Svadba na Bielej Farme Sihelné

Text bol zameraný na tradičné kalendárne udalosti a ich súčasné formy v vidieckych oblastiach Slovenska. Prvá kapitola sa venuje tradičným kalendárnym udalostiam a ich postaveniu v celoročnom cykle podujatí vo vybraných obciach troch okresov. Druhá kapitola prezentuje súčasné formy tradičného školského podujatia "majáles/juniáles" v obci Liptovské Sliače - históriu, vývoj a súčasný stav. Tretia kapitola sa zameriava na tradičné vianočné betlehemské hry a ich prezentáciu počas koledovania vo vybraných obciach stredného Slovenska. Posledná kapitola predstavuje kalendárne rituály a zvuky s nimi spojené. Cieľom bolo opísať priebeh kalendárnych rituálov vybranej obce Telgárt, vytvoriť grafický model „zvukovej krajiny“ a pokúsiť sa vysvetliť zmeny v priestorovom usporiadaní sviatkov v definovanom časovom období, ako aj identifikovať čas, formu pretrvania zvukov a charakteristiku žánrových zložiek ľudovej hudby.

História a tradície obce Hladovka

Obec Hladovka sa nachádza v Oravskej kotline na rozsiahlynom ľadovcovo-riečnom kuželi, ktorý vytvorili v štvrtohorách potoky vytekajúce z veľkých ľadovcov Západných Tatier. Severnú a strednú pahorkatinnú časť chotára tvoria mladotreťohorné uloženiny; južná, vrchovinná časť zasahuje do Skorušinského pohoria. Severne od bývalej železničnej trate sú rozsiahle rašeliniská. Obec leží v nadmorskej výške od 680 do 967 m n. m., stred obce je vo výške 756 m n. m.

V 16. storočí uhorský panovník Albert daroval v roku 1438 „za verné služby“ čimhovský kraj až po hranice územia rodu Plathyovcov z Liptovskej Palúdzky. Plathyovci sa na hornej Orave neusadili, žili v bohatšom kraji, no tunajší majetok (praedium regale) ponechali na užívanie valachom. Na Oravskom hrade v tých časoch vládol mocný rod Turzovcov. Horliví turzovskí úradníci chceli zväčšiť príjmy zámockej pokladne a použiť na to ladom ležiace lesy. Preto na miestach salašov a obchodných ciest zakladali dediny.

Niektorí osídlenci pochádzajúci z Tvrdošína, Trstenej, Čimhovej, z Vitanovej dostávali povolenie vyrúbať lesy a na rúbaniskách zakladať role a lúky. Na celej Orave žilo v tom čase sotva 3000 ľudí. Aby klčovanie pralesa a prerábanie lesnej pôdy na pôdu ornú nielen na hornej Orave, ale i v okolí Bielej a Čiernej Oravy pokračovalo rýchlejšie, zámockí páni k domácim kolonistom priberali aj cudzích ľudí, pochádzajúcich z východných Karpát, kde sa stýkali[2] etnografické hranice rusínskych, poľských a rumunských národov. Títo prichádzali na Oravu pod menom Rusínov, Ruthénov, Rusňakov a zaoberali sa chovom dobytka, hlavne oviec, rúbaním lesov, obrábaním dreva, prerábaním lesnej pôdy na pôdu ornú.

Hladovka vchádza do dejín pod názvom Jelešňa (Ilešná) v roku 1597-1598 medzi valašskými dedinami Oravského panstva. Vtedy boli zdanené dva domy, od každého sa platila daň jeden zlatý. V nasledujúcom roku sa daň zvýšila na jeden zlatý a 50 grajciarov od jedného domu, takže od dvoch domov v Jelešnej sa platili tri zlaté. Na dolnom toku rieky Jelešňa sa spomínajú dve usadlosti v roku 1558. Dediny sa formovali niekoľko desaťročí. Až keď boli schopné platiť dane, začala mať o ne záujem administratíva Hradu. Odvtedy už boli registrovaní ako daňovníci tej-ktorej obce alebo osady. Jeden dom či usadlosť neboli rátané za osadu. Keď k nim však pribudlo viac usadlostí, boli povinní platiť dane.

