História a kráľovské putá Radošinského Klevneru
Vinári z Radošiny sa majú čím pochváliť. Na kráľovskom stole mali víno z Radošiny! Ako jediní z celého Slovenska dodali víno na stôl nielen anglickej kráľovnej Alžbete II., ale aj jej vnukovi Williamovi. Radošinský Klevner sa tak môže smelo nazývať i kráľovským vínom.
Prvotné informácie o víne v Radošine siahajú už do roku 1400, keď sa dokonca zaznamenala jeho krádež.
Kráľovské svadby a korunovácie
Sláva miestneho vína dosiahla svoj prvý vrchol v roku 1947, keď sa podávalo hosťom počas svadby anglickej kráľovnej Alžbety II., a neskôr aj na jej korunovácii v roku 1953. Vychutnávať si ho však mohli i hostia na svadbe princa Williama s Kate Middleton.
"Kráľovná a jej hostia pili Klevner zo slávneho ročníka 1947, považovaného za najlepšie v 20. storočí. Do Anglicka vtedy putovalo 500 litrov vína v drevených sudoch. Aj na stole Williama bolo vínko, na ktorého chuť určite nezabudnú, lebo Klevner z roku 2009 bol veľmi kvalitný," vraví pyšne Peter Lukačovič, pivničný majster z Radošiny.
Zvláštnosťou je, že hoci anglická kráľovská etiketa hovorí, že na svadobnej hostine sa môže podávať iba francúzske víno, počas svadby Alžbety II. pili víno z Radošiny. Etiketu vraj neporušili preto, že hoci víno bolo dopestované na Slovensku, šlo o pôvodom francúzske odrody. Prvý vinič v Radošine totiž zrejme vysadili cisterciáni z Burgundska z odrody Rulandského sivého (Pinot gris) a Rulandského bieleho (Pinot blanc). Z nich potom vytvorili zmes slávneho cuveé, ktoré dnes poznáme pod značkou Klevner.
Ten si vychutnali aj viaceré významné historické či novodobé osobnosti. "Dostalo sa k Márii Terézii a tiež na pražský hrad. Zo súčasníkov si na ňom pri návšteve Slovenska pochutnával princ Charles, pápež Ján Pavol II."
Rádio Mária a Martin Jarábek: Sloboda, tolerancia a úloha katolíckych médií
Martin Jarábek, kňaz a riaditeľ Rádia Mária, sa zamýšľa nad témami slobody, liberalizmu a úlohy katolíckych médií v dnešnej spoločnosti.
Cesta k riaditeľovaniu a identita Rádia Mária
Hoci šéfuje katolíckemu Rádiu Mária, podľa jeho slov, nie je bežným kňazom, pre niektorých je dokonca príliš liberálny. Tvrdí však, že je rozdiel medzi tým, ako svoj liberalizmus žije on a ako tí, ktorí sa ním len oháňajú.
Ako sa bežný kňaz dostane k funkcii riaditeľa katolíckeho rádia? V Rádiu Mária je riaditeľom vždy kňaz a do každej krajiny, kde pôsobia, prichádzajú na pozvanie biskupa. Martin Jarábek musel prejsť komplikovaným schvaľovaním priamo v Taliansku, kde predtým aj študoval. Vybrali si ho, keď tlmočil pre maďarskú pobočku Rádio Mária, a zakladateľ Emanuela Ferraria mu neskôr navrhol pozíciu riaditeľa.
Zaujímavosťou je, že Rádio Mária bolo na Slovensku už v roku 1993, z neho vzniklo Rádio Lumen.
Práve Rádio Lumen je vnímané dlhodobo ako jedno z hlavných katolíckych médií na Slovensku. Ako sa chcete odlíšiť? Rádio Lumen sa chcelo odlíšiť pri svojom vzniku v roku 1994 od Rádia Mária. Rádio Mária sa teda nepotrebuje odlišovať od nich, keďže Lumen išiel vlastnou cestou. Rádio Mária je skôr modlitebne založené na dobrovoľníkoch, nevysielajú reklamu a sú financovaní len darmi poslucháčov z celého sveta. Nestojí za nimi žiadni oligarchovia ani utajení sponzori. Kým Lumen má viac zamestnancov, v Rádiu Mária pripravujú vysielanie dobrovoľníci. Nemajú ani spravodajstvo, politiku neriešia. Napriek tomu im píšu aj neveriaci či veriaci iných náboženstiev, ktorí ich počúvajú.
Takže medzi vami a Lumenom funguje normálna trhová konkurencia? "Nevnímam to ako konkurenciu, ale skôr ako alternatívu." V prípade Lumenu je spoluvlastníkom Konferencia biskupov Slovenska (KBS). Aj preto sa časť kňazov pýta, načo je ďalšie katolícke rádio. Martin Jarábek tvrdí, že sú na začiatku cesty a musia ukázať svoju identitu a to, čo prinášajú. Aj keď majú úzkoprofilového poslucháča, nemusí to byť problém, prirovnáva to k úspechu hipsterských kaviarní.
