Tradičná slovenská svadba bola vždy neoddeliteľne spojená s hudbou a spevom, ktoré sprevádzali svadobné obrady a zvyky. Tieto zvyklosti, hlboko zakorenené v minulosti, sa v rôznych regiónoch Slovenska, vrátane goralských, rusínskych a nemeckých komunít, prejavovali s vlastnou špecifickou pestrosťou, archaickosťou a obradnosťou. Piesne ako „Ket zme na veśeľu, na veśeľu budzme, zaśpievajme sebe jak statečne ľudze“ zo Spiša ilustrujú dôležitosť spevu v rámci svadobného veselia.
Celé svadobné zvykoslovie sa postupne menilo s vývojom spoločnosti a životného štýlu. Mnohé z týchto tradícií, ktorých pôvod siaha do dávnych dôb nezdokumentovaných v písomných záznamoch, prežívajú dodnes v transformovanej forme. Niektoré rituály, ako napríklad rukovini, družbovský tanec či vatki, sú dnes pre mnohých menej známe a ich pôvodný význam a účel sú často nejasné.

Osobnosť a jej prínos k slovenskej ľudovej hudbe
Ing. Ján Čarnogurský, s akademickým vzdelaním v oblasti ekonomicko-matematických výpočtov, si popri svojej profesionálnej kariére finančného manažéra a riaditeľa osvojil aj hlboký záujem o hudbu. Základy hry na klavíri a violončele získal na hudobných školách a dlhé desaťročia sa venuje folklórnej hudbe. Jeho aktivity zahŕňajú účinkovanie v ľudových hudbách ako súbor Ekonóm v Bratislave a Čačina v Spišskej Novej Vsi, pre ktorú zložil viaceré partitúry zo Spiša. V rokoch 1983 až 1996 viedol ľudovú hudbu folklórnej skupiny v Bystranoch (dnes Gregovci zo Spišských Vlách), pričom sa podieľal na príprave ich nahrávok pre rozhlas a televíziu.
Výsledkom jeho práce sú desiatky piesní nahratých v rozhlase, na magnetofónových kazetách a CD. Dva televízne filmy - „Svadba z Bystrian“ (1989) a „Juhaska reguľa“ (1995) - slúžia ako cenné zdroje pre mladšie generácie pri spoznávaní tradičného folklóru Spiša. Pán Čarnogurský je významným obdivovateľom a propagátorom ľudovej piesne a hudby tohto regiónu. Ako člen Spišského dejepisného spolku skúma historické súvislosti, ktoré sa odrážajú v ľudovej piesni, čoho dôkazom sú aj jeho odborné články „Ľudová pieseň a história“ (2007) a „Vojenské piesne a balady z Veľbách“ (2017).
Je tiež aktívnym členom komunity Ľudo Slovenský, ktorá realizuje rozsiahly projekt digitalizácie slovenských ľudových piesní s cieľom sprístupniť 50 000 zozbieraných nôt.
Hudobné zoskupenia a sóloví umelci
V súčasnosti na slovenskej hudobnej scéne pôsobí mnoho umelcov, ktorí sa venujú rôznym žánrom. Dvojčlenná žilinská kapela **Peter Kulich & Band**, tvorená Petrom Kulichom a Michalom Komorovským, hrá vlastnú tvorbu v štýloch pop-rock, folk a art rock, pričom ich piesne sú v slovenskom aj anglickom jazyku. Kapela je schopná vystupovať v rôznych priestoroch, od kaviarní a klubov až po väčšie festivaly a verejné podujatia. Ich repertoár zahŕňa aj prevzatú tvorbu rôznych žánrov v slovenskom, českom a anglickom jazyku, prispôsobenú požiadavkám klienta, a sú schopní hrať aj čisto inštrumentálne.
Peter Kulich ako sólový umelec ponúka akustické a poloakustické vystúpenia, pričom je multiinštrumentalista a dokáže prispôsobiť svoje vystúpenie požiadavkám. Má skúsenosti z vernisáží, verejných akcií, vianočných trhov, kaviarní, festivalov a obradov. Okrem toho pôsobil v miešaných zboroch a účinkoval v muzikáli.