Dolnokubínsky dekan Dr. J. Kohút uvádzal: „Dediny založené na hornej Orave mali za povinnosť ochraňovať severnú hranicu Uhorska.“ O týchto hrdinských zápasoch s „nepozvanými návštevníkmi“ svedčí v Bore kríž, kde je pochovaný goral, ktorý zahynul v týchto potýčkach. Za zmužilé bránenie hraníc proti nepozvaným návštevníkom z Haliče Oravské panstvo darovalo obciam Hladovka a Suchá Hora na večné pasenie Bor. Stará povesť hovorí, že v podobných zápasoch pri ochrane severnej hranice zanikla skoro celá obec, rozložená kedysi na dolnom toku potoka Jelešňa. Tvrdí to i Ján Motýľ, poľský kňaz, ktorý pochádzal zo Suchej Hory. Zmienka o tomto je údajne v archíve vo Ľvove. Spomínané dve usadlosti na brehu Jelešne mohli byť tie, ktoré zostali zo zanikajúcej dediny, z ktorej chlapi tak mužne bránili severnú hranicu, že skoro všetci pri tejto ochrane zahynuli.

Potom Krištof Hlad z Nižnej Vsi dostal šoltýsske právo, aby zreorganizoval Jelešňu. Tú začal stavať na území dnešnej Hladovky. V rokoch 1599 - 1600 sa na Orave a Liptove rozšíril mor. Postihnuté usadlosti zostali vyľudnené a nezdanené. Hladovka mala v rokoch 1600 - 1604 dva zdanené domy. Ostatné domy neboli schopné platiť daň. V nasledujúcich rokoch sa dedina v daňových súpisoch neuvádzala. Pravdepodobne ju vylúpili a vypálili hajdúsi Štefana Bočkaja, lebo ďalšie záznamy hovoria o tom, že Jelešňa sa nanovo osídľuje.

Zemepán Juraj Thurzo - prívrženec učenia Martina Luthera - mal prvoradý záujem osídliť pohraničie a tým si zabezpečiť ochranu hraníc a eliminovať na svojom panstve vplyv rímskokatolíckych duchovných z Poľska. Thurzo 8. augusta 1608 udelil obyvateľom Hladovky výsadu vyberať mýto od obchodníkov a pocestných, ktorí cez obec prechádzali. S jedným vozom tovaru, či iného nákladu, platili poplatok dvadsať grajciarov richtárovi. Od zapriahnutého koňa s nákladom platili šesť grajciarov, od zapriahnutého koňa alebo vola bez nákladu platili tri grajciare. Človek, ktorý prechádzal obcou pešo, platil jeden grajciar. Tento poplatok si mohol ponechať richtár pod podmienkou, že bude zabezpečovať opravy ciest a mostov v dedine tak, aby si pocestní nesťažovali. Jedna usadlosť platila do pokladnice Oravskej stolice daň 6 zlatých.