Chápem správne, že vy zo zbierky v kostoloch určenej na katolícke médiá teda nedostávate nič? Prevažne sú z tejto zbierky financované médiá, ktoré vlastní KBS, čiže TV Lux a Rádio Lumen. Tieto údaje sú aj verejne dostupné. Existuje však projektová schéma, do ktorej sa môžu prihlásiť aj iné médiá. Zatiaľ sa ale Rádio Mária o takúto formu pomoci neuchádzalo.
Považujete za svoju výhodu, že ste finančne nezávislí od príspevkov KBS? Sú závislí od príspevkov zhora, čo nazývajú Božou prozreteľnosťou. Majú päť hodnôt a jedna z nich hovorí o vernosti Cirkvi. Spolupracujú preto úzko aj s Vatikánskym rozhlasom.
Tým, že ma sem ustanovil biskup, som s ním stále zviazaný. Čo ste tým mali na mysli? Niektorí majú stále predstavu, že je jedna pizza, ktorá sa krája. A keď je tých hladných detí podľa nich viac, tak sa ujde každému menej. Jeho vízia je ale taká, že nemusí byť jedna pizza, môžu byť aj dve či štyri. Stačí napríklad, keď dokážu získať viac veriacich či znásobiť počet tých, ktorí sa zapájajú aktívne do života farností. Majú dobré skúsenosti napríklad z okolia Komárna, odkiaľ im volajú, aby prišli vysielať svätú omšu, čo vedie k oživeniu farnosti.
No niektorí kňazi, ktorí ešte Rádio Mária nepoznajú, ich berú ako konkurenciu. "My im veriacich nemôžeme kradnúť. Práve naopak, naši poslucháči sa potom ešte viac zapájajú do života farností."
Čiže niektorí kňazi majú obavu, že ľudia neprídu a nedajú peniaze „do zvončeka“ len preto, lebo vysielate omšu z ich kostola? Skúsenosť je opačná, ľudia počuli, že sa vysiela z ich farnosti, tak išli do ich kostola.
Kontroverzia poľského Rádia Mária a hranice tolerancie
Spomínali ste, že ste súčasťou celosvetovej siete Rádia Mária. V bežnej verejnosti pritom asi najviac rezonoval prípad ultrakonzervatívnej poľskej „pobočky“. Pôvodné Rádio Mária vzniklo z malého talianskeho farského rádia a do troch rokov sa rozšírilo do celého Talianska. V 90. rokoch minulého storočia začali vznikať tieto rádiá aj v okolitých štátoch. Poľsko malo v tom čase už registrovaný názov Rádio Mária a nejaký „trademark“ vtedy neexistoval. Celá sieť sa riadi troma piliermi: žiadna politika, žiadna reklama a práca založená na dobrovoľníkoch. Poľské Rádio Mária hneď na začiatku tento model odmietlo, a preto sa oddelilo. Hlavným problémom tam bolo šírenie myšlienok xenofóbie či antisemitizmu. Za to ich kritizoval nielen európsky parlament či vtedajší poľský primas, ale aj Vatikán. "Je to úplne iné rádio, ktoré nie je súčasťou našej siete, my sa snažíme naopak šíriť porozumenie, lásku, odpustenie."
Vzťah k iným médiám a výzvy vysielania
Už sme spomínali, že na Slovensku pôsobia aj ďalšie katolícke médiá ako TV Lux, Katolícke noviny či Rádio Lumen. Sledujete, čítate, počúvate ich? "Keby som tu nerobil, tak by som pravdepodobne nepočúval ani Rádio Mária." Počúva v aute rôzne rádiá či číta na internete iné médiá kvôli prehľadu a informovanosti. Veľa vecí sa k nemu dostane aj cez sociálne siete. Sleduje aj bežné filmy vrátane tých na Netflixe a rád chodí do kina. Aj tam sa dá čerpať inšpirácia pre náboženské vnímanie, keďže ľudia vždy túžia po univerzálnych hodnotách, ako je spravodlivosť, priateľstvo, dobro, radosť. "Potrebujeme sa dostať z našej bubliny, aby sme v nej neboli zatvorení ako v nejakom gete. V tomto som pre niekoho asi až príliš liberálny (úsmev)."
