Svadba je jedným z najkrajších okamihov v živote dvoch ľudí - je symbolom ich nového spoločného začiatku a spojením dvoch rodín. Na Slovensku sa s ňou odjakživa spájalo množstvo krásnych tradícií a zvykov, ktoré sa v rôznych regiónoch mierne líšia. Mnohé z nich pretrvali až dodnes a stále dávajú svadbe tú pravú dušu, čím sa stávajú neodmysliteľnou súčasťou svadobného dňa, ktorý sa neskôr mení na milú a úsmevnú spomienku.
Dokázali by ste si predstaviť svadbu bez jedinej zvyklosti? Trúfneme si tvrdiť, že v slovenskom prostredí de facto neexistuje svadba, na ktorej by ste žiadnu svadobnú tradíciu nenašli. Veď hlavný symbol, svadobné obrúčky, sú tradíciou, ktorá novomanželov sprevádza už od dôb starovekého Egypta.
Predsvadobné tradície
Prvým predpokladom pre rozhodovanie, ktorú svadobnú tradíciu do svadby zaradíte, sú zásnuby. Dnešní muži sú omnoho priamejší a namiesto kvetov pre budúcu svokru a súhlasu otca nevesty pokľaknú rovno pred svoju nastávajúcu, dúfajúc v kladnú odpoveď.
V minulosti bolo pokľaknutie na koleno prejavom rytierov o ich oddanosti a rešpektu k svojej kráľovnej, teraz pokľaknutie od muža pred svoju partnerku symbolizuje to, že ju ide požiadať o ruku. Žiadosť o ruku prebiehala v minulosti formou pytačiek. Teraz ich už nahradila napríklad odobierka, ktorá sa robí tesne pred svadbou.
Pytačky a odobierka
Odobierka alebo Pytačky - ženích prichádza k neveste domov a ‚‚pýta‘‘ si ju od jej rodičov. Niekedy sa mu ešte ukazujú aj falošné nevesty a až na záver tá jeho pravá, niekde sa táto časť vynecháva. Ženích prináša aj kyticu pre svoju budúcu manželku. Nevesta má pre ženícha pripravené pierko.
Súčasťou odobierky býva aj odprosenie rodičov - veľmi starý zvyk, ktorý sa zachoval aj doteraz, a to najmä v nábožných rodinách. Ešte pred odchodom na obrad nevesta a jej nastávajúci prosia svojich rodičov o požehnanie do ich spoločného života. Taktiež ich prosia o prepáčenie za rôzne trápenia, ktoré im v mladosti spôsobili. Tu by mali byť prítomní len rodičia alebo len veľmi blízka rodina. Niektoré páry dávajú pri odprosení rodičom aj darčeky ako poďakovanie za to, že ich s láskou vychovali a starali sa o nich.
Pečenie svadobných koláčov
Pokiaľ je pravdepodobnosť potenciálneho nevestinho odmietnutia zažehnaná, je čas začať s prvými prípravami. K svadbe neodmysliteľne patria svadobné koláče. Tie by si v žiadnom prípade nemala piecť nevesta sama. Okrem toho, že už má veľa ďalších starostí, mohla by si tým privolať nedostatok financií v manželstve alebo by mohla mať uplakané deti. V každom prípade túto milú povinnosť určite rada prevezme mama nevesty aj s babičkami a kamarátkami, ktoré sa tak môžu stretnúť a veselo zaspomínať na vlastnú svadbu.
So svadobnými koláčmi sú aj spojené výslužky pre hostí, ktoré mladomanželia dávajú svadobčanom pri odchode zo svadby ako poďakovanie za to, že boli súčasťou svadobného dňa. Na niektorých dedinách je dokonca zaužívané, že pred svadbou sa roznášajú koláče aj v susedstve pre tých, ktorí sa svadby nezúčastnia ako hostia.
