Téma "Svadba medzi citrónmi" sa prelína viacerými aspektmi kultúry a umenia, od moderného filmu až po hlboké korene folkloristických príbehov a mystickej poézie. Na prvý pohľad romantický názov skrýva bohatú škálu interpretácií a symbolických významov.
Filmové spracovanie: "Svadba medzi citrónmi" (Love Is All You Need)
Filmová distribučná spoločnosť Continental film prichystala pre svojich divákov na jeseň snímku „SVADBA MEDZI CITRÓNMI“, ktorá je v medzinárodnej distribúcii známa pod názvom Love Is All You Need
. Táto romantická komédia je novinkou oscarovej režisérky Susanne Bier, ktorá sa preslávila skôr dramatickým žánrom. Do hlavnej úlohy neváhala obsadiť jedného z predstaviteľov agenta Jamesa Bonda, Pierce Brosnana. V hlavnej ženskej úlohe mu skvelo sekunduje Trine Dyrholm.
Uvedenie a prijatie filmu
Film, odohrávajúci sa v slnečnom Taliansku, mal svetovú premiéru na tohtoročnom Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach v nesúťažnej sekcii. Po svojom uvedení sa ihneď stal nielen diváckym hitom, ale zaznamenal veľmi pozitívne prijatie i zo strany filmových kritikov. Následná projekcia na MFF v Toronte (Zvláštne uvedenie) tieto kladné ohlasy len potvrdila. Známy kritik Dan Fainaru z prestížneho filmového magazínu Screen
film označil ako prirodzeného víťaza
a film, ktorý sa zaručene stane jedným z hitov sezóny
. Kritička Wendy Mitchel dodala: Dúfam, že tento film Susanne Bier bude ďalšou pripomienkou dobrým režisérom, že nie je potrebné sa tomuto žánru vyhýbať.
V britskom denníku The Times
si film od kritičky Wendy Ide vyslúžil prívlastok nesmierne sympatický
.
Film má za sebou taktiež dánsku distribučnú premiéru a prvé víkendové výsledky potvrdzujú, že ide o zatiaľ najúspešnejší film tejto režisérky. Výsledky návštevnosti za prvý víkend prekonali jej predchádzajúce snímky Lepší svet
(ocenený Oscarom) viac ako dvojnásobne! Slovenská premiéra filmu bola stanovená na 22. november 2012, pričom film mal potešiť pohľadom na slnečné Taliansko a pripomenúť horúce leto
.
Obsah a témy filmu
Svadba medzi citrónmi
rozpráva osviežujúci a vtipný príbeh o tom, že keď si myslíme, že je koniec, možno práve vtedy všetko iba začína
. Režisérka Susanne Bier namiešala s citom a istotou koktail lásky, absurdity, humoru, neslušných dialógov a jemne vykreslených charakterov, ktoré nenechajú jediné srdce chladné
. Dej sa sústreďuje na stretnutie dvoch veľmi odlišných rodín v nádhernej, starej talianskej vile uprostred citrónového sadu. Dôvodom stretnutia je romantická svadba, dokonale naplánovaná do posledného detailu. Samozrejme sa spustí séria komplikácií, ale i tu platí koniec dobrý, všetko dobré
.
Príbeh filmu sa začína v kodanskej lekárskej ordinácii, kde sa kaderníčka Ida (Trine Dyrholm) dozvie, že pravdepodobne zvíťazila nad onkologickým ochorením. S touto radostnou správou sa vracia domov, kde pristihne manžela Leifa s mladou účtovníčkou Tildou. Nevera ju šokuje, ale rozhodne sa, že sa o nej nesmie dozvedieť dcéra Astrid (Kim Bodnia), aby jej nepokazila svadbu, ktorá sa má konať o týždeň v Taliansku - v krásnej vile na morskom pobreží, uprostred citrónového sadu. Vila patrí ženíchovmu otcovi - bohatému podnikateľovi - exportérovi ovocia Phillipovi (Pierce Brosnan), ktorý sa po smrti manželky vrátil do Kodane. Situácia sa neustále komplikuje, keď si neokrôchaný Idin manžel privedie milenku Tildu, ktorá sa už predstavuje ako jeho snúbenka, čo vyvoláva napätie. Aj v rodine ženícha vládne neporiadok, keď rozvedená Phillipova švagriná Benedekta (Paprika Steen) túži po jeho postavení. Phillipa však zaujala Ida. Režisérka mala šťastnú ruku pri výbere hereckých predstaviteľov, pričom hlavnou hviezdou filmu je Trine Dyrholm, ktorá bez slov, iba náznakom gesta a mimikou, vyjadruje psychický stav svojej hrdinky. Silné sú scény, v ktorých vidieť jej holú lebku po chemoterapii, keďže nosí parochňu. Téma, ktorá sa zdá byť viac pre drámu ako romantickú komédiu, je kultivovane spracovaná a smeruje k zmiereniu a šťastnému koncu, uspokojujúc tak potrebu diváka po citoch a láske.