O pomenovaní obce Hladovkou bolo veľa názorov. Najprijateľnejší uvádzame z Katolíckych novín, z rubriky Dopisy, str. 92: „V Hladovke sme; je to pôžitok, nie hlad: znak, že človek nežije len chlebom ale aj každým slovom, ktoré pochádza z rúk božích. Domáci ľudia sú neradi, keď meno obce odvodzujeme od hladu. Oni sú veľmi usilovní, vzdor jalovosti pôdy usilovne premáhajú biedu.“ Fraňo Thurzo a jeho syn Juraj založili 42 valašských obcí, medzi nimi aj Hladovku. Toto všetko sa udialo na základe Valašského práva (Matej Korvín 1474). Podľa tohto práva nemali valasi platiť žiadne krajinské dane. Valašský vojvoda ich mohol súdiť len v prvej inštancii. Odvolať sa mohli ku kastelánovi Oravského hradu. Boli oslobodení od poplatkov, mýta a vecí verejných. Mali právo pásť ovce v lesoch a na lúkach patriacich k lesom Oravského hradu. Mimo týchto lesov mohli vodiť ovce najviac do vzdialenosti ¼ míle. Ak by spôsobili škodu susedom alebo sedliakom, mali ako náhradu dať 6 oviec. Na Oravský hrad „šiestu ovcu a jedného barana.“ Ročne platili dvadsiatok. Zo stovky oviec bolo treba odovzdať päť oviec. Od každého vola sa platil jeden groš. Boli však oslobodení od štátnej dane a od robôt, zato každý musel so zbraňou v ruke strážiť cesty proti zlodejom a lúpežníkom. Pocestným mali zabezpečiť sprievod. V prípade potreby sa povolávala do zbrane aj mládež tam, kam to určia hradní páni. Ak niekto neposlúchne, má po treťom napomenutí dať kastelánovi šesť oviec.

Oproti valašským kolonizátorom boli sedliaci viazaní k pôde. Valasi platili od svojich usadlostí ovcami, sedliacke obce peniazmi. Po Krištofovi Hladovi bol za šoltýsa ustanovený Valent Zvolenský, ktorý 3. 7. 1615 zložil prísahu na Oravskom hrade. Býval na šoltýskej rali. Mal právo prevádzkovať mlyn za nájom päť zlatých ročne do pokladnice Oravského hradu. Výsada vyberať mýtne poplatky v dedine, ktorú udelil Juraj Thurzo richtárovi v roku 1608, ostala v platnosti naďalej.

Sedliaci bývali na piatich usadlostiach a od každej platili daň 15 zlatých ročne. Za richtára Valenta Zvolenského prišli v júli 1624 do dediny úradníci Oravského panstva. Prefekt Štefan Letaši a účtovník Ján Sudorsky z rozkazu grófky Alžbety Coborovej, vdovy po palatínovi Jurajovi Thurzovi. Spísali všetky rodiny a stanovili, aké majú platiť dane. Poddanské povinnosti boli trojaké - peňažné, naturálne, robotné. V tom čase žila na šoltýsskej rali (asi 30 hektárov) rodina richtára Valenta Zvolenského. Na svoje polia vysiali 20 lukien obilia a vyrobili na dva až tri vozy sena. Voči zemepánovi mal richtár tieto povinnosti: doviezť do panskej krčmy jednu fúru vína, alebo zaplatiť desať zlatých, doviezť jednu fúru soli, alebo zaplatiť sedem zlatých a 50 grajciarov; dodať do hradnej kuchyne dve jarabice, alebo zaplatiť 50 grajciarov. Richtárovo právo prevádzkovať mlyn v dedine platilo, no ak nezaplatil za túto výsadu 5 zlatých, musel dodať do hradnej kuchyne vykŕmenú ošípanú. Ak sa počas zimy nestaral o kobylu z hradnej koniarne, platil poplatok jeden zlatý. Medzi robotné povinnosti patrila aj pomoc pri oprave hradu, ciest, mostov, rúbanie dreva v panských lesoch a práca na panskom majeri.

Hladovka v tom čase mala obývaných šesť sedliackych ralí, ktoré sa nazývali podľa prvých osadníkov. Na rali Pankalovej žili rodiny Jakuba Čapla, Mateja Sleda, Staneka Žuffu a Šimona Komandíka. Na Tiešlovej rali žili rodiny Mikuláša Šveca a Jozefa Tiešla. Na Škrlovej rali Jakuba Škrlu, Michala a Mateja Nogu - Skalovho zaťa. Na Slovákovej rali žili rodiny Matúša Lenharta, Slovaka a Pavla Bzdošiaka. Na Bzdochovej rali žili rodiny Blažeja Bzdošáka a Bartoša Bzdocha, na Levkovej Martina Leveka - krčmára.

