Svadobné tradície a zvyky na Slovensku

Čoraz viac mladých párov si ctí tradície a snaží sa pripraviť svoju svadbu podľa starých slovenských zvykov. Svadby však v minulosti nebývali také veselé ako dnes. Manželstvá sa neraz uzatvárali na základe dohôd medzi rodinami, nevesty museli podľa obyčaje smútiť či plakať. Napriek tomu sa dnes na všetky tieto tradície pozeráme s obdivom a údivom, hlavne keď sa dozvieme, koľko z nich sa zachovalo až do súčasnosti.

Pôvod slova „vydávať sa“

Predtým ako začneme rozprávať o svadobných zvykoch - tušili ste, odkiaľ pochádza slovné spojenie vydávať sa? Siaha hlboko do minulosti a kedysi nemalo taký pozitívny podtón ako dnes. Spájalo sa s jednou z prvých foriem uzatvárania manželstiev, a to s kúpnopredajnou zmluvou. Neboli to však len dohody medzi rodinami, čo zabezpečovalo zásnuby či samotnú svadbu. Ďalšou možnosťou bol napríklad únos. Väčšinou však išlo len o predstieraný únos, ak sa obe strany vopred dohodli a chceli sa vyhnúť vysokým výdavkom na oficiálny sobáš.

Nie je to tak dávno, čo sa na našom území usporadúvali dokonca jarmoky ponúkajúce slobodné ženy na vydaj. Až v 16. storočí sa pokľaknutie na koleno pred vyvolenou stalo prejavom úcty a oddanosti, symbolizujúcim žiadosť o ruku.

Predsvadobné obdobie a zásnuby

V neskorších časoch sa predsvadobné obdobie a zásnuby niesli v duchu niekoľkých typických obradov. Staršia žena zo ženíchovej strany bývala vyslaná do domu nevesty na priezvedy. Jej úlohou bolo zistiť predbežný súhlas so svadbou v rodine nevesty. Na pytačky už chodieval samotný ženích spoločne s niektorým z mužov z rodiny, zvyčajne s krstným otcom. Súhlas bol už omnoho záväznejší ako počas priezvedov. A ako mohla rodina nevesty povedať svoje áno? Súhlas nepredstavovalo len vzájomné podanie si rúk, ale aj prípitok, výmena šatky, pierka či stužky alebo ponúknutie praženice.

Zásnuby boli obradom potvrdenia dohody. Na tento akt sa na Slovensku používal aj názov zaručiny či oddávanie. Znakom, že sa mladí skutočne vezmú, bolo spojenie ich rúk a výmena darov. V súčasnosti je žiadosť o ruku skôr romantickou záležitosťou s prsteňom, no pôvodné pytačky nahradila často odobierka, ktorá sa robí tesne pred svadbou.

Ohlášky

V niektorých kostoloch sa ešte aj dnes oznamuje uzatváranie manželských zväzkov v najbližšom týždni. V minulosti boli ohlášky cirkvou predpísanou povinnosťou. Počas troch nedieľ za sebou pred samotným obradom kňaz ohlasoval blížiaci sa sobáš. Počas tohto obdobia museli aj mladí snúbenci nosiť na oblečení viditeľný znak prisľúbenia sa. Dnes už nie sú povinné, ale niektoré farnosti ich stále praktikujú.

Pozývanie hostí a zváč

Keď už o svadbe vedela celá dedina, postupne sa začalo s pozývaním hostí. Niekde pozývali samotní mladomanželia či ich rodičia, inde družbovia, najčastejšie však špeciálne vymenovaný človek, nazývaný zváč. Ten pri návšteve každej domácnosti prednášal pozývacie formuly alebo o účasť na svadbe hostí dokonca prosil - tak to vyžadovala vtedajšia obyčaj. Zváč býval špeciálne vystrojený, s paličkou, pierkom, šatkou a koláčom pre pozvaných.

Rozlúčka so slobodou

Mladomanželia nemali v dávnych časoch takú slobodu vo výbere termínu. Svadby sa organizovali len v určitých obdobiach, napríklad počas fašiangov. A keď sa termín neodvrátiteľne priblížil až k predvečeru svadby, konali sa rozlúčky so slobodou. Lúčenie sa zásadne nezmenilo. Mládenec si so svojimi blízkymi pripíjal na slobodu, zatiaľ čo dievčina do svojej rozlúčky zahrnula aj kreatívne prípravy na svadbu. Okrem klasickej rozlúčky sa v našich končinách konali aj pierkoviny, kde sa mládež zišla na výrobu pierok z myrty a bielych stužiek pre všetkých mužských svadobčanov ako symbol pozvania.

