Vianočné básne a jasličkové hry na Slovensku

Vianoce sú obdobím, ktoré je hlboko zakorenené v slovenskej kultúre a tradíciách. Súčasťou tohto obdobia sú aj vianočné básne a jasličková hra, ktoré majú svoje miesto v srdciach mnohých ľudí. Je to čas, kedy sú všetci ľudia k sebe milší, všade navôkol je cítiť lásku a všetko napĺňa zvláštny pokoj. Toto obdobie prežívame hlavne duchovným spojením s Ježišom. Vianoce sú aj časom obdarovávania, zdobenia vianočného stromčeka a spievania kolied.

Vianočné básne a ich miesto v tradícii

Vianočné básne, či už sú to tradičné koledy, alebo moderná poézia, dodávajú vianočnému obdobiu hlbší duchovný a umelecký rozmer. Prenášajú posolstvo radosti, pokoja a lásky spojené s narodením Krista.

Literárna súťaž v Ladcoch a jej odkaz

V kontexte slovenskej literatúry sa konali aj iniciatívy na podporu poetickej tvorby. Príkladom je Literárna súťaž v Ladcoch, pri ktorej kolíske stáli Obecný úrad v Ladcoch, Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave a Považské osvetové stredisko v Považskej Bystrici. K uskutočneniu súťaže a literárnych večerov najviac sponzorsky prispela Považská cementáreň, a.s. Na záver sa vždy za účasti občanov Ladiec a okolia, ako aj prítomných z Bratislavy a iných miest Slovenska konalo kultúrno-spoločenské podujatie. Tu vystúpili významní slovenskí umelci, básnici, spisovatelia, herci, speváci. Z Ladiec pochádzal aj básnik Pavel Koyš (* 8. január 1932, Ladce - † 22.), ktorý debutoval v roku 1959 zbierkou politicky angažovaných básní Hviezdy na zemi. Vo svojich básniach vyjadroval svoj postoj občana-komunistu, no takmer v rovnakej miere sa venoval i ľúbostnej poézii.

Príbeh o jedličke: Vianočná báseň

Malá jedlička zo snu:

V hustej hore jedla stála,
ovenčená snehom spala.
Zavše sa jej zdôverila,
malá jedla o čom snila.
Ach čo sa mi mamka snilo,
povedala jedla milo.
Ani by som neverila,
že som to vo sne prežila.
Mamka jedla sa stále smiala,
konárom ju pohladkala.
No povedz mi moja milá,
akýže si sníček mala?
Stala som si na stolíku,
okolo mňa plno kriku.
Ovenčená, okrášlená,
veselá a natešená.
Čo by aj nie - dieťa hlási,
zo striebra som mala vlasy.
Bože a tie krásne šaty,
a na cele aká krása,
zlatý anjel ligotá sa.
Sviečky tie čo mi dali,
konáre mi ohrievali.
Len som sa ich trocha bála,
že mi nové šaty spália.
Okolo mňa veľký, malí
peknú pieseň zaspievali.
Dieťatko že narodené
dnes je v meste Betleheme.
Mať jedla sa zadívala,
múdrou hlavou zakývala.
Či vieš prečo drahé dieťa
dnes hviezdičky ináč svietia?

Jasličkové hry: Od histórie po súčasnosť

Jasličková hra, známa tiež ako betlehemská hra, je ľudová vianočná hra o narodení Ježiška. Ide o jednu z najstarších a najrozšírenejších vianočných tradícií, ktorá ožíva počas sviatočného obdobia v mnohých komunitách a rodinách.

Historický pôvod a vývoj

Jasličková hra vznikala pod vplyvom stredovekého liturgického divadla a kultu jaslí. Vychádza z evanjelia sv. Lukáša, podľa ktorého Anjel zvestoval narodenie Spasiteľa ako prvým pastierom, nocujúcim pri stáde. Historickými predchodcami sú trópus Quem queritis in praesepe, pastores (Koho hľadáte v jasliach, pastieri) z 11. storočia, liturgické hry, tzv. ludi Nativitatis (hry o Narodení) a vianočné mystériá. Na Slovensku sú najstaršie správy o vianočných hrách z 15. storočia v Bratislave, Banskej Štiavnici a Bardejove.