Vy ste už dvakrát, a dvakrát neúspešne, žiadali o vysielaciu frekvenciu po Rádiu Jazz. Viete, kde bol problém? Zaujímavé bolo hlavne posledné rozhodnutie, kde neboli ani prizvaní s odôvodnením, že už o nich všetko vedia a nepotrebujú sa pýtať. Z toho, čo pochopil, bol tam citeľný konflikt s doterajším majiteľom Rádia Jazz Martinom Lengyelom, ktorý štyrikrát radikálne menil štýl rádia. Kým pôvodné Rádio Aktual vítali v rade pre vysielanie a retransmisiu ako niečo nové, pri ich žiadosti nechceli zmenu, lebo to bola zmena. Tiež mali obavy, že nebudú schopní platiť za vysielače, keďže fungujú na báze občianskeho združenia. Začul aj také názory, či by tým finančne práve Lumen neutrpel.
Martin Lengyel mal v minulosti blízko aj k viacerým politikom. Nespomínalo sa aj toto pri rozhodovaní o frekvenciách? Nie, toto tam nevnímal. Tu ide len o kúpu techniky.
Objektivita, diskusia a cirkevné učenie
Veľa sa hovorí o objektivite kresťanských médií, keď sa preberajú otázky interrupcií či partnerstiev osôb rovnakého pohlavia. Vy by ste do diskusie pri takýchto témach pozývali aj opačný tábor? Čo sa týka spravodajstva, všetky katolícke médiá sa o to úzkostlivo snažia. Vie dokonca o relácii, ktorá musela byť zrušená, pretože protistrana odmietla pozvanie. Nemôže ale ani pri týchto témach zamlčať učenie cirkvi. Navyše aj medzi katolíkmi sú na tieto veci rozličné názory. A to nie je kritika, je to jednoducho tak. Niekedy má dojem, že objektivita je zbožné želanie ateistov. Stačí sa pozrieť na niektoré médiá, napríklad jednostranne prezentujú kresťanské hodnoty nepriateľsky.
Čiže mala by byť pozývaná v takýchto prípadoch aj druhá strana? "Mohla by byť. Ale z mojich skúseností mám pocit, že ešte nevieme dobre diskutovať, nevieme sa zbaviť osobných invektív." S kýmkoľvek si sadne pri káve a vypočuje si ho, ale keď ide o publicistiku, je tu otázka, koho pozvať. "Môže to byť napríklad katolík, ktorý chodí do kostola a je za potraty? Otázne je aj, kam by smerovala takáto diskusia…"
O tom by mal mať jasno moderátor diskusie… Skôr to myslel tak, že čo chceme dosiahnuť tou diskusiou. Aby jedna strana presvedčila druhú? Alebo chceme viac počúvať dôvody, prečo sa kto na to ako pozerá? Minule napríklad zdieľal status pani prezidentky Čaputovej. Páčilo sa mu, ako písala o príhovore Svätého otca pri modlitbe Urbi Et Orbi. Pochybuje, že keby bolo propotratové rádio, tak by tam zavolali kňaza.
Ak by spadali pod Radu pre vysielanie a retransmisiu, tak by mali… "No, som zvedavý, či by išli touto cestou. A otázne je, či by mal byť vlastný názor poslucháča nadradený učeniu cirkvi. Čo je dôležitejšie pre neho? Aby spoznal pravdu alebo aby tú pravdu objavil sám?"
Ako má poznať učenie cirkvi, keď nemá informácie? Veď má rodinu, školskú výchovu, literatúru, internet či iné médiá.
Dobre, ale vieme obaja, že na internete je mnoho dezinformácií. Nemalo by byť teda zodpovednosťou aj kresťanských médií poskytnúť informácie z hodnoverných zdrojov, aj keď nemusia byť v súlade s učením cirkvi? "To už ale hovoríme o nejakých súdoch. A kto rozhodne, čo je a čo nie je hodnoverný zdroj? To je už subjektívne. Som za to, aby bola dodržaná objektivita, ale tá tiež podlieha subjektívnemu názoru." Napríklad minule mal ako hostku feministku, ktorá je ale katolíčka a vníma feminizmus úplne inak než ženy, ktoré sú za potraty.
Pápež František a závrat slobody
"Všetci hovoria o tolerancii, ale keď poviem názor ako katolícky kňaz, zrazu mám nálepky, už som zadubenec. Tak som mu odpovedal, že viem, kto zvolil Bergoglia, ale neviem, kto zvolil jeho."
Vie, že ľudia Františkovi vyčítajú veľa vecí. Ján Pavol II. bol pre mnohých tiež kontroverzný a dnes je už svätý. A keď si zoberieme Ježiša, ten nebol kontroverzná osobnosť? Dnes keby prišiel, neukrižovali by sme ho?
Vy ste teda zvolenie Františka privítali? Keďže mal v Ríme profesorov z Argentíny, trochu spoznal, čo to je Teológia oslobodenia, niečo sa naučil o situácii v Argentíne. Vďaka tomu vie Františka dobre pochopiť. "U nás, keby išiel biskup električkou, tak by to bolo pre mnohých čudné. Keď tam ale ľudia nemajú nič, len štyri taniere, lyžičku a hrniec, bolo by zase divné, keby k nim prišiel biskup v limuzíne so šoférom."