Pre týchto sedliakov ostal v platnosti urbár z 18. januára 1615, podľa ktorého platili Jurajovi Thurzovi daň 15 zlatých (spolu 90 zlatých), do hradnej kuchyne odovzdávali jedno teľa, 24 sliepok, 6 husí, 60 vajíčok, 24 pstruhov, 6 jarabíc, 3 líšky, jedného vlka a jedného zajaca. Štyri zlaté platili na platy zámockých drábov. Okrem toho dávali na hrad ovčí syr, bryndzu, tvaroh, maslo, kože a ovčiu vlnu. Hladovčania pásli ovce na Čaplovej Magurke a pasienky postačovali na stáda v počte 200 oviec. Zemepánovi boli povinní každoročne darovať 20 oviec - každú desiatu ovcu.

Hladovka patrila do farnosti v Trstenej. Tam odovzdávali cirkevnú daň, tzv. deviatok z úrody a naturálne dávky podľa kanonickej vizitácie. V roku 1622 platili štátnu daň: 2 zlaté, 25 grajciarov a na kráľovskú korunu (na kráľovskú rodinu) 75 grajciarov. V roku 1625 platili Kráľovskému domu v Bratislave daň jeden zlatý a na kráľovskú korunu 60 grajciarov v dvoch termínoch - na svätého Juraja a na svätého Michala. V roku 1626 sa štátna daň zvýšila na 5 zlatých a 87 grajciarov, v roku 1635 na 6 zlatých a 50 grajciarov. O tri roky to už bolo 7 zlatých a 75 grajciarov.

1. apríla 1677 vydal zemepán Juraj Erdödy Hladovčanom nový súpis poddanských povinností voči Oravskému panstvu. Peňažné dane a naturálne dávky sa vzťahovali na šoltýssku usadlosť a päť sedliackych, čiže šiesta sedliacka usadlosť bola opustená. Vojtech Hladovský bol richtárom a vlastnil polovicu šoltýskej rale. Vozil víno do panskej krčmy alebo zaplatil 15 zlatých, vozil soľ alebo zaplatil osem zlatých sedemdesiat grajciarov, za prevádzku mlyna platil 5 zlatých, za krčmársky pozemok deväťdesiat grajciarov, do hradnej kuchyne dával dve jarabice, dve merice ovsa pre kone do hradnej koniarne, alebo jeden zlatý 80 grajciarov a poplatok 1 zlatý.

Sedliaci platili domovú daň 82 zlatých 20 grajciarov, nájomné za Čapľovku a Lazy, poplatky na horárov, na zámockého kata, za stráženie salašov, úľov, za drevo z panských lesov, za seno, ľan, pivo, haringy a jahňatá. Siahové drevo dodávali do panskej krčmy, do Tvrdošína. Ako naturálne dávky odvádzali do hradu jedno teľa, šesť husí, 24 sliepok, 60 vajec, 6 jarabíc, drevo a desať vedier ovsa.

Rozhodujúca bitka proti Turkom v Strednej Európe sa odohrala na jeseň roku 1683 pri Viedni. Hrdinom bojov bol poľský kráľ Ján Sobiesky, ktorý najal do vojny žoldnierov z Litvy. Litovci pod velením hajtmana Kazimíra Sapiehu (Sapiegu) prechádzajúc Oravou sa správali násilnícky, rabovali a vypaľovali dediny. Takto vypálili aj obec Hladovku. V roku 1686 sa uvádzali štyri sedliacke usadlosti, ktoré boli zničené. Zemepán mal príjem z dediny len 40 zlatých namiesto 167 zlatých 28 grajciarov. Poškodená bola aj šoltýska usadlosť, z ktorej príjem bol 18 zlatých namiesto 32 zlatých.