Pečenie svadobných koláčov a výslužky

Hovorí sa, že ak pečie svadobné koláče nevesta, môže si priviesť týmto počinom nedostatok financií do manželstva alebo uplakané deti. Preto sa pečenie ponecháva nejakej službe alebo rodine nevesty. So svadobnými koláčmi sú aj spojené výslužky pre hostí, ktoré mladomanželia dávajú svadobčanom pri odchode zo svadby. Na niektorých dedinách je dokonca zaužívané, že pred svadbou sa roznášajú koláče aj v susedstve pre tých, ktorí sa svadby nezúčastnia ako hostia.

Svadobný deň

Prípravy na svadbu sa začínali skoro ráno obliekaním nevesty, pri ktorom bola prítomná krstná matka, družičky a najbližšia rodina. Zvykom bol očistný kúpeľ, ktorý absolvovali obaja mladomanželia a mal z nich zmyť všetko nečisté a chrániť ich pred zlom v manželstve. Potom sa začalo obliekanie, počas ktorého bývala nevesta postavená v šafli, širokej drevenej nádobe s dvoma uchami, aby bola skoro široká, teda aby rýchlo priviedla na svet bábätko.

Svadobný odev nevesty

Svadobný odev sa líšil od obce k obci. Na Horehroní bývali nevesty v bielom a krk im zdobil ruženec. Tekovské nevesty mávali šaty tmavých farieb s bohatými výšivkami. Pod širokou sukňou mali oblečených až sedem spodničiek a cez prsia previazanú šatku. Na nohách nosili nové čižmy, ktoré dostávali od svojho nastávajúceho. V niektorých častiach Slovenska nosievali nevesty svadobné šaty v čiernych a fialových odtieňoch na znak smútku, no častejšie bývali mladuchy odeté v bielom. Nie však úplne. Biele zástery a sukne bývali doplnené farebnými súčasťami ľudového odevu. Azda najtypickejším prvkom odevu nevesty bola parta, čelenka zdobená perlami, flitrami, výšivkami či sušenými kvetmi. Pod ňou mala nevesta vlasy hladko začesané do vrkoča. Bočné strany party bývali ozdobené kytajkami, širokými farebnými šnúrkami a stuhami dlhými občas aj po pás. Závoj mal nevestu uchrániť pred zlými pohľadmi cudzích ľudí.

Zvyk „niečo staré, nové, modré a požičané“

• Niečo staré: symbolizuje koniec životnej etapy nevesty ako dievčaťa a pripomienku jej pôvodu.
• Niečo nové: predstavuje nový začiatok v manželstve.
• Niečo modré: je symbolom čistoty, lásky a vernosti.
• Niečo požičané: má priniesť šťastie do manželstva a dobré vzťahy, požičiava sa od šťastne vydatej ženy.

Úloha družičiek a družbov

Družičky, inak povedané aj pomocníčky nevesty, pomáhajú neveste s prípravou rôznych dekorácií a s obliekaním šiat. V minulosti bolo podobné oblečenie družičiek a družbov dosť zaužívané, aby zmiatli zlých duchov. Úlohou družbov je často organizácia zábavných tradícií, ako je postavenie prekážky na ceste alebo únos nevesty.

Pierka

Pierka majú rozlíšiť svadobných hostí. V minulosti sa v niektorých regiónoch dávali rozličné pierka mládencom a ženatým. Nevesta ma za úlohu pripnúť pierko svojmu ženíchovi a družičky zas svadobným hosťom. Tradične sa vyrábali z myrty alebo rozmarínu, symbolizujúc vernosť a šťastie.

Svadobná kytica

Kedysi nemali nevesty až do stretnutia so ženíchom potuchy, ako bude vyzerať ich kytica. Tú zaobstaral vždy ženích. Kytica mala byť silno aromatizovaná, aby vyhnala zlých duchov, preto pri jej zhotovovaní boli použité aj rôzne bylinky a aj cesnak. Dnes už slúži ako doplnok, ktorý neveste ženích prinesie.