Jeho vzťah k Františkovi sa vyvíja aj vďaka tomu, že každé ráno vysielajú s pápežom omšu, ktorú tlmočí. Dnes si myslí, že ho pravdepodobne aj potrebovali. "To vyžarovanie chudoby a pokory potrebuje nielen cirkev, ale aj súčasný svet."
Časť veriacich ako keby odpovedala na kroky pápeža ultrakonzervatívnou vlnou. Je to preto, že ho považujú za liberála? U nás to vzniká až teraz, ale vo svete sa to dialo už po koncile, keď nastali mnohé zmeny. Je to túžba vrátiť sa dozadu nie kvôli tomu, že by to bolo lepšie, ale je to vyrovnávanie sa s vlastnými neistotami. Mnohí by chceli počuť od pápeža jasné stanovisko, ale on nám necháva slobodu. Pre veľa ľudí sa tak stráca istota. Nazval by to závratom slobody. "Máme strach zo zodpovednosti, a preto sme radšej, keď nám niekto niečo nadiktuje, aby sme nemuseli rozmýšľať a niesť za to zodpovednosť." Ale prejavuje sa to aj v iných veciach. Keď sa na Slovensku na omši zatlieska, tak sú všetci pohoršení. Keď raz povedal v kázni vtip, ľudia na neho napísali anonym biskupovi aj na nunciatúru, pritom inde sa aj tancuje. Pre niektorého Afričana, keď omša trvá menej ako štyri hodiny, tak sa mu to nepočíta.
Čiže problém s Františkom môžu mať aj preto, lebo ukazuje inú cirkev, než sú títo ľudia zvyknutí? "Tak on je Argentínčan. Úplne iná kultúra, úplne iné prostredie. Je to strach z inakosti."
Pápežský špeciál: Odkázal nám František, že sme rasisti? (14.9.2021)
Liberálna demokracia a osobný liberalizmus
Nielen pre časť veriacich existujú kresťanské médiá a potom tie, ktoré ľudia označujú ako liberálne. Martin Jarábek tiež v minulosti dostal nálepku "napáchnutý Západom", čo znamená, že by mal mať rozbitý morálny kompas, čo však podľa neho nie je pravda.
A liberálne médiá? Vníma ich tak, že sú často len z princípu protikresťanské, polemické. Niekedy číta s humorom ich titulky, ktoré sú stále rovnaké, len sa menia osoby a obsadenie. Skôr si myslí, že je to o ľuďoch než o médiách, ktoré sú za nimi. "Neviem prečo, ale nálepkujeme. Minule som bol chorý a viete kto mi doniesol domov ovocie? Práve neveriaci kamarát. Poznám pritom stovky veriacich."
Od pomenovania liberálne médium je pritom len krok od toho, ako pejoratívne niektorí ľudia vnímajú pojem liberálna demokracia. Má vždy zásadný problém s takýmto nálepkovaním. "Aj táto koronakríza nám pritom ukázala, že je jedno, kto je čierny, kto je biely alebo či je niekto bohatý alebo chudobný, alebo aké má náboženstvo."
Môže byť demokracia iná ako liberálna? "Otázne je, či je demokracia ideál, keď sa zamyslíme nad volebnými výsledkami a tým, podľa čoho ľudia volia." Považuje za hrozivé množiace sa prejavy ľudí, ktorí demokraciu považujú len za akúsi ilúziu. Aj na Slovensku kauzy ukazujú, že tu je doslova pár ľudí, ktorí vedia pôsobiť na verejnú mienku tak, aby vyhovovala práve im.
A liberálna demokracia? Asi by som potreboval vedieť, čo pod tým rozumiete vy… "To, že v nej má mať každý priestor na vyjadrenie sa…"
Rozdiel medzi tým, ako žije svoj liberalizmus, a tým liberalizmom, ktorým sa niektorí oháňajú, je, že práve títo ľudia sú často netolerantní voči jeho spôsobu života. Raz za ním prišiel chalanisko s tým, že mu určite nedá rozhrešenie. "Tak som sa ho opýtal, prečo si to myslí a ako to môže dopredu vedieť. Mal väčšie predsudky voči mne ako ja voči nemu."
A váš liberalizmus je aký teda? "Snažím sa priblížiť Ježišovi v tom, že bol priateľ hriešnikov a mýtnikov, stretával sa s prostitútkami (úsmev). Na druhej strane, ale keď zachránil hriešnicu povedal jej: „Vieš čo? Nehreš už viac. Stačilo.“ Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého. Ale rovnako by som to čakal aj naopak."
Na druhej strane je ale extrémizmus. Ten by sme mali tolerovať? "Asi to vyplýva z toho, čo som hovoril. Určite hranice treba mať."