V roku 1715 bol richtárom v Hladovke Ján Hladovský. V lete roku 1715 poslal zemepán Juraj Erdödy do dediny úradníkov Ondreja Pongráca a Juraja Abafyho, aby vykonali súpis obyvateľov, dobytka, výnosov z polí, pre nový súpis poddanských povinností. Dovtedy platil urbár z roku 1681. Na Škultétskej (richtárskej) rali žilo sedem rodín. Zapísali ich nasledovne: Ján Hladovský, Matej Greščák, Martin Kviatek, Stanislav Šprlák, Vojtech Paskočák, Michal Chovančák a Ján Urbaniak. Len príslušníci týchto rodov mohli byť v Hladovke richtármi a vždy si spomedzi seba vybrali zástupcu. Ostatné rale boli sedliacke a obývalo ich osem rodín.

Na Pankalovej rali bývali Matej Džubas, Adalbert Vidrák, Juraj Petrák, vdova po Martinovi Galasovi. Na Slídžovej rali býval Adalbert Kalis, Adalbert Ťapajčík, vdova po Matejovi Sohulčíkovi, vdova po Jurajovi Ťapajčíkovi. Na Tiešlovej rali žili Ján Šimaljak, Ján Chudičák, Martin Galas. Na Krivošovej rali žili: Ján Chovančák, Adam Krivňák, Michal Viater. Na Janáškovej rali žili Adam Ťapaj, Jakub Buožek, Adam Galas a vdova po Samuelovi Pavlačákovi. Medzi cudzincami (extranei) sa uvádzali: Adam Soruša, Ján Štipta, Šimon Koval, Šimon Šikyňa a Martin Galas.

Poľnohospodársky rok 1715 bol neúrodný na celej Orave. V júni mrzlo, padal sneh, bola zima, ktorá prišla už v septembri. Z vysiateho jedného vedra obilia dosiahli sedliaci úrodu len dve vedrá nedozretého obilia. Ľudia hladovali, nemali čím kŕmiť dobytok a ten hynul. Z nedostatku potravín sa v roku 1681 šírili infekčné choroby, vyskytoval sa hladomor, ktorý zvyšoval úmrtnosť obyvateľov. Nasledujúci rok bol taký istý. Toto obdobie sa v archívnych materiáloch nazýva „zamrznuté roky“ (anni congelationes). Hlad priniesol so sebou ako následok vysťahovalectvo z Oravy na Dolnú Zem. Sedliaci hospodárili trojpoľným systémom, ale v súpise sa uvádzalo, že pôda je neplodná, horská, kamenistá, pasienky nekvalitné. Na oráčiny jednej rale vysiali 35,3 meríc (vedier) obilia a z lúk zviezli 23 vozov sena. Roľníci v tejto dobe chovali 43 koní, 239 kusov hovädzieho dobytka, 115 oviec, 23 kôz a 56 ošípaných. Drevorubačstvo a povozníctvo pre Oravské panstvo poskytovalo sedliakom zamestnanie a zárobok, aby mohli platiť dane obecné, cirkevné, štátne a zemepánovi na Oravský hrad.

Hladovka mala v roku 1770 65 roľníckych usadlostí. Na dvoch z nich žili vdovy. V septembri toho roku prišli do dediny stoliční úradníci, aby zaznamenali aktuálnu situáciu o živote v dedine. Richtár Ondrej Šprlák, obecný notár Martin Šprlák, prísažní Ján Kališák, Ján Brnaš, Matej Hutlas, Vojtech Šprlák, Matej Kubica a Martin Chovančák odpovedali na deväť otázok o Hladovke. Otázky sa stali základom pre nový súpis poddanských povinností, tzv. urbár.

