Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť Pravoslávneho chrámu sv. apoštolov Petra a Pavla v Trebišove, ktorý je dôležitou súčasťou miestnej náboženskej krajiny, a tiež na širší kontext Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku.
Historické korene pravoslávia v českých krajinách a na Slovensku
Cyrilometodská misia a obnova v 19. storočí
Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku je pokračovateľkou misijného diela svätých bratov Cyrila a Metoda, ktoré bolo započaté v roku 863. Aj napriek tomu, že učeníci svätých bratov boli z územia Veľkomoravskej ríše vyhnaní, v Čechách a na Morave sa konali pravoslávne bohoslužby až do 12. storočia.
V 19. storočí dochádza k veľkej obnove Pravoslávia na území Čiech (Praha, Karlovy Vary, Mariánske Lázne, Františkovy Lázne) za výraznej pomoci Ruskej pravoslávnej cirkvi. Pravoslávna cirkevná matrika bola vedená vo Viedni Srbskou pravoslávnou cirkvou, lebo len ona bola úradne uznávaná Rakúsko-Uhorskom.
Pravoslávie v Československu (1918-1990)
Po vzniku Československej republiky, do ktorej patrila aj Podkarpatská Rus (dnešná Zakarpatská oblasť Ukrajiny), sa i napriek prekážkam zo strany úradov veľké množstvo bývalých uniatských veriacich začalo vracať k Pravosláviu. Hoci v tej dobe na území Československa pôsobili tri jurisdikcie - konštantínopolská, ruská zahraničná a srbská - štát uznával len srbskú.
V roku 1942 sa českí a slovenskí atentátnici na nemeckého ríšskeho protektora Reinharda Heydricha ukryli v pravoslávnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Prahe. Na území Slovenského štátu bola pravoslávna Cirkev ostro sledovaná a len trpená. Po roku 1945 malo Pravoslávie v československej spoločnosti značnú popularitu.
Perzekúcie a majetkové vysporiadanie
V roku 1950 sa komunistická štátna moc rozhodla zlikvidovať tzv. gréckokatolíkov. Sledovala tým oslabenie vplyvu Vatikánu na spoločnosť. Veriaci mohli prijať latinský obrad alebo prejsť do Pravoslávnej cirkvi. Necitlivý postup komunistov vzbudil u mnohých averziu. Po obnovení tzv. gréckokatolíckej cirkvi v r. 1968 dochádzalo k mnohým útokom na pravoslávnych kňazov a násilnostiam voči pravoslávnym veriacim.
K novej vlne nepokojov došlo v roku 1990 pri tzv. majetkovo-právnom vysporiadaní, kedy Pravoslávna cirkev na území Slovenska prišla o takmer všetok svoj nehnuteľný majetok.
Autokefalita a rozdelenie cirkvi po roku 1993
Z misijného pohľadu spoločensko-politický život ukazoval, že bude lepšie, ak Pravoslávna cirkev v Československu bude samostatná. Preto Posvätná synoda požiadala Jeho Svätosť moskovského patriarchu Alexija o udelenie autokefality. Túto autokefalitu neuznal Ekumenický patriarchát a ďalšie grécko-jazyčné Cirkvi. Napriek tomu mala Pravoslávna cirkev v Československu v svetovom Pravosláví dobré meno.
Po nadviazaní bližších vzťahov Jeho Blaženosť metropolita Dorotej písomne požiadal Ekumenický patriarchát o potvrdenie autokefality. Tejto žiadosti bolo vyhovené vydaním Patriaršieho a synodálneho Tomosu č. 1058 dňa 27. (dátum neúplný v origináli).
1. januára 1993 sa Česko-slovenská federatívna republika rozdelila na dva samostatné štáty - Českú republiku a Slovenskú republiku. Pravoslávna cirkev bola nútená reagovať na túto skutočnosť. V oboch štátoch boli zo zákona o cirkvách zaregistrované dva samostatné právne subjekty, a to Pravoslávna cirkev v českých krajinách a Pravoslávna cirkev na Slovensku. Veriaci ľud a duchovenstvo Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku na jej miestnom sneme rozhodli o zachovaní kanonickej jednoty tejto miestnej Cirkvi prostredníctvom spoločnej Posvätnej synody.
Vysvetlenie každej pravoslávnej cirkvi
Súčasná štruktúra Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku
Organizačné členenie a aktivity
V súčasnosti má Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku dve metropolitné rady, štyri eparchie, jednu teologickú fakultu - Pravoslávnu bohosloveckú fakultu Prešovskej univerzity v Prešove - a niekoľko monastierov.
Cirkev prevádzkuje filantropické zariadenia zamerané na deti, mládež a utečencov. Cirkevné obce poskytujú filantropickú službu núdznym. Cirkev sa zapája do ekologických a environmentálnych aktivít. Vydáva bohoslužobné knihy, teologickú literatúru, v Čechách oficiálny časopis Hlas pravoslaví a na Slovensku Odkaz sv. Cyrila a Metoda.
Štruktúra Pravoslávnej cirkvi na Slovensku
- Eparchie: Michalovsko-košická, Prešovská
- Teologická fakulta: Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove
- Časopisy: Odkaz sv. Cyrila a Metoda
Pravoslávny chrám sv. apoštolov Petra a Pavla v Trebišove
Vznik a význam chrámu
Z cirkevného hľadiska sa v Trebišove nachádza viacero sakrálnych stavieb. Popri Rímskokatolíckom kostole návštevy Panny Márie, Gréckokatolíckom Chráme zosnutia presvätej Bohorodičky a pozostatkoch Románskeho kostola sv. Ducha tu stojí aj Pravoslávny chrám sv. apoštolov Petra a Pavla.