Rozlúčka so slobodou
Veľmi obľúbenou tradíciou u niektorých snúbencov je rozlúčka so slobodou. V minulosti sa nastávajúci pár schádzal noc pred svadbou s priateľmi, ktorí im pomohli so zdobením sály. Keď bolo všetko hotové, nastal čas na predsvadobnú zábavu. Dnes sa väčšinou každý z páru lúči so svojím starým životom zvlášť. Niektorí mladomanželia navyše aj dnes dodržujú tzv. noc odlúčenia - noc pred svadbou spia oddelene.
Výber svadobných šiat a doplnkov
Samotné nevestine svadobné šaty sú veľkým zborníkom svadobných zvykov. Rozhodne by si ich nemala šiť nevesta sama, aby si nezašila cestu ku šťastiu.
Tradičná biela farba značí čistotu snúbenice a jej vyriešenú minulosť. Naopak modrá, zelená alebo fialová môžu byť predzvesťou modrín v manželstve. Súčasťou svadobných šiat je potom niečo nové (ako symbol nového začiatku), niečo staré (čo odkazuje na zachovanie rodinných tradícií), niečo požičané (pre šťastie) a niečo modré (ako symbol vernosti v manželstve).
Taký podväzok je pomerne šalamúnskym doplnkom, ktorý môže reprezentovať hneď niekoľko spomenutých požiadaviek. Okrem toho má tento kúsok spodnej bielizne ďalšiu symboliku - má vniesť do manželstva lásku, šťastie aj bohatstvo.
Neodmysliteľnou súčasťou nevesty je určite svadobný závoj. V minulosti sa ním nevesta zakrývala nielen pred svojím nastávajúcim, aby mohol jej krásu uvidieť až pred oltárom, ale taktiež pred zlými duchmi. Tým, že nevesta bola tak trochu inkognito, nemohlo dôjsť k jej únosu.
Ak ste nastávajúcou nevestou a nerada by ste v manželstve trela biedu s núdzou, nezabudnite si do ľavej topánky vložiť mincu. Prípadne štvorlístok, pokiaľ je pre vás šťastné manželstvo prednejšie.
Výber svadobného obleku
Taktiež ženíchov oblek podlieha symbolickej módnej polícii. Aj keď je dnes takmer bežnou súčasťou mužovho svadobného obleku motýlik, v dobách minulých bol úplným tabu. Až ten správny čas nastane, mala by najskôr vidieť nevesta ženícha a až potom ženích ju. Práve v týchto okamihoch vznikajú tie najkrajšie a najdojemnejšie fotografie prekvapených snúbencov.
Kvetinová výzdoba a zdobenie brány
Niekedy videla nevesta svoju svadobnú kyticu po prvýkrát až vtedy, keď jej ju ženích v deň sobáša priniesol. Dnes si kytice nevesty vyberajú prevažne samy, ale ich nastávajúci ich aspoň vyzdvihujú v kvetinárstve.
Po tom, čo nevesta dostane svoj kvetinový doplnok, pripne ženíchovi na chlopňu saka tzv. pierko, ktoré je väčšinou z myrty alebo rozmarínu. Takéto pierko dostanú aj všetci slobodní svadobčania. Môžu sa tak vzájomne ľahšie rozpoznať a prípadne zoznámiť. Klasické pierka v dnešnej dobe nahrádzajú rôzne mašličky, placky prípadne kvetinové náramky.
V rovnakom duchu ako kvetinová výzdoba celej svadby sa môže niesť aj výzdoba svadobnej brány, ktorá sa stavia pred nevestiným domom. Tou prechádza nevesta a je symbolom vstupu do nového, neznámeho života. Zvyknú sa používať brezové konáriky. Čím viac a farebnejšie zdobená brána, tým veselší vstup.
Zvyky sprevádzajúce svadobný obrad
Svadobná kolóna a rámus
Odjazd do kostola alebo obradnej siene je sprevádzaný veľkým rámusom. Je to opäť z toho dôvodu, aby sa zahnali negatívne nadpozemské sily. Zatiaľ čo sa niekedy práskalo bičom, dnes ako náhodní okoloidúci žasneme nad trúbiacou kolónou áut a dúfame, že zahliadneme aj samotnú nevestu.