Nové poddanské povinnosti v roku 1770

Boli to tieto:

• Oravskému panstvu sa platili dane podľa starodávneho zvyku. Šoltýsi platili domovú daň 18 zlatých a sedliaci 45 zlatých.
• Za kláty dreva 2 zlaté a 25 grajciarov, za drevo na kúrenie 3 zlaté a 15 grajciarov.
• Na panských hajdúchov 2 zlaté a 94 grajciarov, na daňových vyberačov 1 zlatý a 60 grajciarov.
• Farnosti sa dával „deviatok,“ čo činilo 2 zlaté na sv. Jána a 2 zlaté na sv. Michala.
• Od oviec sa platilo 10 zlatých a 80 grajciarov, od dobytka 3 zlaté a 37 grajciarov, a od úľa 10 grajciarov.
• Tovar sa vozil na Oravský hrad a do krčmy v S. Hore, ktorú museli zdanení povinní upratovať a dodať štyri siahy dreva krčmárovi.
• Najbližšiu poštu mali v Trstenej, tam chodili aj na trhy predávať voly.
• Pasienkov pre dobytok mali dostatok, napájali ho v Jelešni.
• Na oráčiny vysievali hlavne ovos, menej žito, lebo im dozreli len tieto obilniny. Jačmeň a pšenicu nepestovali.
• Hospodárili trojpoľným systémom na raliach. Na jednu raľu vysiali ročne 480 bratislavských meríc (jedna merica = 62 litrov) obilia a z lúk zviezli dvadsaťjeden vozov suchého sena. Otavu (mládzu) nekosili.
• V záhradách pestovali bôb, zemiaky (repu) a kapustu.
• Pestovali viac konope, menej ľanu, vody na močidlách mali dostatok.
• V dedine mali na potoku mlyn. V zime im veľmi často voda zamŕzala. Vtedy chodievali mlieť obilie do Vitanovej.

Súčasné ubytovacie možnosti v regióne

Región Oravy a blízke okolie ponúka širokú škálu ubytovacích možností, ktoré sú ideálne pre rodiny, páry aj jednotlivcov hľadajúcich oddych v prírode, alebo aktívnu dovolenku spojenú so športovými aktivitami. Mnohé z týchto zariadení sa nachádzajú v blízkosti lyžiarskych stredísk, turistických chodníkov a prírodných krás.

Možnosti ubytovania v Donovaloch

Donovaly sú obľúbenou destináciou, ktorá ponúka rôzne typy ubytovania:

• Útulný apartmán s výhľadom vhodný pre rodinu s deťmi v rekreačnej oblasti, pri vleku, pri lese, na horách. Pes povolený.
• Komfortné apartmány na Donovaloch v rekreačnej oblasti, pri vleku, pri lese, na horách. Pes povolený.
• 400 metrov od lyžiarskeho strediska Park Snow Donovaly: ubytovanie v rekreačnej oblasti, v centre obce, pri vleku, na horách. Pes nepovolený.
• Len 50 metrov od zábavného parku Habakuky! Ubytovanie v rekreačnej oblasti, pri vleku, pri lese, na horách. Bez internetu. Pes povolený.

Ubytovanie v Tatrách a okolí

Pre milovníkov hôr sú k dispozícii:

• Komfortný apartmán v nádhernej lokalite Tatranská Javorina - Javorina, na okraji obce, pri vleku, pri lese, na horách. Pes nepovolený.
• Len 100 metrov od zjazdoviek strediska Ski resort Tatranská Lomnica! Ubytovanie v obci, pri vleku, na horách. Pes nepovolený.
• Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica: 4 apartmány, 16 osôb, 4 spálne. V obci, pri vleku, na horách. Pes nepovolený.
• V blízkosti lyžiarskeho strediska Mlynky: 2 apartmány, 16 osôb, 5 spální. Na okraji obce, pri vleku, pri lese, pri rieke. Pes povolený.