V ľudových hrách sa zobrazenie témy narodenia Ježiša miešalo so staršími obradmi zimného slnovratu (koledovanie, vinšovanie, obdarúvanie) a obohacovalo miestnymi folklórnymi tradíciami (hudobno-spevnými, tanečnými). V komediálnej zložke sa uchovali aj stopy jokulátorskej a študentskej tradície. K vianočným hrám patria obchôdzky betlehemcov, chodenie s kolískou, hviezdou a hadom. Zriedkavé sú zápisy hier o Herodesovi. Z prostredia bratislavských Nemcov sa zachovala Christigeburtspiel (Hra o narodení Krista) a Spiel von Sündenfall (Hra o upadnutí do hriechu) o Adamovi a Eve. Podobné hry sa hrali v nemeckých oblastiach Banskej Štiavnice, Kremnice, Starých Hôr a Spiša.

Tradičná ľudová jasličková hra

Tento námet je v hre obohatený o reálie valaského života, pričom pastierske motívy splynuli so zbojníckou tematikou. Krajové názvy pre jasličkovú hru zahŕňajú betlehemci, jasličkare, chodenie s betlehemom, gubajka, betlehemesek či krippelei.

Priebeh a postavy

Typický priebeh hry zahŕňa predstavovanie pastierov, anjel zvestuje narodenie Pána, nasleduje cesta do Betlehema a obdarovanie Ježiška, na záver sa obvykle spievajú koledy a niekde tancuje odzemok.

Základné postavy:

• Anjel
• Pastieri - valasi (napríklad Fedor a Stacho)
• Starí pastieri (napríklad Bača, nemotorný Starý, Kubo, Guba v obrátenom kožuchu)

Hry a postavy sa krajovo líšia, ich počet kolíše od 3 do 7.

Jasličkové slávenia vo farnostiach a inštitúciách

Vianočné tradície a prípravy v Radošine

Vo farnosti Radošina sú vianočné tradície silne zakorenené. Pred vianočnými sviatkami sa veriaci zišli, aby vyzdobili kostol. Osadili darované stromčeky, jasličky, vetvičkami ozdobili krížové cesty a lampy vzadu v kostole i chodbičke, pred kostolom vsadili krásny stromček s osvetlením. Na hlavnom oltári, obetnom stole a bočných oltárikoch boli bohaté ikebany. Počas druhého sviatku vianočného, bola svätá omša v Bzinciach oživená návštevou Paškovcov s terchovskou muzikou, ktorí na pozvanie p. dekana Havrana vystúpili aj vo farskom kostole v Radošine. Úplne mimoriadnu - slávnostnú a neobyčajnú atmosféru lásky zažili veriaci na svätej omši na sviatok Svätej rodiny 29. decembra. V popoludňajších hodinách po pobožnosti bola veľmi vydarená jasličková slávnosť. Vďaka iniciatívnemu prístupu rodičov v príprave detí videli početní prítomní naozaj pôsobivý program. Na Božie narodenie sa po desiatykrát uskutočnilo koledovanie Dobrá novina. Na sviatok Svätej rodiny bola v kostole pri jasličkách každoročná jasličková slávnosť. Jej program sa skladal zo scénky, básní a piesní. Od 9. decembra mali možnosť veriaci opäť zažiť neopakovateľnú atmosféru rorátov, slúžených pri živom osvetlení. Účasť na nich, vrátane detí, vysoko prekonávala bežnú účasť na všednodenných svätých omšiach. Pred sviatkami boli vedľa oltára nainštalované krásne stromčeky od bohuznámeho darcu, na ich zdobení sa zúčastnilo okrem dospelých nezvyčajne veľa detí.

