom naturálnej farby, s pridanou štólou s folkovou výšivkou v strede. Lúčne kvety umiestnené v zaváraninových pohároch ozdobených folk stužkou, krajkou či jutou dodajú priestoru čaro. Drevené podnosy sú tiež skvelou voľbou. Namiesto kvetov môžete použiť aj klásky alebo makovice v kombinácii s gypsomilkou. Prírodné materiály a kvetinová výzdoba sú často aj finančne menej náročné.
Svadobná torta s folklórnym motívom
Svadobná torta, či už jednoduchá alebo viacposchodová, môže byť rovnako „zaodela“ do folklórneho šatu. Môžete ju ozdobiť typickými folk kvetmi, folkovými ornamentami, alebo kombináciou oboch. Internet ponúka množstvo inšpirácií na tento účel.
Svadobné šaty: Súlad tradície a modernosti
Hoci sa kedysi naše babky vydávali v krojoch, dnes je nevesta v kroji skôr raritou a ľudový odev sa často využíva len na obrad čepčenia. Mnohé nevesty si preto lámu hlavu, ako zachovať folkový charakter svadby bez nutnosti siahnuť po tradičnom kroji. Niektoré sa rozhodnú pre ľanové šaty doplnené o folkové patenty či opasok. Ženích môže siahnuť po jednoduchej košeli s folk prvkami. Dokonca existujú aj svadobné folk tenisky, ktoré sú vyrobené na Slovensku s autorskou folk potlačou. Tvorba umelcov, ako je Jarka Wurll Kocánová, je nádhernou ukážkou kombinácie tradícií a modernosti. Využíva moderné strihy a materiály, ktoré kombinuje s tradičnými slovenskými výšivkami. Samozrejme, nič nepokazíte ani klasickými bielymi svadobnými šatami bez akýchkoľvek folk prvkov.
Svadobné účesy a doplnky
Kaderníčky dnes dokážu vykúzliť rôzne účesy, od bohatých vĺn a krásnych výčesov až po drdoly. Pekne vyniknú aj rozpustené vlasy s jemným venčekom a stuhovým závojom. Tradičný ľudový svadobný účes často zahŕbal vlasy vyčesané dohora. Vrkoč je tiež súčasťou ľudovej kultúry a jeho zapletanie bolo časté. Pre autentický folk účes môžete zvoliť vrkoč s vlasmi vypnutými dohora. Ak chcete doplniť účes o doplnok, ktorý nie je úplne vo folk štýle, no chcete mu vdýchnuť ľudovú atmosféru, zvážte závoj pozostávajúci z folkových stúh.
Svadobná kytica a kvety
Pri výbere kvetov do svadobnej kytice pre ľudovú svadbu sú typické mak, nevädza, margarétky a kamilky. Medzi typické slovenské kvietky patria aj prvosienky, nezábudka či blyskáč. Tieto kvety môžete doplniť kláskami, makovicami, levanduľou, bobuľkami či modrým bodliakom. Klások a makovica nesú odkaz našich predkov, ktorí pracovali na poliach a boli súčasťou prírody. Samozrejme, klasická kombinácia maku, nevädze a margarétok nemusí vyhovovať každej neveste, rovnako ako bielo-modro-červená farebná kombinácia.
Svadobné oznámenia a detaily
Oznámenia v dnešnej dobe hrajú veľkú úlohu a sú neoddeliteľnou súčasťou svadobných príprav. Bolo by na škodu, ak by motívom neladili s folklórnou témou svadby.
Inšpiratívne svadobné miesta na Slovensku
Prostredie, v ktorom sa svadba odohráva, robí svadbu jedinečnou. Na Slovensku existuje mnoho krásnych miest, ktoré sú ako stvorené na svadbu na ľudovú nôtu. Ak chcete byť v deň D skutočnou princeznou, poobzerajte sa po krásnych slovenských miestach, ktoré vám tento sen splnia - ich priestory totiž slúžia aj na organizovanie svadieb či osláv.
- Bratislavský kraj: Kaštieľ Tomášov, Bratislavský hrad, Hrad Červený Kameň.
- Nitriansky kraj: Kaštieľ Chateau Appony v Oponiciach, kaštieľ Mojmírovce, kaštieľ Beladice.
- Banskobystrický kraj: Kaštieľ Svätý Anton, Haličský zámok (Galicia Nueva), Hrad Modrý Kameň, Starý zámok v Banskej Štiavnici, Vígľašský zámok, Kremnický mestský hrad.
- Košický kraj: Kaštieľ Betliar, kaštieľ Fričovce, rokokový kaštieľ Šaca.
- Prešovský kraj: Kaštiele Péchy a Lučivná, Ľubovniansky hrad, Kežmarský zámok.