Peter Kulich, spevák, hudobník, skladateľ a prekladateľ, sa spevu venuje od šestnástich rokov a ovláda hru na viacerých nástrojoch. Fascinuje ho ľudský hlas a vokálne techniky, no najviac ho baví komponovanie a písanie vlastných textov. Momentálne sa ako sólo umelec a spolu s kapelou Peter Kulich & Band prezentuje vlastnú tvorbu.
Svadobný pianista a jeho repertoár
Svadobný pianista **Peter Zbranek** už osem rokov sprevádza mladomanželské páry svojou hrou na svadbách po celom Slovensku. Ponúka hudobné sprevádzanie rodičovského či novomanželského tanca, svadobného obradu, gratulácií a večere. Jeho tvorba zahŕňa široký repertoár, ktorý je možné prispôsobiť individuálnym požiadavkám.
Pre tanec s rodičmi ponúka aj možnosť vystúpenia v duu **PV Acoustic** spolu s huslistkou Victoriou Linnen.
Výber piesní pre rodičovský tanec a iné svadobné momenty
Slovenská ľudová pieseň je neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva a na svadbách má svoje nezastupiteľné miesto. Texty ľudových piesní sú zrozumiteľné všetkým hosťom, čím umocňujú atmosféru, napríklad počas rodičovského tanca.
Medzi obľúbené ľudovky na svadbách patrí skladba **„Vydala mamička“**, ktorá vďaka svojej chytľavej melódii a textu vyjadrujúcemu lásku k matke a túžbu po domove prenáša bohatú ľudovú hudbu a kultúrnu tradíciu z generácie na generáciu. Často je sprevádzaná akustickými nástrojmi ako gitara, husle či akordeón.
Pre emotívny rodičovský tanec sa hodia piesne s hlbokým posolstvom. Pieseň s textom „Mama, otec, za všetko vám ďakujeme, že v žilách mám vaše korene. Sľubujem, že nikdy nezabudneme.“ dokáže vytvoriť dojemný zážitok a dojať rodičov aj hostí. Výber menej známej alebo nekonvenčnej skladby môže dodať momentu originalitu a jedinečnosť.
Ďalšou vhodnou tradičnou ľudovkou je pieseň, ktorá vtipne podáva posolstvo o rodičovstve a vyčarí úsmev na tvárach poslucháčov, čím vytvorí veselú atmosféru na svadbe. Pieseň s názvom **„O tom, ako nevestu vydala mamka“** je priamo spojená s témou rodičovského tanca.
Rockové balady a ich miesto na svadbe
Rockové balady sú na svadbách populárne vďaka svojim témam lásky, oddanosti a vzájomnej podpory, ktoré sa spájajú so životnými okamihmi. Pieseň **„When I see you smile“** od kapely Bad English, jeden z najúspešnejších singlov 80. rokov, vyjadruje úžasný pocit pri pohľade na usmiatu milovanú osobu, čo sa priamo dotýka aj úsmevov rodičov na ich deťoch v ich výnimočný deň.
Kultová skladba Erica Claptona z roku 1977, ktorá opisuje partnerku pripravujúcu sa na spoločenskú udalosť, môže symbolizovať šťastie a hrdosť rodičov pri sledovaní svojich detí. Hit Robbieho Williamsa o anjeloch, ktorí nás chránia, môže symbolicky poukazovať na rodičovskú podporu a silu.
Emotívna pieseň Ozzyho Osbourna o návrate domov môže byť interpretovaná ako symbol zmeny a napredovania, pričom rodičia nám dávajú silu čeliť životným výzvam. Pieseň **„Stand by Me“** od Ben E. Kinga, ikonická skladba zo 60. rokov, evokuje pocit opory a istoty, ktorú nám rodičia poskytujú.
Posolstvo piesne Richarda Marxa **„Right Here Waiting“** o neustálej podpore a láske rodičov môže podčiarknuť ich prítomnosť aj v novej životnej etape.
Duet otca a dcéry, ktorý zdôrazňuje puto medzi rodičom a dieťaťom, nesie silný odkaz, najmä ak ide o poslednú nahrávku Karla Gotta. Pieseň **„Yellow“** od britskej kapely Coldplay môže vniesť do rodičovského tanca nostalgiu a spomienky na detstvo.

Pieseň Eltona Johna z filmu Leví kráľ nesie posolstvo o rodine, odvahe a zodpovednosti, čo ju robí vhodnou voľbou pre tanec s rodičmi. Country-popová skladba od Rascal Flatts je plná pozitívnych prianí a podpory na životnej ceste.
Pre tých, ktorí hľadajú pieseň priamo vytvorenú pre rodičovský tanec, je tu tvorba speváčky a skladateľky Moniky Ližbetin.
Tanec s rodičmi je pre nich často nesmierne emotívny, preto je dôležité zvoliť pieseň, ktorá sa im páči a zohľadňuje ich tanečné schopnosti. Svadobný pianista Peter Zbranek s radosťou sprevádza rodičovské tance svojou hrou na klavíri a ponúka svoje služby na spríjemnenie tohto dôležitého okamihu.