Jasličková pobožnosť v DSS a ZpS Horelica

V Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov (DSS a ZpS) Horelica sa klienti a pracovníci spoločne rozhodli spestriť vianočné obdobie usporiadaním jasličkovej pobožnosti. Spoločne s pracovníčkami nacvičili divadlo o narodení Ježiška. Skúšky síce netrvali príliš dlho, ale výsledok bol vynikajúci. Popri výstupom postáv sa spievali vianočné koledy a na konci sa k piesni Tichá noc, svätá noc pridali aj diváci. Táto pobožnosť dáva priestor deťom a mladým, ktorí s radosťou z narodenia Pána Ježiša prednášajú básne, príbehy, piesne a modlitbičky maličkému Ježiškovi v jasličkách.

Jasličková hra v Pezinskom kláštore

Aj v Pezinskom kláštore sa každoročne deje niečo predvianočno-vianočné v podobe Jasličkovej hry. Mladí a deti zo stretiek sa spájajú, aby spolu vytvorili tím, ktorý ukáže svetu, čo pre nich znamená príchod Ježiška na tento svet. Ježiš priniesol lásku, a keď ho prijímame do rodín, prijímame lásku. Aj divadelná rodina, ktorá sa často háda, si po prečítaní vianočného príbehu uvedomí, že Ježiš prináša skutočne lásku.

Príklad scenára jasličkovej hry: Cesta do Betlehema a prijatie Ježiša

Nasledujúce úryvky ilustrujú dialógy a naratív typické pre modernú jasličkovú hru, ktorá prepája biblický príbeh s aktuálnymi úvahami o viere a prijatí:

Komentár: Zazvonili nám zvony, ktoré nám oznámili príchod malého Ježiška na tento pozemský svet. Všetci vieme, že sa narodil v Betleheme. Ale nielen v Betleheme, ale aj v našom srdci. Určite máte veľmi radi Pána Ježiša. Prišiel na tento svet, chudobný a nemal miesta iba v maštaľke v jasličkách. A tam ho našli pastieri. Ale ako to bolo?

Zuzka: Oci pozri, čo mi priniesol Ježiško pod stromček! Akú krásnu knihu!

Otecko: Áno, dobre si povedala, Ježiško ti to priniesol. A Ježiško priniesol všetko, čo tu dnes máme: vianočný stromček, koláče, darčeky, aj Vianoce, na ktoré sa všetky deti tak tešia.

Mamička: Naozaj môžeme byt šťastní, že naše Vianoce sú také bohaté. Dnes je veru veľa detí, ktoré nemajú čo do úst vložiť, veľa detí dnes plače, lebo v ich krajine je strašná vojna. Aj dnes cez Vianoce sú deti opustené, bez rodičov alebo v detských domovoch.

Janka: A Ondrej od suseda mi povedal, že aj on dostal krásne darčeky a ukázal mi aj aké. A okrem toho ma pozval k nim, vraj ide v telke dobrý film, ale akurát vtedy bude v kostole svätá omša.

Otecko: Vieš, Janka, do kostola nejdeme na Vianoce len preto, lebo musíme, ale vtedy oslavujeme Ježiškove narodeniny. Predsa zdravie, život, príde do nášho srdiečka vo svätom prijímaní, aby nám zoslal pokoj, radosť.

Franta: Ja sa veľmi teším a pôjdem sa pozrieť aj k Betlehemu.

Mamka: Viete deti, Ježiškovo narodenie bolo niečo úžasne krásne. Prišiel k nám ako malé dieťa, aby sa ho nikto nebál. Prišiel k vám, deťom i k nám dospelým, aby sme sa mohli všetci stať Božími dietkami. Doniesol nám radosť a volá nás k sebe, aby sme prišli k nemu a cez neho do nebeského kráľovstva.

Otecko: Je to veru tak. Narodenie Ježiška je pre nás radosťou, ale pre svätého Jozefa a pre Pannu Máriu to vôbec nebolo ľahké. Panna Mária nosila Ježiška pod srdcom a čakala, že ho privedie na svet, keď v tom čase prišiel rozkaz od cisára Augusta, aby sa každý dal zapísať v meste, z ktorého pochádza.

Mamka: A veru mali. Veľmi ťažko sa putovalo Panne Márii na hrboľatej a dlhej ceste. A keď prišli do Betlehema, nikde ich nechceli prijať, lebo Mária čakala dieťa a ľuďom bolo veru ťažko poskytnúť im pomoc. A vtedy veruže neboli nemocnice. Namiesto útulnej izbičky dostali maštaľ, namiesto radiátorov maštaľku zohrieval osol a vôl a postieľku s perinou pre Ježiška veru tiež nemali.

