V histórii existuje viacero významných osobností s menami Alexander a Kleopatra. Avšak jeden konkrétny zväzok, ktorý mal rozsiahle politické dôsledky pre helenistický svet, bola svadba kráľa Alexandra Balasa a princeznej Kleopatry Thei. Tento príbeh je plný mocenských bojov, intríg a diplomatických manévrov, ktoré pretvárali mapu Blízkeho východu v 2. storočí pred Kristom.
Nástup Alexandra Balasa a jeho nárok na trón
Demetrios I. Sotér bol síce panovník nadaný, ale veľmi neznášanlivý a despotický. Roku stošesťdesiateho (pravdepodobne 152 pred Kr.) pritiahol Alexander Epifanes, ktorý si dal meno Alexander Balas, syn Antiocha, a dobyl Ptolemaidu. Predstavil sa rímskemu senátu so svojou domnelou sestrou Laodikeou a bol uznaný za kráľa Sýrie. Demetrios I. si znepriatelil mnohých, a tak malo vystúpenie Alexandra Balasa priaznivý ohlas nielen v Ríme a susedných štátoch, ale aj v samotnej Sýrii, kde ťažko niesli jeho krutosť. Prijali ho a vyhlásil sa tam za kráľa.
Boj o lojalitu Jonatána
S cieľom upevniť svoju pozíciu sa Demetrios I. pokúsil získať na svoju stranu Jonatána, vodcu Židov. Poslal mu list, aby ho upokojil svojou veľkodušnosťou, a splnomocnil ho zbierať vojsko, zaobstarávať si zbrane a byť s ním v priateľskom pomere. Jonatán sa odobral do Jeruzalema a list prečítal všetkému ľudu, aj tým, ktorí boli na hrade. Náramne sa preľakli, keď počuli, že ho kráľ splnomocnil zbierať vojsko. Hradná posádka vydala Jonatánovi rukojemníkov, ktorých potom odovzdal ich rodičom. Jonatán sa usadil v Jeruzaleme a začal budovať a obnovovať mesto. Nariadil robotníkom, aby vystavali niekdajšie múry a silno opevnili vrch Sion. Cudzinci, ktorí boli v pevnostiach, vybudovaných Bakchidesom, sa rozutekali a každý opustil svoje miesto a odišiel do svojej vlasti.
Keď sa kráľ Alexander Balas dopočul o sľuboch, ktoré dal Demetrios Jonatánovi, povedal si: „Či by sme ešte našli takého mocného muža? Nože, urobme ho svojím priateľom a spojencom!“ Napísal teda list, v ktorom Alexandra oslovil ako „brat“ (kráľovský kolega) a sľúbil mu veľkňazskú hodnosť, čím ponúkol Jonatánovi vodcovstvo v židovskom teokratickom zriadení. Poslal mu tiež purpurový plášť a zlatú korunu. Jonatán sa obliekol do posvätného rúcha na slávnosť Stánkov siedmeho mesiaca roku stošesťdesiateho (začiatok októbra 152 pred Kr.). Tak sa dostal Machabejec k najvyššej hodnosti v národe. Jonatán, ktorý sa stal vojvodcom a miestodržiteľom Judska, spojil v jednej osobe najvyššiu duchovnú, vojenskú a politickú moc.
Demetrios, keď sa dozvedel o týchto príhodách, povedal v rozmrzenosti: „Ako sme len mohli dopustiť, že nás Alexander predišiel a získal si priateľstvo a podporu Židov?“ Následne poslal Židom ešte štedrejší list, v ktorom ich oslobodil od mnohých daní, poplatkov zo soli, odvádzania korún, tretiny z obilnej úrody a polovice z úrody ovocných stromov. Sľúbil, že Jeruzalem bude svätý a slobodný od desiatkov a poplatkov, vzdal sa moci nad hradom v Jeruzaleme a prepustil ho veľkňazovi. Tiež prisľúbil prepustenie židovských zajatcov, daňové úľavy počas sviatkov a začlenenie tridsaťtisíc židovských mužov do kráľovského vojska s plným žoldom. Tri okresy pripojené zo Samárie k Judsku mali patriť Judsku a podliehať právomoci veľkňaza. Avšak, keď sa Jonatán a ľud dopočuli o týchto sľuboch, neverili im a odmietli ich, lebo si pamätali na veľkú zločinnosť Demetria I. voči Izraelu.