O režisérke Susanne Bier
Dánska režisérka Susanne Bier (nar. 1960) má na svojom konte cez desať celovečerných filmov a množstvo ocenení. Pôvodne študovala umenie na univerzite v Jeruzaleme, potom architektúru v Londýne a v roku 1987 absolvovala Národnú filmovú školu v Kodani. Na filmové výslnie sa dostala v roku 1999 filmom Ten jediný
. V nasledujúcich rokoch spolupracovala na svojich filmoch so scenáristom a režisérom Andersom Thomasom Jensenom. Spolu sa podpísali napríklad pod filmy Otvorené srdcia
(2002), Bratia
(2004) a Po svadbe
(2006), ktorý bol nominovaný na Oscara. Za film Lepší svet
(2010) si už Oscara odniesla a získala aj Zlatý glóbus. Ceny si odniesla aj z filmových festivalov v Sundance, Toronte či Montreale. Režisérka po uvedení svojho filmu Love Is All You Need
na MFF v Benátkach povedala: Krása romantickej komédie spočíva v tom, že všetci vieme, ako to skončí. Dôležité je, ako veľmi si tú cestu ku koncu, užijeme.
Technické informácie o filme
- Svadba medzi citrónmi (Love Is All You Need)
- Krajiny pôvodu: Dánsko / Švédsko / Taliansko / Francúzsko
- Rok: 2012
- Réžia: Susanne Bier
- Scenár: Anders Thomas Jensen
- Hrajú: Trine Dyrholm, Pierce Brosnan, Paprika Steen, Line Kruse, Kim Bodnia, Sebastian Jessen
Folkloristický a literárny kontext: Putovanie za "Citrusovou" nevestou
Okrem filmového diela nachádzame motív citrónov, a s nimi súvisiacu symboliku "svadby", aj v hlbších vrstvách kultúrneho dedičstva. Dvojreflexia kníh, ktoré spája putovanie k bytostnému ja, reflektuje folklórny príbeh Tri citróny
a básnické putovanie sv. Jána z Kríža, súborne nazvané ako Živý plameň lásky
. Oba majú charakter iniciačnej cesty.
Rozprávka "Tri citróny" a iniciačná cesta
V rozprávke Tri citróny
mladý princ s námahou a prekážkami kráča cez Čiernu horu na Sklený vrch za nevestou ukrytou v citróne. Po dosiahnutí cieľa však prichádza nová prekážka, ďalšia výzva. Táto rozprávka je špecifická svojím erotickým nábojom, ktorý zberatelia-kňazi v prepisoch skôr tlmili. V citrónoch zo Skleného vrchu sú ukryté tri nahé panny. Po ich postupnom prekrojení (princ je na ceste domov extrémne hladný a smädný) dve panny vyskočia, pýtajú sa mladíka, či má pre ne jedlo, pitie a pekné šaty, a keď ten povie, že nie, zmiznú. Až zdržanlivosť rozkrojiť tretí citrón zabezpečí, že princ pannu nestratí, doputuje domov a vezme si ju za ženu. Z istého uhla pohľadu možno rozprávku čítať ako príbeh o sexuálnej zdržanlivosti. Je zaujímavé, že nahote sa vo výtvarnom prevedení folklórneho textu vyhla väčšina ilustrátorov, objavuje sa až v mladších vydaniach (Martin Mrva 2007, Igor Piačka 2020, Alexandra Hrehová).
Dielo sv. Jána z Kríža a duchovné spojenie
Paralelne s princom, aj Jánova Milovaná
v skladbe Duchovný spev
rovnako obetavo a naliehavo hľadá Milého
, zranená sa dopytuje naňho všade, štverá sa do vrchov. V Jánových Romanciach
je gesto recipročné, kde syn demonštruje Otcovi, že pre pozemskú nevestu urobí čokoľvek, aj položí život: Za jej život bez váhania / by som aj svoj daroval,
(Romanca 7, s. 60). V Jánových teologických spisoch má po duchovných zásnubách nasledovať duchovná svadba, tá je však ako hlboké spojenie duše s Bohom, možná až po smrti. Jánova poézia je svedectvom silného duchovného zážitku, sugestívnosti a krásy básnického slova.
Symbolika citróna a jej interpretácie
Knihy o Troch citrónoch
sú aj príbehmi o ostražitosti - v blízkosti dobra číha zlo, v blízkosti svätosti únava a pokušenie
. Človek zostáva na ceste, aj keď postupne dosahované míľniky sú ukazovateľom dozrievania, nadobúdanej hĺbky či komplementarity. Rastislav Kučinský, spoluautor knihy Tri citróny. Podobenstvo o srdci
, hovorí o ceste od individualizovaného k bytostnému ja, čo platí na oba reflektované príbehy.