Príchod ženícha k neveste

Všetko sa začalo príchodom budúceho ženícha do domu nevesty. Podľa tradícií mu svadobčania mali brániť vo vstupe do domu, mali dávať mladému pánovi rôzne hádanky a klásť mu prekážky, ktoré musel zdolať, aby si svoju nevestu zaslúžil - neraz bol nútený vykúpiť si ju. Tradícia privedenia troch falošných neviest pred ženícha pred tým, ako príde tá skutočná, sa zachovala dodnes. Najčastejšie sa do bielych plachiet prezliekali staré ženy a muži. Mládenec sa zakaždým musel opýtať tzv. oddávača, zástupcu nevesty: „Páni starší, je to ona?“ Po troch pokusoch o zisk nevesty sa začalo vtipné zjednávanie na cene medzi družbami ženícha a nevesty. Ženích totiž musel zaplatiť nielen za nevestu, ale aj za jej výchovu či svadobné pierko na svoj odev.

Odobierka nevesty

Keď sa mladý pár konečne stretol, nasledovala aj dnes dobre známa odobierka plná smútku z odchodu z rodičovského domu a strachu z neznáma. Krásnym zvykom bol svadobný sprievod, v ktorom kráčali ženích, nevesta a všetci svadobčania cez dedinu až ku kostolu. Niesla sa v ňom svadobná zástava, cesnak, chlieb na ochranu mladomanželov a stromček ako symbol čistoty a života. Súčasťou odobierky je poďakovanie rodičom za ich starostlivosť a lásku. Je to veľmi dojímavý a krásny moment, pri ktorom je do plaču všetkým zúčastneným. Súčasťou odobierky býva aj odprosenie rodičov - veľmi starý zvyk, ktorý sa zachoval aj doteraz, a to najmä v nábožných rodinách. Ešte pred odchodom na obrad nevesta a jej nastávajúci prosia svojich rodičov o požehnanie do ich spoločného života. Taktiež ich prosia o prepáčenie za rôzne trápenia, ktoré im v mladosti spôsobili.

Prekážka na ceste / Brána

Zvyk, ktorý sa dodnes robí najmä na dedinách, no nie je známy v každom regióne. Nevestin otec, brat alebo ženíchovi kamaráti postavia pred svadbou na nejakom mieste, smerom po ceste k neveste, prekážku z dreva. Ženích sa cez ňu musí vykúpiť a prepíliť k svojej nastávajúcej. Pritom mu na pomoc podávajú rôzne vtipné nástroje na pílenie dreva. Čím lepšie nástroje chce použiť, tým musí kamarátov lepšie podplatiť, či už alkoholom alebo peniazmi. V niektorých častiach Slovenska pília prekážku ženích spolu s nevestou pri ceste do kostola. Niekto tento zvyk pozná aj pod názvom Vykúpenie nevesty.

Svadobná kolóna a trúbenie

Odjazd do kostola alebo obradnej siene je sprevádzaný veľkým rámusom. Je to opäť z toho dôvodu, aby sa zahnali negatívne nadpozemské sily. Zatiaľ čo sa niekedy práskalo bičom, dnes ako náhodní okoloidúci žasneme nad trúbiacou kolónou áut.

Okvetné lístky

Družičky púšťajú na zem lupene z kvetov, ktoré sú symbolom plodnosti. Mali by byť oblečené v podobných šatách tým nevestiným, aby sa zmiatli zlí duchovia a nespoznali nevestu. Táto tradícia je viac populárna v zahraničí, ale už sa udomácňuje aj u nás.

Vypúšťanie holubíc

Vypúšťanie holubíc je symbolom vykročenia na spoločnú cestu životom. Túto tradíciu sme prevzali zo zahraničia, no už sa u nás za posledné roky udomácnila. Predstavuje prianie bohatstva a veľa ratolestí.

Svadobné obrúčky

Obrúčky sú súčasťou každej svadby. V starovekom Ríme sa verilo, že žila na prstenníku ľavej ruky prúdi priamo do srdca, preto sa tam nosili. Symbolizujú nekonečný kruh lásky a sľub vernosti - bez začiatku a konca.

Hádzanie ryže a šošovice

Po tom, ako si mladomanželia povedia svoje áno, vychádzajú z kostola či obradnej siene a svadobní hostia ich zasypú šošovicou či ryžou. Ryža predstavuje symbol bohatstva, šťastia a plodnosti. Ak sa strukovina, ryža či lístky uchytia na nevestiných šatách, znamená to plodnosť a hojnosť.