Anička: Ale prečo musel prísť Ježiško na svet taký chudobný?

Otecko: Ježiško totiž chcel prísť ako jednoduchý človek, aby mohli k nemu prísť všetci: i chudobní, i utláčaní i tí, ktorých niečo trápi. A vidíte práve tí Obyvatelia Betlehema poslali Jozefa s Máriou preč.

Mamka: Ale Dobrotivý Boh ich predsa nenechal samých. Pomohol im, aby našli hoci aj chudobnú betlehemskú maštaľ a tam Panna Mária darovala svetu Spasiteľa a kráľa. Vidíte? V chudobe, v pokore a v tichosti koná Pán Boh veľké veci.

Mária: Ach ja už nevládzem!

Jozef: Neboj sa Mária, musíš vydržať! Veď Boh nie je starček, ktorý zabúda. On pamätá na prisľúbenia, ktoré dal svojmu ľudu.

Mária: Jozef, ďakujem ti za tvoju pomoc.

Rozprávač: Lebo Boh vzhliadol na poníženosť svojej služobnice.

Jozef: Mária pozri, vidím Betlehem! Vydrž!

Mária: Ozaj, vidím domy!

Jozef: Šalom, pokoj vám, dobrí ľudia!

Obyvateľ: Aha! Galilejčania!

Obyvateľ: Ba čoby! Šalom, dobrí ľudia, môžeme u vás prenocovať?

Mária: Jozef, kde sa podejeme?

Iný Obyvateľ: Viem o jednom mieste, kde sa môžete zložiť. Na okraji mesta je jaskyňa a v nej maštaľ, kde pastieri prechovávajú svoje stáda ale teraz je prázdna. Tam choďte! A teraz poďme, Jozef rýchlo! (Jozef a Mária príde do maštaľky, rozbalia si veci, čo mali v nejakej kapsičke pri sebe, a vložia bábiku do kolísky alebo do toho, čo bude pripravené. Poklonia sa mu a Mária sa s ňou mojká. Bábika predstavuje Ježiška, preto ju oblečte do plienok.)

Rozprávač: Jozef s Máriou po dlhom a náročnom putovaní došli na miesto, kde mal uzrieť svetlo sveta Mesiáš a kráľ. A keď sa tam zdržiavali, nadišiel čas pôrodu. Bola tichá a jasná noc. Mária porodila svojho syna, zavinula ho do plienok a uložila v jasliach.

Janka: Mamička a čo bolo ďalej?

Mamička: Nie kdeže! Toto je úloha každých rodičov. Svätá rodina má nám byt všetkým vzorom a príkladom. Tak ako Ježiš, tak i každé dieťa je Božím darom.

Mamička: A zasa poslušné a dobré deti boli veľkým vyznamenaním pre rodičov. A nielen to.

Anička: Ozaj a neprišiel k Ježiškovi viac nik iný? Nikto sa mu neprišiel pokloniť? (Pastieri sú vzadu za lavicami, asi tam, kde je ohrievač a hrajú sa s guľkami, pritom veselo debatia a rozprávajú sa. Rozprávajú o ovciach, koľko sa stratilo, podojilo, koľko syra sa narobilo a podobne.)

Gabriel: Pastieri, pastieri, vstávajte!

Pastier: Jáj mátoha!

Druhý pastier: Čo je to za strašidlo?

Gabriel: Nebojte sa! Boh vidí, že sa ho bojíte, preto vám bude toto znamením: Nájdete dieťa zavinuté do plienok a uložené v jasliach. (Po skončení piesne sa anjeli vrátia na svoje miesto, Jozef s Máriou sú stále na mieste, tam sa hrajú s Ježiškom, alebo sedia a počúvajú. Počas piesne sú pastieri ešte na mieste.)

Pastier: Čo tu ešte stojíme? (Pastieri odchádzajú do Betlehema, klaňajú sa Ježiškovi a dávajú mu dary. Aj mu pritom niečo hovoria ale len potichu.)

