Halloween je fenoménom, ktorý priťahuje pozornosť najmä mladej generácie. Na prelome októbra a novembra nastáva na Slovensku čas, kedy sa stretávajú dve rozličné tradície - tradične zaužívaný kresťanský Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých (Dušičky) s halloweenskymi oslavami. Medzi kresťanmi každoročne vyvoláva otázky a polemiky, či je Halloween iba neškodnou zábavou, alebo má duchovné pozadie, ktoré si vyžaduje pozornosť veriacich. Tento článok skúma pôvod sviatku, jeho moderné formy a rôzne postoje kresťanov k jeho sláveniu, pričom Halloween sa objavil na Slovensku intenzívnejšie po roku 2000, najprv potichu, cez americké filmy, neskôr cez obchodné reťazce.
Historický pôvod sviatkov: Od Samhainu po Dušičky
Keltské korene a kresťanská adaptácia
Halloween má korene v starovekom keltskom sviatku Samhain, ktorý sa slávil na prelome leta a zimy. Etnologička a historička Katarína Nádaská informovala, že večer 31. októbra Kelti slávili sviatok Samhain, ktorým sa skončilo leto a začínala sa zima. Verili, že počas tejto noci sa duše mŕtvych vracajú do sveta živých a treba ich obdarovať. Práve preto na kopcoch pálili ohne, aby mŕtvi vedeli, kam sa majú vrátiť, no oheň a jeho očistná sila zároveň chránili živých pred zlými démonmi a duchmi.
Keď kresťanstvo prišlo do Európy, nepokúsilo sa tieto tradície úplne vymazať, naopak - prispôsobilo ich. Postupne sa po prijatí kresťanstva začal sláviť Sviatok všetkých svätých a spomienky na zosnulých.
Vývoj Sviatku všetkých svätých a Dušičiek
Halloween je slovo, ktoré pochádza zo stredovekej Británie a Írska. Slovom hallows označovali „svätých“. A All Hallows Even alebo Hallowe’en znamená v slovenskom preklade „predvečer Sviatku všetkých svätých“. V stredovekom Anglicku sa sviatok Všetkých svätých označoval ako All Hallows, paralelne sa udržiavali aj ľudové zvyky, All Hallows´Eve, teda v predvečer Dňa všetkých svätých.
Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, takzvaný Pantheon, a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne, a všetkým svätým mučeníkom. Pápež Gregor III. (731 - 741) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Prvého novembra sa Sviatok všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827 - 844) rozšíril sviatok na celú cirkev.
Druhým významným sviatkom je Spomienka na všetkých verných zosnulých - ľudovo nazývaná Dušičky. Tento sviatok nadväzuje na Slávnosť všetkých svätých a zaviedol ho svätý opát Odilo z Cluny (Francúzsko) roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka v priebehu 11. storočia veľmi rozšírila, v Ríme ju prijali v 14. storočí. Je dňom modlitby za zomrelých.
Halloween na Slovensku: Percepcia a vývoj
Etnológ Juraj Zajonc už od roku 2000 podrobne skúma, ako Slováci vnímajú rôzne sviatky a predmetom jeho vedeckého štúdia sa stal aj Halloween. Tvrdí, že každá z krajín má svojský spôsob udomácňovania jeho prvkov vo svojich tradíciách a kultúre. Sledoval reklamné bannery, na čo všetko je Halloween schopný nadviazať, a debaty na internete, aby zistil najmä argumentácie prečo prijať a prečo neprijať nový sviatok.
Na Slovensku patrí Halloween medzi relatívne nové sviatky, ktoré sa u nás objavili intenzívnejšie po roku 2000. Je to sviatok, ktorý je na jednej strane odmietaný a nežiaduci, no na strane druhej, a to najmä u mladých ľudí, sa postupne udomácňuje aj u nás.
Na vidieku vychádzajú ľudia skôr z tradícií neskorej jesene a robia tzv. svetlonosov. Ide o vydlabané tekvice, do ktorých sa dávajú sviečky. Vydlabávanie tekvíc bolo spojené tiež s rozprávaním strašidelných príbehov. Dnes sú na vidieku aktivity slovenského Halloweenu spojené so súťažami zručnosti vo vyrezávaní tekvíc, ich zdobení a podobne.
Argumenty proti Halloweenu
Najsilnejší argument proti Halloweenu hovorí, že z hľadiska kresťanstva ide o adorovanie negatívnych síl. Halloween je podľa jeho odporcov sviatkom, ktorý odráža kult smrti a estetizáciu temnoty: kostry, démonické masky, krvavé dekorácie.