Svadobná hostina

Aj výber miesta svadobnej hostiny sa niesol v duchu tradícií. Najčastejšie sa hostiny konali v dome nevesty. A boli to teda poriadne bohaté oslavy. Ich hojnosť sa spájala s poverou aký počiatok, taký koniec, teda aké bohaté bude manželstvo na začiatku, také bude aj na konci. Na hostine sedel mladý manželský pár za vrchstolom, v rohu miestnosti, príp. v niektorých oblastiach Slovenska aj v samostatnej komôrke na poschodí, kam im jedlo len nosili. Stoly sa pod ťarchou jedla priam prehýbali. Dlhé týždne pred svadbou sa začínalo s prípravami, organizovali sa zabíjačky, aby na stoloch nechýbali jedlá, ktoré mali priniesť plodnosť, napríklad kura či kohút. Žiadna svadba by sa nezaobišla ani bez rôznych kaší, ktoré sa jedávali zo spoločných mís. V dedinke Matiášovce na Zamagurí sa počas svadby nekonala typická svadobná hostina, hosťom sa podávala len pálenka a ak bol niekto z hostí hladný, išiel sa domov najesť a vrátil sa naspäť.

Privítanie mladomanželov

Pred vstupom do svadobnej sály víta mladomanželov personál reštaurácie s nachystaným tanierom a metlou. Alternatívou je privítanie s chlebom a soľou. Na tácke je pre mladomanželov pripravený bochník chleba a soľnička, niekedy aj nádobka s medom. Obaja by si mali odtrhnúť kúsok z chlebíka, namočiť ho do soli, a aj do medu a zjesť. Odmietnutie sa považuje za neslušné. Chlieb symbolizuje život, zabezpečenie a hojnosť, soľ predstavuje zdravie a ochranu pred zlými silami a med symbolizuje sladký spoločný život.

Voda a vodka

Tradične pred vstupom do svadobnej sály dostanú mladomanželia na výber dva poháre, z ktorých v jednom je voda a v druhom priehľadný alkohol - najčastejšie nejaká domáca pálenka. Nevesta si samozrejme vyberá prvá. Hovorí sa, že ten, kto sa napije tvrdého alkoholu, bude mať vo vzťahu prevahu.

Zametanie črepov

Jeden z najznámejších zvykov u nás. Po uvítacom prípitku zvykne buď starejší alebo niekto z personálu rozbiť tanier. Mladomanželia sa musia ujať lopaty a metly - na znak toho, že aj v živote budú musieť riešiť a prekonávať rôzne problémy spoločne. Svadobní hostia im to samozrejme sťažujú a črepiny pred nimi odkopávajú.

Prenášanie nevesty cez prah

Tento zvyk je už výhradne pre mladomanželov. Manžel prenáša svoju manželku cez prah ich spoločného príbytku, čím jej má ukázať svoju silu a schopnosť postarať sa o ňu. Zároveň má týmto zvykom oklamať zlých duchov, aby si mysleli, že do príbytku vstúpila iba jedna osoba.

Prvé jedenie polievky a vzájomné kŕmenie

Tradícia káže, dať mladomanželom jeden tanier polievky s jednou deravou lyžicou. Vzájomné kŕmenie symbolizuje opäť manželskú spoluprácu a rovnomerné delenie. Mnohé regióny pri jedení svadobnej polievky začnú lyžicou búchať o tanier a spievať: „Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná.“ Chcú tým povzbudiť mladomanželov, aby sa pobozkali. Niekedy sa to počas jedenia aj viackrát opakuje.

Prvý manželský tanec

Prvý tanec šťastných mladomanželov otvára svadobnú zábavu. Býva zvykom, že novomanželia tancujú sami na parkete. Následne si zatancujú aj so svojimi rodičmi a svokrovcami.

Krájanie svadobnej torty

Torta sa na svadobných hostinách podáva ako dezert. S krájaním začínajú novomanželia, ktorí ju nakroja. S krájaním sa spája zvyk, že nôž by mala najskôr uchopiť nevesta a po nej ženích na znak jeho opory. Niekde však tradícia hovorí, že ten, kto sa noža chopí neskôr a má tak svoju ruku hore, ten bude mať v ich spoločnom živote hlavné slovo. Hlavne by sa však svadobná torta mala dostať ku každému jednému zo svadobčanov.