Kráľovská svadba v Ptolemaide
Po odmietnutí Demetriových sľubov Jonatánom zhromaždil kráľ Alexander Balas veľké vojsko a postavil sa s ním proti Demetriovi I. Nastal boj, v ktorom bolo Demetriovo vojsko porazené a Demetrios I. zomrel. Alexander Balas tak nadobudol prevahu a stal sa pánom územia. Následne vyslal poslov k egyptskému kráľovi Ptolemaiovi VI. Filométorovi s odkazom: „Vrátil som sa do svojej ríše, nastúpil som na trón svojich otcov a zmocnil som sa vlády. Porazil som Demetria a stal som sa pánom nášho územia. Uzavrime preto teraz spolu priateľstvo! Daj mi za manželku svoju dcéru, aby nás spájalo aj príbuzenstvo!“
Kráľ Ptolemaios VI. súhlasil a odpísal Alexandrovi Balasovi: „Rád urobím, o čo si ma požiadal v liste; len mi príď v ústrety do Ptolemaidy, aby sme sa spoznali.“ Ptolemaios sa vybral so svojou dcérou Kleopatrou Theou z Egypta a stošesťdesiateho druhého roku (jeseň 150 pred Kr.) prišli do Ptolemaidy, kde sa mala uskutočniť svadba.
Kráľ Alexander Balas napísal Jonatánovi, že sa s ním chce stretnúť. Jonatán sa teda vybral s nádherou do Ptolemaidy, kde sa stretol s dvoma kráľmi. Tu sa spolčili proti nemu ničomní Izraeliti a vierolomníci, ktorí na neho žalovali. Kráľ však nedal nič na ich obvinenia. Ba rozkázal, aby Jonatána vyzliekli z jeho odevu a obliekli ho do purpuru. Tak sa aj stalo. Potom ho kráľ posadil vedľa seba a povedal svojim popredným úradníkom: „Vyjdite s ním doprostred mesta a vyhláste, nech sa nikto neopováži niečo na neho žalovať alebo ho obťažovať z akéhokoľvek dôvodu!“ Keď sa žalobcovia dozvedeli o pocte, ktorej sa mu verejne dostalo, a keď ho videli odetého purpurom, všetci sa rozutekali. Kráľ mu udelil vysoké vyznačenia: dal ho započítať medzi svojich dôverníkov prvého radu a ustanovil ho za vojvodcu a miestodržiteľa.
Štyri svadby (každý pracovný deň na wau.sk)
Následky a vzbura Demetria Nikatora
Alexander Balas nemal naozaj právny nárok na sýrsky trón. Roku stošesťdesiateho piateho (pravdepodobne na jar roku 164 pred Kr.), asi tri roky po svadbe v Ptolemaide, sa vzbúril proti nemu Demetrios II. Nikator, syn Demetria I. Prišiel z Kréty do krajiny svojich otcov. Demetrios II. ustanovil Apolonia za miestodržiteľa Celosýrie, ku ktorej vtedy patrila aj Fenícia a Palestína. Apolonios zhromaždil veľké vojsko a utáboril sa pri Jamnii. Veľkňazovi Jonatánovi odkázal: „Len ty jediný sa búriš proti nám! Pre teba musím znášať posmech a potupu. Chceš sa azda proti nám udržať pri moci na horách? Ak teda dôveruješ v silu svojho vojska, zostúp k nám na rovinu a tu sa spolu zmerajme!“
Jonatán v reakcii na Apoloniovo posolstvo rozhorčil až do krajnosti. Vybral desaťtisíc mužov a vytiahol z Jeruzalema. Pripojil sa k nemu aj jeho brat Šimon. Utáborili sa pri Joppe, ktoré sa pred nimi uzavrelo, lebo tam bola Apoloniova posádka. Jonatán a jeho vojsko zaútočili na mesto, obyvatelia sa preľakli a otvorili brány, čím sa Jonatán stal pánom Joppe. Keď sa to Apolonios dopočul, vzal tritisíc jazdcov a množstvo pechoty a tiahol k Azotu, kde sa stretol s Jonatánovým vojskom. Apolonios zanechal tisíc jazdcov v úkryte, no Jonatán sa o tom dozvedel. Záloha obkľúčila jeho vojsko a vrhala šípy od rána do večera. Vojaci sa držali, ako rozkázal Jonatán. Šimon priviedol svoje vojsko a vrhol sa na pechotu, ktorú porazil. Jazda bola rozprášená a utiekla do Azotu, kde hľadali útočisko v chráme Dagona. Jonatán zapálil Azot a okolité osady, spálil aj Dagonov chrám so všetkými, ktorí v ňom hľadali útočisko. Následne sa Jonatán utáboril pred Askalonom, kde mu obyvatelia vyšli s veľkou okázalosťou v ústrety. Keď sa kráľ Alexander Balas dopočul o tomto úspechu, preukázal Jonatánovi ešte ďalšie pocty a poslal mu zlatú sponku, ktorou sa obyčajne obdarúvajú len kráľovi príbuzní.