Akadémia materskej školy v Batizovciach: Svadba na dedine
V minulom utorok zažili Batizovce milú slávnosť. Najmenšie detičky z materskej školy pripravili pre svojich rodičov, starých rodičov a súrodencov akadémiu. Pred plnou sálou v kultúrnom dome predviedli svadbu na dedine, kde hravou a vtipnou formou, s troškou nadsázky priblížili niektoré zvyky spojené s touto významnou udalosťou.
„Akadémiu v materskej škôlke pripravujeme už niekoľko rokov. Táto tradícia vznikla ako poďakovanie zakladateľke materskej škôlky v Batizovciach Kataríne Šikorskej. Keďže je naša škôlka zameraná na ľudové zvyky a tradície, tak sa aj akadémia nesie v tomto duchu,“ priblížila nám vystúpenie detí S. Chalasová. Dodala, že z 59 detí v škôlke sa na akadémii zúčastnilo 50 detí. „Máme tri triedy a všetky sa zapojili rovnako. Každý prispel svojou troškou k tomuto krásnemu, veľkolepému dielu.“
Veľké poďakovanie patrilo koordinátorke regionálnej výchovy Olinke Pastrnáková, ktorá poskytla množstvo materiálov, pomáhala a približovala deťom zvyky a tradície. Vďaka nej sa deti naučili, ako sa kedysi „rajbalo“ na dedine, ako sa tkalo plátno, ako sa mútilo maslo, spoznali jednotlivé časti kroja a získali praktické skúsenosti s týmito tradíciami.
Čo by to však bola za svadbu bez svadobných koláčov? Tie napiekli rodičia a bolo vidieť aj cítiť, že aj oni sú nadšení touto myšlienkou a všemožne pomáhajú pri príprave i samotnom vystúpení detí. Do akadémie boli zapojení aj starí rodičia, kultúrna komisia pri obecnom úrade a Miestna organizácia Matice slovenskej v Batizovciach. „Detskou akadémiou ale žila celá dedina a veľmi sa mi páči, že už maličké detičky v škôlke spoznávajú tieto zvyky a tradície.“
Najmenších drobčekov za ich výkony odmenili prítomní dlhotrvajúcim potleskom.
Edukačno-zážitkové podujatia v materskej škole
Školský rok sa rozbehol a s ním aj mnohé edukačno-zážitkové podujatia. V jedno septembrové dopoludnie zavítala do materskej školy teta Olinka Pastrnáková, aby porozprávala o tom, ako s príchodom jesene trávili voľný čas naši predkovia. S neskrývaným záujmom sa všetci, deti aj dospelí, započúvali do jej pútavého rozprávania.
Deti si mohli vyskúšať aj niektoré žartovné zvyky. Napríklad, mladé dievčatá chodievali naberať vodu do úst zo studničky, ktorou potom polievali čerešne, aby na jar zakvitli a ony sa mohli vydať za svojho milého. Počas sviatku sv. Ondreja si dievčatá písali na lístky mená chlapcov, zabalili ich do cesta na pirohy a dali variť. Uvarené pirohy vyberali z hrnca a ktorá si aké meno chlapca vytiahla, za toho sa mala vydať. Počas sviatku sv. Lucie sa zas zabávali tým, že vymetali kúty izieb, čím si privolávali šťastie do domu.
Tieto spomínané zvyky si maličké deti mohli aj prakticky vyskúšať, viac tým precítiť čaro našich dávnych tradícií a popri tom si zaspievať známe batizovské piesne. Na záver sa s tetou Olinkou rozlúčili básničkou i piesňou, popriali jej pevné zdravie a ešte veľa takýchto pekných spoločných podujatí. Už teraz sa tešia na ďalšie stretnutie!
Svadobný obrad čepčenia: Symbol zmeny stavu
Vrcholný obrad svadby - skladanie venca a čepčenie nevesty - v najstaršej archaickej podobe prebiehal na oddelenom posvätnom mieste v hájoch. Tento rituál patrí medzi obrady prechodu a symbolizuje zmenu stavu mladuchy z dievky na vydatú ženu.
Podľa tradície sa obrad čepčenia konal ráno po svadobnej noci. V 20. storočí sa však, v dôsledku skrátenia dĺžky svadieb, časovo spojil s obradom skladania venca mladuchy, čo bývalo o polnoci sobášneho dňa. Odohrával sa už v priestore domu ženícha (v komore, na povale, v stodole). Prítomné bývali len vydaté ženy.
Čepiec mladuche zakladala zvyčajne jej krstná matka. Premenu mladuchy symbolizovala aj zmena svadobného odevu. Mladucha mala spočiatku klásť odpor (skrývala sa, zhadzovala čepiec). Sprievodné magické úkony mali zabezpečiť jej plodnosť (chlapec kladený do jej lona), prosperitu (chlieb, koláč, peniaze položené do lona) a ľahký pôrod (sedenie na vedre s vodou).
Čepčenie sprevádzal spev obradových svadobných piesní s motívmi rozlúčky, ale aj erotických piesní o manželskom živote. Za čepčenie boli ženy odmenené pohostením, peniazmi od ženícha. Zvyk čepčenia sa zachovával aj v časoch, keď čepce samotné zanikli (nahradila ich šatka).
V súčasnosti nevesty mnohokrát namiesto vienka či party používajú na sňatie z hlavy závoj, ktorý sa následne vymení za čepiec. Na niektorých svadbách sa o čepčenie starajú staršie, už vydaté ženy z rodiny, medzi nimi najčastejšie krstná mama nevesty a ženícha.