Chrám a farská budova v Trebišove boli vybudované v rámci Michalovskej eparchie, na čom sa významnou mierou podieľal o. Ladislav Bilý.
Duchovenstvo a pôsobenie o. Ladislava Bilého
Zosnulý o. Ladislav Bilý sa narodil 1. apríla 1948 v obci Zemplínske Hradište (okr. Trebišov). Základné vzdelanie ukončil v ZDŠ v Trebišove, kde aj pokračoval v stredoškolskom vzdelávaní na Strednej ekonomickej škole. Po úspešnom ukončení vysokoškolského štúdia v školskom roku 1967/1968 na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove prijal 6. novembra 1968 z rúk biskupa prešovského vladyku Nikolaja v biskupskej kaplnke chirotóniu na diakona a 10. novembra toho istého roku v Katedrálnom chráme v Prešove prijal svätú Tajinu kňazstva.
15. novembra 1968 bol otec Ladislav ako novokňaz biskupom michalovským Cyrilom kanonicky prepustený do služieb Prešovskej pravoslávnej eparchie, kde bol od 1. decembra 1968 ustanovený za správcu cirkevnej obce Ľubica. Od 1. januára 1991 bol menovaný za správcu Pravoslávnej cirkevnej obce v Zemplínskom Hradišti. Počas pôsobenia na tejto farnosti sa zaslúžil o zriadenie nových cirkevných obcí, a to vo Veľkých Kapušanoch, Čiernej nad Tisou a v Trebišove.
Počas svojho duchovenského pôsobenia vykonával funkciu arcidekana pre okres Trebišov a dekana pre okres Trebišov. Za jeho dušpastiersku činnosť mu bolo udelené právo nosenia nabederníka a zlatého kríža, hodnosť protojereja, právo nosenia zlatého kríža s ozdobami, právo nosenia mitry, právo nosenia dvoch krížov a Rád sv. (názov neúplný v origináli). Za prácu na nive Christovej bol patriarchom moskovským a celého Ruska Alexijom II. vyznamenaný Rádom prepodobného Sergija Radonežského II. stupňa.
Náboženský vývoj a diverzita v regióne Trebišova
Historický prehľad
Z hľadiska náboženskej príslušnosti prešli obyvatelia Trebišova podobným vývojom ako obyvatelia iných zemplínskych dedín. Najstaršie generácie vzývali pohanské božstvá, no od 11. storočia sa stali kresťanmi a patrili do rímskokatolíckej cirkvi. Približne okolo rokov 1600 až 1700 boli obyvatelia evanjelikmi, no neskôr sa opäť stali rímskokatolíkmi.
V roku 1828 žilo v Trebišove 384 rímskokatolíkov a gréckokatolíkov, 42 evanjelikov a 7 ľudí židovského náboženstva. V stredoveku nejestvoval v Trebišove kostol, obyvatelia chodievali na bohoslužby do farského kostola v susedných Parchovanoch. Až v polovici 18. storočia postavili kostol pre miestnych gréckokatolíkov.
Gréckokatolícky chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky
Medzi významné sakrálne stavby patrí aj Gréckokatolícky chrám Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky v Trebišove, ktorý je dôležitou súčasťou miestnej histórie a kultúry. Výstavba gréckokatolíckej cerkvi v Trebišove bezprostredne súvisela s vrcholiacou migráciou obyvateľstva zo severovýchodu horného Uhorska do úrodnejších častí Zemplína počas ruthénskej kolonizácie v 18. a prvej tretine 19. storočia. V roku 1720 tvorilo Trebišov iba 36 meštianskych domácností.
V matrike gréckokatolíckej cirkvi, vedenej od roku 1776, je správa o starej fare, ktorá naznačuje existenciu staršej cerkvi tejto východnej cirkvi v Trebišove. Preto bol v čase vrcholiacej migrácie 28. augusta 1817 položený základný kameň nového kamenného chrámu pre veriacich východného obradu. Plán nového chrámu vyhotovil staviteľ Jozef Turčáni a stavbu uskutočnil v rokoch 1818-1825. Jeho slávnostná vysviacka sa uskutočnila 28. augusta 1825 na sviatok Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky.
Dominantnou ikonou na ikonostase je Smrť Panny Márie. Spolu s ňou sú tam umiestnené aj ikony Ježiša Krista, Matky Božej, Sv. Mikuláša. V ďalšom rade menších ikon je v centre Posledná večera a po jej obidvoch stranách je dvanásť hlavných cirkevných sviatkov kresťanského roka. Ikony dvanástich apoštolov, prorokov a patriarchov, nad nimi dominujúca Golgota s Bolestnou Matkou a Sv. Jánom Krstiteľom, dotvárajú kompozíciu celého ikonostasu.
Románsky Kostol Sv. Ducha
K najstarším sakrálnym pamiatkam Trebišova patrí románsky kostol Sv. Ducha, ktorého základy s cintorínom boli náhodne objavené v areáli Stanice mladých prírodovedcov v Trebišove. Jeho existenciu potvrdzovali záznamy v pápežských desiatkoch vyhotovené v rokoch 1332-1337. Archeologický výskum ukázal, že kostol Sv. Ducha mal obdľžnikovú loď s polooblúkovou apsidou-svätyňou. Na základe nálezov možno kostol Sv. Ducha datovať pravdepodobne do 1. polovice 13. storočia.
tags: #pravoslavny #krst #trebisov