Ďalšie možnosti v regióne

Široká ponuka zahŕňa aj:

• Apartmány v horskom prostredí Pavčina Lehota: 4 apartmány, 19 osôb, 6 spální. V rekreačnej oblasti, pri vleku, pri lese, na horách. Pes nepovolený.
• Priestranná chata v krásnej prírode Lazy pod Makytou - Lamže: 10 osôb, 3 spálne. V rekreačnej oblasti, pri vleku, v lese, na horách. Pes povolený.
• Pre rodiny s deťmi: lyžiarske stredisko, lesná železničnička Oravská Lesná - Kubínska: 12 osôb, 2 spálne. Na samote pri obci, pri vleku, v lese, pri potoku. Bazén, vírivka, kúpacia kaďa, s možnosťou stravovania. Pes povolený.
• Penzión priamo pri lyžiarskom vleku Čierny Balog: 4 izby, 2 chaty a 4 apartmány, 60 osôb, 23 spální. V rekreačnej oblasti, pri vleku, pri lese, na horách. Bazén, vírivka, sauna, s možnosťou stravovania. Pes povolený.
• Novopostavená chata Linda so štýlovým vybavením v Bystrej (okres Brezno): 10 osôb, 3 spálne. Na okraji obce, pri vleku, na horách. Pes povolený. V blízkosti atrakcie pre deti aj dospelých.
• Ždiar: 3 izby a 2 apartmány, 20 osôb, 6 spální. V obci, pri vleku, na horách. Pes povolený.
• V ponuke nový dvojposchodový apartmán v Zuberci: 4 izby, 1 štúdio a 1 apartmán, 20 osôb, 7 spální. V obci, pri vleku, na horách. S možnosťou stravovania. Pes povolený.
• Komfortné ubytovanie s wellnessom v lyžiarskom stredisku Ski Čertov v Lazy pod Makytou - Lamže: 2 chaty, 20 osôb, 7 spální. V rekreačnej oblasti, pri vleku. Vírivka, sauna, s možnosťou stravovania. Pes povolený.
• Romantická drevenica v srdci Oravy v Oravskom Podzámku: 1 chata a 1 štúdio, 15 osôb, 4 spálne. V rekreačnej oblasti, pri vleku, pri lese, v chatovej osade. Bazén, kúpacia kaďa, s možnosťou stravovania. Pes povolený.
• Pobyt v srdci Donovalov - Mistríky: 2 apartmány, 10 osôb, 4 spálne. V rekreačnej oblasti, pri vleku, pri lese, pri potoku. Pes nepovolený.
• Apartmány v lyžiarskom stredisku Jasná Demänovská Dolina: 4 apartmány, 14 osôb, 4 spálne. V rekreačnej oblasti, pri vleku, pri lese, na horách. Pes nepovolený.
• Výhodné prázdninové pobyty pre rodiny s deťmi v Selciach (okres Banská Bystrica): 44 izieb a 3 apartmány, 131 osôb, 47 spální. V rekreačnej oblasti, pri vleku, pri lese, na horách. Bazén, vírivka, sauna, s možnosťou stravovania. Pes povolený.
• Ubytovanie v príjemnom prostredí a s príjemnými ubytovateľmi v Ždiari: 3 izby a 2 apartmány, 17 osôb, 7 spální. V obci, pri vleku, pri potoku. Pes povolený.
• Útulný domček s kompletným vybavením a so saunou a kúpaciu kaďou v obci Oščadnica Veľká Rača, v blízkosti viacerých lyžiarskych stredísk 5 až 10 km: 8 osôb, 2 spálne. V obci, pri vleku, pri lese. Vírivka, sauna. Pes povolený.
• Komfortné apartmány v Hrabove s možnosťou raňajok Ružomberok: 2 apartmány, 8 osôb, 2 spálne. V rekreačnej oblasti, pri vleku, pri lese, pri jazere. S možnosťou stravovania. Pes povolený.
• Moderná a štýlová chata v blízkosti lyžiarskeho vleku Čierny Balog: 6 osôb, 3 spálne. V obci, pri vleku, na horách, v chatovej osade. Pes nepovolený.
• Perfektný rodinný rezort v Jasnej Liptovský Mikuláš - Demänová: 157 apartmánov, 706 osôb, 210 spální. Na okraji obce, pri vleku, v areáli kúpaliska, pri lese. Bazén, vírivka, sauna, s možnosťou stravovania. Pes povolený.
• Rodinné ubytovanie s bezplatnou súkromnou saunou Makov: 5 osôb, 1 spálňa. V rekreačnej oblasti, pri vleku, na horách. Sauna. Pes povolený.
• Apartmán s výbornou polohou pre aktívnu dovolenku Liptovská Teplička: 5 osôb, 1 spálňa. V obci, pri vleku, pri potoku. S možnosťou stravovania. Pes povolený.
• Príjemné prostredie, relax a wellness. SKI bus grátis denne v Pavčinej Lehote: 4 izby, 2 štúdiá a 1 apartmán, 25 osôb, 7 spální. Na okraji obce, pri vleku, pri kúpalisku, na horách. Vírivka, sauna, s možnosťou stravovania. Pes nepovolený.
• Iba 200 m od lyžiarskych vlekov Ružomberok: 9 osôb, 2 spálne. V rekreačnej oblasti, pri vleku, v lese, na horách. Pes povolený.