Pieseň: Dobrý Pastier sa narodil (Všetky verše.)

Františka: Ozaj muselo to byt veľmi krásne. Vieš ako rada by som bola medzi tými pastiermi? Keby som sa tak mohla Ježiškovi pokloniť a videla ho na vlastné oči.

Mamička: Ježiško práve toto čaká od teba.

Otecko: Ježiško sa nenarodil preto, aby nás raz opustil, ale aby s nami ostal vždy, po všetky dni nášho života. Pozri vo svätom prijímaní k nám prichádza stále chce k nám prísť.

Mamička: Vidíš, Vianoce môžeme prežívať stále.

Otecko: A vôbec sa ho nemusíme báť, lebo On chce, aby mohol prebývať v nás. Preto si vzal telo a stal sa jedným z nás. (Vyjdú anjeli a Ježiško z chóru pomedzi ľudí, môžu sa pochytať za ruky, aj s ľuďmi a spievajú.)

Rozprávač: Kristus kráča ulicami mesta a klope, klope na ľudské srdcia. Klope na srdcia poznačené jeho znamením vo svätom krste. Tu stojí skupina mladých chlapcov a dievčat.

JK: Som Ježiš, váš brat. Pôjdem s vami.

SM: Ježiš? Takého nepoznáme! Nič sme i tebe nepočuli.

Rozprávač: Vymenia si medzi sebou pohľady a bavia sa kľudne ďalej. Vstúpi do obytného bloku, zaklope na prvé dvere. Zvnútra počuť veselé hlasy.

DP: Prepáč, ale my máme práve návštevu... Deti pozerajú na televízor a ja mám iné starosti.

Rozprávač: Podíde k susedným dverám. Zazvoní. Klope, čaká... Nijaká odpoveď. Odcestovali. Vyjde von a kráča ulicou, vedľa ktorej je stavba. Tam stojí skupinka mužov.

JK: Som Ježiš Kristus z Nazaretu. Tesár. Chcel by som pracovať s vami.

Pch: Vieš, my ta poznáme, vieme o tebe, ale lepšie bude, keď nás necháš samých. Veď my za tebou prídeme do kostola, aj tam niečo povieme a to stačí! Do našej party, to nie je pre teba!

Rozprávač: Kráča ulicou a hľadá, komu by sa prihovoril. Tam, pred hostincom sa baví skupina ľudí. K tej sa ani neodváži priblížiť.

JK: PREČO!...Prečo ste takí k môjmu Otcovi s ku mne? Vidím, že sa máte radi. Som Ježiš, váš priateľ.

Dm: Vieš, Pane Ježišu, nemusíš ísť s nami, veď my sa ti prídeme ukázať do kostola na sobáš.

Rozprávač: Odvrhnutý prichádza na okraj mestečka. Sú tam menšie domčeky, zaklope na dvere jedného z nich. V izbičke sedia dvaja starší ľudia.

Dsl: Ježiš? Neprišiel si k nám priskoro?

JK: Volám sa Ježiš a chcel by som sa s vami hrať.

Tomáš: Ježiš? No dobre. A ja sa volám Tomáš! (kývne na deti, ktoré sú pod tribúnou, oni vybehnú hore pochytajú sa za ruky, urobia kolesá, točia sa dookola, spievajú pieseň, všetci prežívajú radosť. Skončia spev, deti sa rozostúpia tak, aby bolo vidno na Ježiša.)

Komentár: Pozrite sa! Anjelik! Sedí, kamsi sa pozerá a čaká. Čaká, podobne ako aj my čakáme, čo sa bude diať. Očakávame príbeh, ktorý sa stal, a ktorý si teraz znova pripomenieme. To čo evanjelisti podávajú v evanjeliách sa nám v mnohých prípadoch zdá ako bájka, vymyslená legenda, či rozprávka. Je to ale skutočná udalosť, ktorá sa stala pred 2000 rokmi, keď na svet prišiel Jednorodený Syn Boží. On bol ten, ktorého pred mnohými rokmi predpovedali proroci prisľúbený Vykupiteľ a Spasiteľ - Ježiš Kristus. On bol očakávaný celým izraelským národom a predsa už pri príchode na túto zem sa stretol s obrovským nepochopením a neprijatím. Ale teraz.... Anjelik sa pohol.