Rastislav Kučinský a Dana Podracká nepristupujú k výkladu rozprávky freudisticky, ale jungiánsky. Text vnímajú ako podobenstvo o duši a ceste k jej zrelosti či komplexnosti. Citrón ako ústredný symbol je v ich interpretácii obrazom:
- Srdca
- Prsníka, maternice, lona, plodnosti či vajíčka (v spirituálnych kontextoch)
- Slnka a mandorly (ako posvätného stredu, v ktorom je prestupované vedomie s nevedomím, racio s emocionalitou a intuíciou)
citrinozároveň znamená dosiahnutie štádia pochopenia podstaty života, múdrosti a inšpirácie. Kučinského výklad je charakteristický pozornosťou pre všetky kľúčové motívy rozprávky, rozkrýva ich sukcesívne, ako sa postupne v príbehu objavujú.
Pre Podrackej čítanie je charakteristická výberovosť tém, pričom akcentované sú najmä motívy a atribúty oscilujúce okolo ženského princípu. Jej interpretácia je príznačne nazvaná Panna z citróna
. Ak Kučinský začína dialógom starého kráľa a mladého princa, Podracká otvára interpretáciu postavou vedmy, veľkej matky
, ktorá sa objavuje v rámcovej pozícii - na začiatku a na konci príbehu. Autorka pripúšťa interpretáciu, že v troch plodoch citróna sa zrkadlí stále tá istá panna na spôsob princípu Svätej Trojice, no v ženskej variácii - Matka, dcéra a duša sveta - anima mundi. Pozornosť je výraznejšie venovaná i postavám matiek obrov, zlej Cigánke, ale aj motívom s feminínnym vyžarovaním - alchýmia v zmysle očisty i premeny nízkeho na vysoké, ako zušľachťovanie libida; palica, skrýša, posteľ, metla, halušky, píšťalka, veža, vodná hladina. Viaceré motívy a ich atribúty upozorňujú na potrebu umenšovania sa, interiorizácie v zmysle pokory. Inteligenciou
skrýše je ukrytie človečiny, ktorá smrdí, aby vyniklo podstatné - vnútorné či integrované v celku. Autorka príhodne cituje prvé štyri strofy básne Temná noc
sv. Jána z Kríža, čím zdôrazňuje, že námaha a utrpenie vedú špirálovito k svetlu. Iným akcentom Podrackej komentára je upriamovanie pozornosti na komunikáciu a spoločenstvo, ako aj potrebu svetového mieru, tolerancie a lásky.
Historický vývoj rozprávky "Tri citróny"
Prvenstvo v zápise a úprave folklórneho príbehu Tri citróny
sa pripisuje Jonatánovi Dobroslavovi Čipkovi (1819 - 1861), rodákovi z Tisovca. Ten spolu s Augustom Horislavom Škultétym a Markom Štefanom Daxnerom pripravili rukopisné zborníky, tzv. Kódexy tisovské
, z ktorých sa neskôr čerpalo pri tlačenom vydaní rozprávok Jánom Franciscim i Pavlom Dobšinským a Augustom Horislavom Škultétym. Jana Piroščáková (Pácalová) hodnotí Čipkov prístup ako umelecký, na rozdiel od Samuela Reussa, kladúceho dôraz na verný prepis ústne podaného príbehu. Čipka text estetizuje, na čo neskôr nadviazal aj Pavol Dobšinský a iní. Po predčasnej Čipkovej smrti ho Dobšinský vystriedal v kňazskej službe na fare v Drienčanoch, kde sú obaja pochovaní.
Preklad a poetika poézie sv. Jána z Kríža
Hans Urs von Balthasar reflektoval tvorbu svätca španielskeho Zlatého veku slovami: Poézia je u sv. Jána rozhodujúcou výpoveďou, komentáre k nej v mnohom zaostávajú, i podľa jeho upozornenia sú neadekvátne a neschopné vyjadriť celý obsah vložený do inšpirovaných slov.
Tento postreh zdôrazňuje, že zásadné veci zväčša nedokážeme vyjadriť jazykom prirodzenej komunikácie, nápomocná však môže byť reč básnických obrazov, náznakov či zvukosledov. Sv. Ján z Kríža (1542 - 1591) písal poéziu z intenzívnej vnútornej potreby, komentáre k centrálnym básňam (Výstup na horu Karmel
, Temná noc
, dve verzie Duchovného spevu
i Živého plameňa lásky
) až na žiadosť rehoľných bratov, sestier a laikov, pričom dva prvé ani nedokončil.