Podujatia v regióne Oravy a okolia

Región Oravy a jeho okolie je bohatý na kultúrne a spoločenské podujatia počas celého roka. Od tradičných jarmokov a festivalov až po špecifické tematické výstavy a športové podujatia, každý si nájde to svoje.

Nadchádzajúce podujatia

• SIHELSKÉ TURBO 2024: 18.8.2024, Biela Farma, Sihelné
• Tehláreň, festival a výstava: 23.8.2024 - 25.8.2024, Liptovský Hrádok
• Air Race Jasna 2024: 24.8.2024 - 25.8.2024, Dúbrava
• Výstava psov všetkých plemien: 8.9.2024, Autokemping Varín, Varín
• Celoštátna výstava mláďat králikov: 14.9.2024 - 15.9.2024, Farma Hreus, Mojšova Lúčka, Žilina
• Michalský jarmok 2024: 27.9.2024, Michalské námestie, Tvrdošín
• Mošovský jarmok 2024: 4.10.2024 - 5.10.2024, Mošovce
• Výstava drobných zvierat: 18.10.2024 - 20.10.2024, Kultúrno-športová hala, Podbiel
• Kubínsky tanečný dom: 29.11.2024 - 30.11.2024, Oravské kultúrne stredisko, Dolný Kubín
• Rozlúčka s Priorom: 28.3.2025, Liptovský Mikuláš
• Vinylová burza Ružomberok Nové Korzo: 29.3.2025, Piváreň Nové Korzo, Ružomberok
• Spomienková slávnosť na sv. Metoda v Žiline: 6.4.2025, Gold wing, Žilina
• Predajná výstava minerálov, fosílií a šperkov v Tulipe!: 5.4.2025 - 6.4.2025, OC Tulip, Martin
• Svadba na Orave 2025: 12.4.2025, v Rotunde, Nižná
• Výstava historických vozidiel v parku Château Gbeľany: 1.5.2025, Château Gbeľany, Gbeľany
• Fórum drevostavieb 2025: 12.5.2025 - 22.5.2025, Nová synagóga, Žilina
• Rok vo Veľkej Fatre: 7.6.2025, Blatnica
• LETNÝ FOTO FEST 2025: 12.6.2025, Turčianske kultúrne stredisko, Martin
• Hasičské dni 2025 Martin: 21.6.2025, SIM Martin Priekopa, Martin
• Výstava koní Veličná 2025: 5.7.2025, Veličná
• FULLOVE DNI 2025: 28.8.2025 - 31.8.2025, Ružomberok
• Oblastná výstava psov: 7.9.2025, Autokemping Varín, Varín
• XII. Hornooravská výstava drobných zvierat: 6.9.2025 - 7.9.2025, Bobrov
• Strieborné roky Marty Filovej: 15.8.2025 - 15.9.2025, Hrad Budatín, Žilina

tags: #svadba #biela #farma #sihelne