Okvetné lístky
Každá nastávajúca nevesta sa nemôže dočkať chvíle, keď sa všetky pohľady uprú len na ňu a ona sa ako víla bude vznášať uličkou po okvetných lístkoch, ktoré sú symbolom plodnosti. Zvykom je, že ich rozhadzujú družičky, čo by mali byť hlavne slobodné dievčatá, navyše odeté v podobných šatách ako nevesta. Nielen že to na fotkách pekne vyzerá, ale traduje sa, že týmto sa nevesta opäť chráni pred zlými duchmi, ktorí sa takto mätú, aby pravú nevestu nespoznali.
Horiace sviece
Ak budete mať svadbu v kostole alebo vám pri obrade bude horieť sviečka, dobre pozorujte jej plameň. Vraví sa, že čím búrlivejšie sa mihotá, tým búrlivejší bude váš spoločný manželský život.
Svadobné obrúčky
Zvyk, ktorý vám bude vašu svadbu pripomínať každý deň. Svadobný prsteň ako symbol kruhu, najdokonalejšieho tvaru, predstavuje nerozlučnú lásku, sľub vernosti bez začiatku a konca. Na ich výrobu sa tradične používa rozmarín (symbolizuje lásku, vernosť a šťastie) alebo krušpán (symbol dlhovekosti a stálosti).
Zatiaľ čo dnes je hľadanie týchto pamätných šperkov spoločnou záležitosťou, v minulosti bol výber prstienkov výhradne ženíchovou úlohou. So zvykom nosenia obrúčok na prstenníku ľavej ruky prišli starovekí Rimania, ktorí verili, že žila, ktorá sa nachádza na tomto prste, prúdi priamo do srdca.
Hádzanie ryže
Po tom, čo sa stanete manželským párom, vás po ceste z kostola alebo obradnej siene neminie ryžová spŕška (prípadne konfety či bublinky, ak ste ekologicky zmýšľajúci alebo to miesto obradu nedovoľuje) a hŕba blahoželaní aj kvetov od všetkých prítomných. Ryža predstavuje symbol bohatstva, šťastia a plodnosti.
Vypúšťanie holubíc
Symbolom vykročenia na spoločnú životnú cestu je aj vypúšťanie bielych holubíc. Smer ich letu by mal napovedať, či budete ako manželia kráčať bok po boku alebo sa vaše cesty rozídu. Predstavuje prianie bohatstva a veľa ratolestí. Túto tradíciu sme prevzali zo zahraničia, no už sa u nás za posledné roky udomácnila.
Tradície počas hostiny
Privítanie s chlebom a soľou
Predtým, než vkročíte na miesto konania hostiny, vás pravdepodobne príde privítať personál a s prianím všetkého dobrého vám ponúkne prípitok (v niektorých regiónoch dokonca aj chlieb a soľ). Na tácke je pre mladomanželov pripravený bochník chleba a soľnička, niekedy aj nádobka s medom. Obaja by si mali odtrhnúť kúsok z chlebíka, namočiť ho do soli, a aj do medu a zjesť. Odmietnutie sa považuje za neslušné. Chlieb nám tu symbolizuje život, zabezpečenie a hojnosť, soľ nám predstavuje zdravie a ochranu pred zlými silami. Med v tomto prípade symbolizuje sladký spoločný život.
V niektorých regiónoch je zvykom si pripíjať tvrdým alkoholom. Do jedného pohárika sa naleje voda a do druhého tvrdý alkohol - najčastejšie nejaká domáca pálenka. Nevesta si samozrejme vyberá prvá.
Zametanie črepov
Po prípitku budú rinčať črepy. To personálu „náhodou“ spadne tanier na zem. Novomanželom sa podá metla a smetník a na znak toho, že aj v živote budú musieť problémy prekonávať spoločne, črepiny pozametajú. Nie vždy je to ale jednoduché. Niektorí svadobčania sa im snažia črepy nohou rozhŕňať alebo im na ich vysypanie zo smetníka podajú deravé vrecko či nádobu. Prácu to novomanželom predĺži, no svadobčanov zaručene pobaví. A pretože črepy prinášajú šťastie, nezabudnite si pár kúskov schovať!