Anjel 1: Už mi je dlhá chvíľa takto čakať.

Anjel 2: Pútnikov vidím!

Stacho: Aj ja by rád vedel.

Bača: Tak je.

Komentár: Anjeli zobudili pastierov a títo nemeškali, vzali svoje chudobné dary a ponáhľali sa k maštaľke. Idú privítať a pokloniť sa novonarodenému Kráľovi. Nenarodil sa v paláci, ako by to mnohí očakávali, alebo v luxusnom dome, či vile, ale narodil sa v chudobe, leží v jasliach na slame. Takto pokorne prichádza na svet Syn Boží. Prišiel, aby patril všetkým, bez rozdielu v každej dobe a každom čase. I dnes sa rozdáva a prichádza aj k nám.

Komentár: Ale malému Ježiškovi sa nepoklonili iba chudobní a biedni pastieri, ale aj vznešení a múdri ľudia, ktorí museli prejsť veľmi dlhú a namáhavú cestu, aby sa s ním stretli a poklonili sa mu. Aj dary, ktoré priniesli boli oveľa Bohatšie ako dary pastierov. Ale Mária prijala tieto dary s rovnakou láskou.

Rozprávač: Každý rok, dokiaľ Kristus Kráľ bude mať svoje kráľovstvo, každý rok na Božie narodenie Mária očakáva v raji tú pozemskú noc, kde v súmraku a smútku sa narodilo jej šťastie - najväčšie zo všetkých šťastí na svete. Tohto roku traja pocestní - svätá Rodina - prišli až z neba na zem. (Jozef s Máriou a malým Ježiškom v perinke sa usadia na kraji hlavnej cesty veľkomesta.)

Jozef: Mária, počkajte na mňa tu, ja pôjdem a pohľadám nejakú stajňu. (Jozef odchádza zo scény.)

Mária: Ó môj Synček, drahý môj Pán, ak tu nikto netúži po Tebe ako po Učiteľovi, budeme sa musieť ešte tejto noci vrátiť do neba a nechať samu túto čiernu zem, ktorú tak ľúbim. Nieto stajní?

Jozef: V celom tom obrovskom meste som nenašiel ani najmenšiu stajničku, ktorá by prichýlila unavených pocestných. A nikde tu nieto ani vola, ani osla. Teraz ľudia zatvárajú zvieratá vo veľkých budovách, zamknutých mocnými zámkami a strážených strážcami. Dnes vôl stojí veľa peňazí... Pýtal som aspoň trocha slamy, ale nemohli mi ju poskytnúť. Musel by som najprv predložiť žiadosť do akéjsi kancelárie. Ukázali mi ten úrad, ale bol zatvorený. Bolo už po úradných hodinách. Nezarmucuj sa, Mária, vchod do mesta je rozbúraný a nikto ho nestráži.

Rozprávač: Svätá rodina s nádejou hľadá nejaký útulok vo veľkom modernom meste. Až po určitých ťažkostiach im dovolia uložiť sa v akejsi neútulnej pivnici. Mária s Jozefom sa s láskou skláňajú nad spiacim dieťatkom, ktoré je prichystané prijať tých, ktorí sa zakrátko - o polnoci budú vyberať k nemu z celého mesta, aby mu vzdali hold... Ale nikto v meste nevedel, že prišli sem a že tu čakajú na pastierov, a na troch kráľov. Nová hviezda síce žiarila na samom prostriedku neba, ale ktože hľadel na oblohu?

Jozef: V takomto čase už nie sú pri stádach. Baránky mali radi a chránili dňom i nocou.

Mária: Bohužiaľ! Nepočujú ani hlas anjela! A králi? Mária, či už niet spravodlivých, dobrých, núdznych, ktorí by vzdali česť môjmu Synovi? Či už niet na zemi takých, ktorí by sa nehanbili svoju vieru na verejnosti?