Niektorí vidia Halloween ako škodlivé (strašenie, bosorky, príšery, pavúky), ba nebezpečné a ezoterické, okultné, dokonca ako démonickú oslavu „Pána temnôt“. Zosnulý exorcista Padre Amorth hovoril o Halloweene ako o oslave pre diabla, ktorá je akousi špiritistickou seansou prezentovanou formou hry. Katolíckym riešením je podľa tohto názoru úplné odmietnutie akejkoľvek väzby na Halloween a dôkladné pomenovanie pohanského a satanistického charakteru tohto „sviatku“. Kto sa bude zahrávať s nečistými silami a bude akceptovať podobné kultúrne podnety, tak ten sa dostáva do ohrozenia, že zatratí svoju dušu. Noc počas sviatku Halloweenu je v týchto kruhoch považovaná za najezoterickejšiu a najsatanickejšiu noc celého roka.
Časť spoločnosti sa obáva, že Halloween svojou komerčnosťou zatláča pietny charakter Dušičiek a odvádza pozornosť od našich pôvodných sviatkov. V obchodných reťazcoch stačí prejsť pár krokov od výkladu s čiernymi kahancami a venčekmi a už sa na nás škerí plastová lebka či čarodejnica v klobúku, čo naznačuje komerčný vpád Halloweenu.
Kritici upozorňujú, že väčšina argumentov, ktoré kresťania (aj niektorí katolíci) používajú proti Halloweenu (napríklad aj argument, že trick or treat je druidské zaklínadlo), pochádza z roku 1980 z pamfletov amerického protestantského fundamentalistu Jacka Chicka.
Zaznievajú aj názory, že Slovensko je chudobné a odkázané na obyčaje a zvyky iných, že musí dovážať k nám niečo pseudo, čo je nášmu prostrediu cudzie.
Argumenty pre tolerantný alebo reinterpretovaný prístup k Halloweenu
Prekrytie a koexistencia sviatkov
Etnológ Juraj Zajonc konštatuje: „Pomerne intenzívne hovoríme o Halloweene, ale to neznamená, že by dva za ním v kalendári nasledujúce sviatky - Sviatok všetkých Svätých a Pamiatku zosnulých - prekryl.“ Aj tí, ktorí slávia Halloween, taktiež chodia na hroby, pretože spomienka na zosnulých je stabilným kultúrnym prvkom v našej a európskej kultúre. Dušičkové obdobie je vymedzené práve pre spomienku na zosnulých.
V kontraste Dušičiek a Halloweenu je niečo symbolické - jeden deň spomíname na tých, čo odišli, druhý deň sa hráme s myšlienkou smrti tak, aby nás menej desila. A možno práve preto sa tieto dva sviatky dokážu tak dobre zniesť.
Halloween ako súčasť kultúrneho stretu a inkulturácie
Je úplným nezmyslom povedať, že Halloween je pohanský sviatok. Halloween je len staroanglickou verziou nášho Sviatku všetkých svätých. Pohania všetkých svätých predsa neoslavovali, oslavovala ich Cirkev už od prvých storočí.
Pápež František v svojej analýze postavenia katolíka v dnešnom svete poukazuje na nebezpečenstvo defenzívneho postoja a vyzýva na prekonávanie podozrievavosti, trvalej nedôvery a strachu z napadnutia. Konštitúcia Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu konštatuje, že Cirkev sa neviaže výlučným a nerozlučným spôsobom na nijakú rasu, národ, ani obyčaje, a môže sa spájať s rozličnými formami kultúry. Práve otázka Halloweenu môže byť ilustráciou tohto zložitého procesu stretu kultúr a kreativity kresťanskej viery.
Stret keltskej kultúry, zvykov a osláv s novým kresťanským náboženstvom a cirkevnými oslavami nastal, pričom kresťanská viera vykoreňovala staré pohanské náboženstvá s ich magickými praktikami. Niektoré pozitívne a neškodné pohanské kultúrne prejavy boli integrované do nových kresťanských slávení, iné boli vykoreňované.
Vysvetlenie pôvodu halloweenskych zvykov
Mylne sa dávajú halloweenske zvyky do priameho súvisu s kultom druidského boha smrti Samhaina. Dominikán Augustine Thompson píše, že zvyk obliekať sa do masiek nepochádza z Írska, ale z Francúzska 14. a 15. storočia a je spojený s obrazom danse macabre, teda „tanca smrti“, ktorý mal v deň Dušičiek pripomínať pominuteľnosť ľudského života a potrebu dobrej prípravy na smrť. Do halloweenskych zvykov sa to dostalo pravdepodobne až v 18. storočí zmiešaním írskych a francúzskych kolonistov v amerických kolóniách.