Hádzanie kytice

Hádzanie kytice je jednou z najrozšírenejších tradícií obľúbených nielen u nás. Všetky slobodné ženy na svadbe sa postavia za nevestu, ktorá za seba hodí svadobnú kyticu. Tá, ktorá kyticu chytí sa vydá najbližšie. Hovorí sa, že týmto hodom má nevesta preniesť kúsok svojho šťastia aj na ostatné dievčatá. Dnes už mnoho žien túto tradíciu nepraktizuje, pretože si svoje kvety chcú usušiť a odložiť.

Hádzanie podväzku

Princíp podobný ako pri hádzaní kytice, avšak pre slobodných mužov. Ženích musí najskôr dať neveste ústami dolu podväzok bez pomoci rúk. Potom ho hádže medzi slobodných chlapcov.

Únos nevesty

Ženíchovi kamaráti unesú nevestu do najbližšieho baru, kde s ňou pijú a tancujú, kým po ňu ženích nepríde. Táto hra sa zaraďuje do programu na pobavenie hostí a vyskúšanie zohranosti novomanželov. Má symbolizovať odlúčenie nevesty od rodičov. Názory naň sa medzi ľuďmi značne líšia, je dobré, aby sa aktéri vopred dohodli na jej zaradení.

Čepčenie a sňatie vienka

Vrcholom svadby bolo to, čo dnes nazývame čepčením. Úderom polnoci sa z mladej nevesty stávala pani. Práve v tomto momente sa jej z hlavy snímala parta či venček, symboly panenstva a slobody. Podľa starých zvyklostí sa z nevesty stávala pani nielen začiatkom nového dňa, ale aj úplným spečatením manželstva, ktorým je svadobná noc. Čepčenie symbolizuje premenu slobodného dievčaťa na vydatú ženu. Prebieha o polnoci a po ňom sa nevesta prezlieka zo svadobných do popolnočných šiat. Hostia pri tom vytvoria kruh a tancujú okolo nevesty. Hlavný družba alebo starejší sa potom nevesty pýta, či nechá vienok sňať alebo radšej hlávku sťať. Starejšia, matka či svokra nevesty jej založili čepiec a spoločne s ostatnými ženami vykonávali ďalšie zvyky, ktoré mali neveste zabezpečiť plodnosť. Do lona jej kládli peniaze, koláče aj chlieb.

Redový / biely tanec alebo vykrúcanka

Tradícia, pri ktorej svadobní hostia symbolicky prispievajú mladomanželom. Svadobčania stojaci v kruhu musia najskôr finančne prispieť do klobúka, následne sa im ako poďakovanie uleje pohárik pálenky a potom si môžu zatancovať s nevestou alebo ženíchom. V závislosti od kraja, z ktorého mladomanželia pochádzajú sa môže tento tanec líšiť tým, že nevesta tancuje v kruhu sama, a až na záver prichádza ženích, ktorý si ju odnáša na rukách. Pečenie svadobných koláčov - hovorí sa, že nevesta by si nemala piecť na vlastnú svadbu. Mohla by si tým vraj priviesť do manželstva nedostatok financií.

Vyberanie do venca

Je to zvyk, ktorý by sa mal konať pred čepčením nevesty. Hlavná družička a družba obchádzajú svadobčanov s pleteným košíkom, a vyberajú finančné dary, ktoré následne odovzdajú mladomanželom.

Poprávky / Otrusky

V minulosti sa popravky brali ako symbolické zakončenie svadby - aby sa mladomanželia „popravili“ (teda zotavili) po veľkej oslave. Tieto posvadobné zvyky sa uskutočňovali dva až tri dni, prípadne týždeň po svadbe. V tomto období sa chodilo k mladomanželom s ovsom, ktorý viezli od nevesty. Išlo vlastne o prvú posvadobnú návštevu mladomanželov. V sprievode, ktorý k mladomanželom putoval, sa často vyskytovali aj rôzne masky, najčastejšie muži prestrojení za ženy.

Svadba je jedným z najkrajších okamihov v živote dvoch ľudí - je symbolom ich nového spoločného začiatku a spojením dvoch rodín. Na Slovensku sa s ňou odjakživa spájalo množstvo krásnych tradícií a zvykov, ktoré sa v rôznych regiónoch mierne líšia. Mnohé z nich pretrvali až dodnes a stále dávajú svadbe tú pravú dušu.

tags: #svadba #lubo #a #veronika