Spoločné jedenie polievky
Svadobná hostina je potom otvorená prípitkom a príhovorom, ktorý prednáša väčšinou otec nevesty, prípadne niektorý zo svedkov. A tak už tradícia káže, dať novomanželskému páru spoločný podbradník a postaviť pred nich jeden tanier polievky s jednou deravou lyžicou. Vzájomné kŕmenie symbolizuje opäť manželskú spoluprácu a rovnomerné delenie.
Na niektorých svadbách hostia prerušujú novomanželov pri jedení tým, že zakričia vetu: „Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná.“ Chcú tým povzbudiť mladomanželov, aby sa pobozkali. Niekedy sa to počas jedenia aj viackrát opakuje, poprípade to hostia doplnia aj o iné rýmy: „Polievka je samá vňať, nech pobozká svokru zať.“
Krájanie torty
Dezertom na svadobných hostinách často býva svadobná torta, ktorú ako prví nakroja mladomanželia. Podľa toho, kto sa noža chopí neskôr a má tak svoju ruku hore, sa údajne zistí, kto bude mať v živote navrch. Inde je však zvykom, aby ako prvá uchopila nôž nevesta a až potom ženích, na znamenie jeho opory. Nech už je to tak či onak, svadobná torta by sa mala dostať ku každému svadobčanovi, inak sú novomanželia ochudobnení o šťastie.
Prvý tanec
Ženský sen, no pre niektorých mužov v úlohe ženícha nočná mora. V rámci prvého tanca by mal totiž ženích okrem svojej manželky vytancovať aj svoju mamičku a svokru (rovnako ako nevesta svojho ocka a ocka svojho manžela). A to všetko pod uprenými pohľadmi svadobčanov, ktorí v tejto dojemnej chvíli netancujú. Po jednej či dvoch skladbách sa však pridajú aj oni a ženích si môže konečne vydýchnuť.
Hádzanie svadobnej kytice a podväzku
Nasleduje dlho očakávaná chvíľa pre nezadaných svadobčanov. Najprv sa za nevestou zhromaždí hlúčik slobodných dievčat, aby mohli uloviť hodenú svadobnú kyticu a mali tak nádej, že sa do roka vydajú. To isté sa deje aj s nevestiným podväzkom. Ten najprv dá ženích neveste dole, samozrejme ale bez pomoci rúk, a následne ho vystreľuje medzi slobodných pánov. Niektoré zvyky naopak vravia, že hodený podväzok, teda kus nevestinho odevu, predstavuje pre všetkých svadobných hostí šťastie.
Prekážka na ceste / Brána
Vo veľa regiónoch mávajú aj zvyk (napr. Prekážka na ceste alebo Brána - zvyk, ktorý sa dodnes robí najmä na dedinách, no nie je známy v každom regióne. Nevestin otec, brat alebo ženíchovi kamaráti postavia pred svadbou na nejakom mieste, smerom po ceste ku neveste, prekážku z dreva. Ženích sa cez ňu musí vykúpiť a prepíliť k svojej nastávajúcej. Pritom mu na pomoc podávajú rôzne vtipné nástroje na pílenie dreva (nožík, detská pílka, normálna píla alebo motorová). Čím lepšie nástroje chce použiť, tým musí kamarátov lepšie podplatiť, či už alkoholom alebo peniazmi. V niektorých častiach Slovenska pília prekážku ženích spolu s nevestou pri ceste do kostola. Niekto tento zvyk pozná aj pod názvom Vyķúpenie nevesty. Nejde len o prekážku z dreva - môže to byť aj šnúra, reťaz, alebo sa zatarasia dvere auta či bránky.