Halloweenske tekvice sa začali stávať súčasťou Halloweenu až po príchode britských a írskych kolonistov do Ameriky a pôvodne sa vyrezávala repa. Je pravdepodobné, že aj tieto zvyky sú pozostatkom keltských osláv úrody.
Detské zbieranie sladkostí má svoje korene v britskom a írskom zvyku navštevovať v čase Sviatku všetkých svätých a zosnulých domy v okolí a pýtať si takzvaný soul-cake (zákusok alebo sladkosť za dušu v očistci), pričom sa sľúbila modlitba za zomrelých. Nazývali to aj souling. Klasické americké zvolanie detí počas návštevy domu trick or treat je v Amerike príspevkom anglických katolíkov a má pôvod v období po pokuse Guya Fawkesa vyhodiť do povetria parlament, keď protestanti navštevovali katolíkov a žiadali od nich pivo a koláče.
Halloweenske čarodejnice vznikli až v 19. storočí, keď už Halloween v Amerike bol zmeskou všeličoho. Sviatok sa postupne čoraz viac vzďaľoval katolíckemu základu a sekularizoval sa.
Moderný Halloween: Sekularizácia a výzvy pre kresťanov
V dnešnej zosvetšenej dobe sa už vo veľkej miere Halloween stal sekulárnou oslavou zbavenou svojho pôvodného katolíckeho obsahu. Miestami sa z neho stáva i istý druh maškarády, ktorá má záľubu v temných a strašných veciach, čo je istá móda i v kinematografii (Scary movies, Addams Family a pod.).
Samozrejme, sme svedkami aj súčasných novopohanských pokusov vzkriesiť staré pohanské druidské magické zvyky a v tomto novopohanstve nachádzame nemálo prípadov skutočnej nebezpečnej mágie, ezoteriky a okultizmu. Avšak väčšina pôvodných halloweenskych zvykov nemá s okultizmom nič spoločné.
Problémom nie je to, či nám kradnú Halloween. Každý sa kultúrne prejavuje podľa svojho presvedčenia a ľudských hodnôt. Výzvou pre katolíkov je skôr to, aby katolícky Sviatok všetkých svätých (a takisto sviatok svätého Mikuláša, Vianoce či Veľkú noc) slávili s obnovenou vierou a kultúrnou tvorivosťou.
Súčasný „Halloween“ má viac rovín. Bezprostredne ide o zábavu, ktorá dáva životu niečo výnimočné, romantické, tajomné, vytrháva z každodennosti. Ľudské srdce potrebuje „oslavu“, potrebuje „sláviť“, potrebuje vyjsť z bežnej každodennosti do sféry údivu. Ide o to, aby oslavy zodpovedali viere a boli v hlbokom súzvuku s ňou.
„Deti v kostýmoch zvyčajne nerozumejú symbolike smrti. Pre ne je Halloween len hrou na strašenie, hrou na hrdinov, príležitosťou byť niekým iným a zaklopať susedom na dvere.“ Zakazovať Halloween deťom z princípu môže spôsobiť presný opak toho, čo si rodič želá - zvýši záujem, ale bez vedenia. Dôležité je rozlišovať intenzitu a tému kostýmov, viesť deti k tomu, aby neospevovali strach, ale prekonávali ho. Halloween nemusí byť o temnote a nie je duchovným protivníkom kresťanstva sám osebe. Ak kresťan vie, čo verí, a žije to, nepotrebuje Halloween odmietať zo strachu. Svetlo nemusí bojovať s tmou.
Názory Slovákov a medzinárodné skúsenosti
Pohľady zo Slovenska
Zuzana (26), študentka z Bratislavy, vníma Halloween skôr ako zábavu (párty, kostýmy, kamaráti), zatiaľ čo Dušičky sú pre ňu „niečo iné“. Konštatuje, že je to paradox, keďže jeden večer sa smeje v maske diablice a na druhý deň stojí pri hrobe starej mamy, ale jej osobne to zmysel dáva.