Jozef: Všetci králi vymreli. Ale áno, Mária, oni sa zabávajú! Zažali stromček, prichystali darčeky, zjedia dobroty, ktoré si pripravili na štedrovečerný stôl. Ale nás už mnohí nepotrebujú! Veď čo mi im môžeme dať? Mier, pokoj, radosť... Vráťme sa späť do neba, odtiaľ nás nikto nemôže vyhnať! Keď nás už nechce prijať, opustíme ju.

Mária: Pozri, Jozef, ako sa malý Ježiš zachvel! Aj slzička sa mu skotúľala po tváričke. Moje Dieťatko chce zem! Ona mu patrí! Pre ňu sa narodil, pre ňu zomrel... Jozef, ty si určite nepozeral dobre. Naši pastieri sa skryli, naši králi sa schovávajú. Pýcha a jej sluhovia rozsievajú takú tmu, že v nej všetci blúdia, ale oni sú tu na zemi! (Jozef zoberie palicu a odíde znova do mesta. Zo scény odchádza aj Mária s Ježišom. Zmenia sa kulisy.)

Rozprávač: Jozef pomalým krokom, ale veľmi sústredene prechádza mestom, pozoruje ľudí, skúma ich správanie. Došiel až na kraj nejakého námestia a tu ho zaujal jeden človek. Smutný, ale nie bezradný vychádzal z obchodného domu a ubolenými rukami počítal biedny zvyšok peňazí, čo mu ostal z výplaty.

Juraj: Ahoj, Martin! Čo sa ti stalo?

Martin: Nie, len som bol trocha nešikovný pri práci spôsobil som si dosť vážny úraz. Viac ma však trápi to, že peniaze sa od výplaty rýchlo míňajú a ja neviem ako dostatočne uživím rodinu... Vieš, teraz som zamestnaný u súkromníka a kým sa vyliečim z nemocenského, veľmi vyskakovať nemôžem. Vieš aké je dnes všetko drahé.

Juraj: To si nevieš nejako šikovne pomôcť? Počúvaj, ja už vyše roka žijem na podpore a pritom na čierno pracujem u jedného súkromníka. Zariaď si to aj ty tak. Veď mnohí to dnes tak robia.

Martin: Áno, ale to by nebola pravda. Nemôžem predsa podpísať klamstvo.

Juraj: Martin, nemôžeš?

Martin: Nemôžem!

Juraj: Pozrime že sa! Aký výnimočný! Čo si to ty za človeka? Tebe snáď to tvoje svätuškárstvo poškodilo. (Juraj bez pozdravu odchádza nazlostený.)

Jozef: Poď zo mnou. Hľadal som ťa. (Jozef s Martinom odchádzajú zo scény.)

Rozprávač: Keď sa našiel jeden, iste sa nájdu aj dvaja. Jozef kráča spokojne ulicami a pravdupovediac nie veľmi vie, ktorú z ulíc si vybrať, aby stretol nejakého oneskoreného obyvateľa. Avšak pozor! Eva: Hej, Lívia, počkaj! Kam sa tak náhliš?

Dobrá novina a charitatívne poslanie

Koledovanie Dobrá novina sa stalo neoddeliteľnou súčasťou vianočných sviatkov na Slovensku. Koledníci sa naň pripravujú od konca októbra, aby na Božie narodenie priniesli radostnú zvesť o narodení dieťaťa Ježiša, spojenú so zbierkou na pomoc chudobným africkým krajinám. Finančný výnos z koledovania putuje do Afriky, napríklad na podporu centier pre deti z ulice, kde im naše deti svojou obetou času pomáhajú získať vzdelanie a lepšiu budúcnosť. Bez tejto podpory by mnohé africké deti zostali na ulici bez možnosti chodiť do školy.

Doplnkové informácie a literatúra

Pre hlbšie pochopenie témy vianočných hier a zvykov možno siahnuť po nasledujúcej literatúre:

• Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.
• Slivka, M.: Slovenské ľudové divadlo. Bratislava 2002.
• Luther, D.: Ľudové divadlo. In: Slovensko. Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná.

Zdrojom dát pre mnohé informácie je Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom, elektronická encyklopédia.

tags: #vianoce #basne #jaslickova