Neskoršie a nočné tradície
Čepčenie nevesty
Polnoc je zase spojená s tzv. čepčením nevesty. Podoba tejto tradície je premenlivá, úzko spojená s konkrétnym miestom, kde sa svadba odohráva, prípadne odkiaľ manželia pochádzajú. Poukazuje na to, že sa z dievčaťa stala žena a z chlapca muž. Slobodné dievčatá prichádzajú za svetla sviečok k neveste, spievajú tradičné clivé ľudové piesne a vydaté ženy jej počas toho nasadzujú čepiec alebo šatku. Ženíchovi je zase nasadený klobúk.
Redový / biely tanec alebo Vykrúcanka
Tradícia, pri ktorej svadobní hostia symbolicky prispievajú mladomanželom. Svadobčania stojaci v kruhu musia najskôr finančne prispieť do klobúka, následne sa im ako poďakovanie uleje pohárik pálenky a potom si môžu zatancovať s nevestou alebo ženíchom. V závislosti od kraja, z ktorého mladomanželia pochádzajú sa môže tento tanec líšiť tým, že nevesta tancuje v kruhu sama, a až na záver prichádza ženích, ktorý si ju odnáša na rukách.
Svadobná noc
A konečne tradícia určená len pre oči samotných novomanželov. Svadobná noc by mala začať prenesením nevesty cez prah, údajne preto, aby sa týmto zmiatli domáci duchovia, ktorí by nevestu, pre nich cudzinku, vyhnali. Samotný dej svadobnej noci potom vychádza z kresťanstva, pre ktoré až prvé oddanie sa sebe navzájom robí manželstvo právoplatným. Manžel prenáša svoju manželku cez prah ich spoločného príbytku, čím jej má ukázať svoju silu a schopnosť postarať sa o ňu.
Povera súvisiace s počasím
Ak budete mať svadbu v máji, staré príslovie hovorí: „Svadba v máji, nevesta na máry“. Vychádzalo zo skutočnosti, že ženy, ktoré sa v máji vydali, hneď po svadbe otehotneli a vo februári porodili, vzhľadom na kruté zimy a slabé zásoby špajze častokrát v šestonedelí ony alebo bábätká zomreli.
Ďalšie legendy o počasí vo svadobný deň vravia:
- Ak bude slnečno, rovnako jasné bude aj vaše manželstvo.
- Ak bude pršať, možno zmoknete, ale prší vám šťastie.
- Ak budú oblohu pretínať blesky, očakávajte búrky aj v manželstve.
- Ak bude snežiť, môžete sa tešiť na bohatstvo a požehnanie.
Vtipné svadobné zvyklosti
Falošná nevesta
Ešte pred obradom sa pri odobierke robí akási skúška ženícha, kedy mu je dovedená falošná nevesta, obvykle preoblečený kamarát alebo rodinný príslušník, ktorý testuje, aký pevný vzťah spolu snúbenci majú.
Únos nevesty
Ďalší obľúbený, ale trochu sporný zvyk je únos nevesty. Partia kamarátov v nestráženom okamihu zbalí nevestu a odídu s ňou do blízkej reštaurácie prípadne baru. Ženích ju musí najprv nájsť a následne ju vykúpiť späť. Háčik je práve v tom, že svadobní hostia, ktorí na oslavu dorazili práve kvôli mladomanželom, zostanú odrazu sami (obzvlášť keď ide o malú svadbu) a môžu sa nudiť.
Príspevok do rodinného rozpočtu
Takisto existuje tradícia, ktorej účelom je vybrať na svadbe nejaké peniaze navyše, a tým finančne podporiť novovzniknutú rodinu. Tancachtiví svadobčania musia počas tzv. redového tanca prispieť do košíčka za tanec s nevestou. Ako poďakovanie však dostanú nejaký milý darček na pamiatku od novomanželov alebo za pohárik z pálenky, ktorá sa inak na svadbe nepodáva. Tento zvyk má korene v dobách minulých, kedy obaja snúbenci žili oddelene až do svadby a až po sobáši sa nasťahovali k sebe a zariaďovali si spoločnú domácnosť. Dnes má väčšina párov svoju bytovú otázku vyriešenú dávno pred svadbou, ale získané peniaze z tejto tradície prípadne svadobných darov môžu použiť na zaplatenie svadobných účtov.