Kompletný opus Jánovej poézie obsahuje necelé dva tucty básní (23 textov). Posledné španielske komentované vydanie z roku 2023 rozšírilo doterajšie povedomie o Verše z Hory dokonalosti
- prepis textovej časti Jánom ilustrovaného emblému. Prvú polovicu básní - 31 strof skladby Duchovný spev
, báseň Prameň
a desať romancí (Romance 1 - 9, Nad babylonskými prúdmi) napísal svätec vo väzení v Tolede, kde ho deväť mesiacov v neľudských podmienkach väznili vlastní rehoľní bratia, nesúhlasiaci s reformou, na ktorú sa Ján pod vedením sv. Terézie z Ávily podujal. Druhá časť vznikla v období svätcovej intenzívnej pastoračnej služby. Z životopisnej črty svätca od Jána Zambora vieme, že toledským väzením bola miestnosť s rozmermi 2,7 x 1,6 metra, bývalý záchod bez okna, len s úzkou štrbinou svetla. Napriek týmto stiesneným podmienkam je skladba Duchovný spev
ponorená do prenikavého denného svetla, sugestívnych vizuálnych obrazov, je dynamická a plná dialógov. Dominantným motívom je krása: Z kvetov, smaragdov zeme / vo sviežich ránach, plných čírych jasov, / girlandy uvijeme, / kvitnúce tvojou krásou / a láskou, späté jedným z mojich vlasov.
(s. 23). Ide o text túžby či vnútorného ohňa, neskôr koncentrovane tematizovaného v ódickej básni Živý plameň lásky
.
Jánova poézia naznačuje, a jej komentáre to dosvedčujú, že svätec bol vo výsledku za extrémne nehostinnú situáciu vďačný. Schopnosť bolestného sebaumenšenia až sebapopretia povýšil za nevyhnutný predpoklad priblíženia sa k Bohu. Iným pozoruhodným aspektom je artistnosť Jánovej tvorby, ktorá nekonkuruje zážitkovosti ani autenticite. Ján bol odvážny v tom, že svetské motívy a postupy divinizoval, čo v jeho dobe nebola samozrejmosť. Príkladom artistnosti je tiež úprava strofy v Živom plameni lásky
, kde klasickú lýru básnik rozšíril o šiesty verš a upravil rýmovú schému, čím vytvoril evokáciu rozhárania a zhárania plameňa. Predĺženie strofy súbežne asociuje intenzívnosť, nadbytok významu a korešponduje s exklamačným charakterom básne, ktorá v teologickom výklade tematizuje duchovné zásnuby a svadbu: Aký len krotký, hravý / sa v mojej hrudi budíš, / kde tajne bývaš sám pod strechou skromnou, / a dychom blaha, slávy / a rozkoše mnou blúdiš, / ako len lahodne sa láskaš so mnou!
(s. 47).
Básnik postupoval intertextovo, čo v komentári zdôraznil aj prekladateľ Ján Zambor. Skladba Duchovný spev
je v motivike i vo výstavbe principiálne inšpirovaná biblickou Piesňou piesní
. Keďže vznikala vo väzení, kde svätec nemal žiadnu dostupnú literatúru, musel ju vedieť naspamäť, podobne ostatné inšpiračné zdroje. Z naznačeného sa ukazuje, že Ján viedol nielen hlboký duchovný život, ale bol aj vzdelaným a znalcom umenia. Prvý kompletný preklad poézie sv. Jána do slovenčiny pripravil Ján Zambor, ktorý vyšiel pod názvom Živý plameň lásky
v roku 1997 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Charakteristickým prostriedkom budovania básnických významov je antitéza, oxymoron, paradox či negácia: Žijem, nežijúc už v sebe
, mriem, lebo neumieram
(s. 66). Tá istá skúsenosť je vyjadrovaná obrazmi noci (Temná noc
) i svetla (Duchovný spev
, Živý plameň lásky
), antropomorfné symbolizácie (Milý
a Milovaná
) konkurujú naturomorfným (noc a plameň). Prekladateľ ich starostlivo akcentuje, vďaka čomu rešpektuje dôležitý aspekt poetiky Zlatého veku - erotickosť je v službe kontemplatívnosti i duchovnej vášne. Jánova poézia je príťažlivá i dnes, keďže jej vrcholné texty možno čítať tiež ako svetskú ľúbostnú lyriku. Ako mystik a duchovný učiteľ nekladie Ján do centra duchovného života sebazdokonaľovanie, ale hodnotu interpersonálneho vzťahu. Askéza a sebaumenšovanie sú až jeho dôsledkom. Druhé vydanie Jánovej poézie prichádza po 27 rokoch, čo možno vnímať ako dar novej čitateľskej generácii, keďže Ján nestráca aktuálnosť ani v novom miléniu. Súčasná spirituálna poézia tiež pracuje s ekvivalentnou substitúciou - vysoké je sprostredkované cez motívy empirickej skúsenosti.