Miro (43), otec dvoch tínedžerov, vidí v Halloweene generačný posun: „Keď som bol dieťa, Halloween u nás prakticky neexistoval, je to teraz taký nový trend. Obchody sú plné tekvíc a masky majú dokonca aj v školách. Nevadí mi to, ja to beriem s nadhľadom. Nech sa deti zabavia, ale dôležité je, aby nezabudli, že ideme aj na cintorín uctiť si zosnulých.“
Iní vyjadrujú názor, že „Halloween? To sa u nás nikdy nerobilo. My sme vždy chodili zapáliť sviečky, porozprávať sa so susedmi, spomenúť si na tých, čo už nie sú. Žiadne tekvice, len modlitba a pokoj. Nechápem, čo je na tom vzrušujúce chodiť celý pokreslený a v kostýme. Taký karneval.“
Halloween vo svete
Halloween sa slávi v celej Európe, Severnej Amerike, Austrálii, na Novom Zélande, v Japonsku či na Srí Lanke. Našiel svoje miesto tiež v Kanade, na Bahamách, vo Švédsku, kde sa dnes preniesol do podoby zábavnej a komerčnej udalosti plnej tekvíc, sladkostí a párty.
V Dánsku, ako uvádza jeden respondent, Halloween vyzerá tak, že v kostýmoch pobehujú prevažne len deti, starší to skôr berú ako zámienku na opitie sa v meste. Dušičky tam neexistujú.
V Amerike býva Halloween skutočne intenzívny. Jeden respondent tvrdí, že je to ešte silnejšie, než počas Vianoc, a výzdoba je extrém. Rodiny si robia harmonogram, aby vedeli, čo treba kúpiť.
Z Írska, kolísky tohto sviatku, sa dozvedáme, že typický Halloween pre deti do 11-12 rokov je o prezliekaní sa do kostýmov a koledovaní. Keď deti nastúpia na strednú školu, začína to byť divokejšie - zakladajú sa ohne, púšťajú ohňostroje a vzniká všelijaká neplecha, čo polícii (Gardaí) pridáva prácu. Napriek tomu je Halloween v Írsku vnímaný ako tradičný a významný sviatok. Holly (20) spomína: „Pre mňa osobne bol Halloween v detstve sviatkom, ktorý sme slávili so všetkými susedmi. Bola to najmä komunitná oslava.“
Joe (22) potvrdzuje, že Halloween je v Írsku skutočne tradičný, vyrezávajú tekvice (hoci kedysi repy) a robia „apple bobbing“ (vyťahovanie jabĺk ústami z vody). Zdôrazňuje, že v Írsku je Halloween tradičnejší a nie taký komerčný ako v Amerike. Shonagh (22) pridáva, že k Halloweenu patrí aj jedlo, konkrétne barmbrack - tradičný írsky ovocný chlieb s ukrytým prsteňom.
Halloween History, The True Origin Of Halloween - BBC Documentary
Ako sláviť? Hľadanie rovnováhy
Otázkou je, ako sláviť. Rozličné katolícke národy majú svoje kultúrne špecifiká v prežívaní týchto dní. My na Slovensku máme svoje tradičné katolícke tradície a zvyky spojené s cirkevným slávením Sviatku všetkých svätých: okrem liturgie svätej omše, máme zvyk navštevovať cintoríny, vyzdobiť hroby, typické boli „novembrové chryzantémy“, zapáliť sviečky.
Máme sláviť Halloween? „Samozrejme, že ho máme sláviť! Je to predsa náš Sviatok všetkých svätých (All hallows eve)! Samozrejme, nemusíme ho nazývať Halloween. U nás je to stále Sviatok všetkých svätých. Ale deti sa stretajú so slovom Halloween a je dobré poukázať na to, že Halloween je pôvodne vlastne tým istým naším Sviatkom všetkých svätých.“
„Ten kto chce časovo pritvrdiť a považovať halloween za show a chce to spájať s dušičkami, môže, ale na vlastnú zodpovednosť, z čoho trčí hlúposť a hriech.“ Halloween je verejná oslava verejného šantenia a oslavy, ktorá nesúvisí s rodinou tak ako je to u dušičiek.
„Zážitok vlastne znamená intenzívnejšie prežívanie okamihu, umocnenie okamihu. Toto nemôže ignorovať žiadna kultúra. Každá kultúra má však svoje spôsoby osláv, zábav, sviatkov - hlbšie, hodnotnejšie i povrchnejšie, i škodlivé, i zlé.“ Je dôležité, aby oslavy zodpovedali viere a boli v hlbokom súzvuku s ňou.
Viesť deti k tomu, aby neospevovali strach, ale prekonávali ho. Halloween nemusí byť o temnote. Ak kresťan vie, čo verí, a žije to, nepotrebuje Halloween odmietať zo strachu. Svetlo nemusí bojovať s tmou. Začiatok novembra je obdobie, kedy si pripomíname Sviatok všetkých svätých a Pamiatku zosnulých, ktorí nás predišli do večnosti. Je dôležité si vážiť každého človeka a snažiť sa hlbšie prežívať svoje vlastné ľudstvo ako dar, šancu a úlohu.