Projekt Čítanie zo Starého zákona, spojený s nezabudnuteľnou umeleckou tvorbou Zdenka Štěpánka, predstavoval jedinečný pokus o sprístupnenie dávnej biblickej múdrosti širokej verejnosti. Tento počin odrážal hlboký vzťah herca k posvätným textom a zároveň pripomínal ich trvalú platnosť pre ľudskú morálku.
Koncept a inšpirácia
Sám Zdeněk Štěpánek vo svojom programe k Čítaniu zo Starého zákona vyjadril svoj postoj k týmto prastarým textom:
„Rád mám rozprávky, najmä tie staré, v ktorých je skrytá pradávna ľudská múdrosť. Starý zákon síce nie je rozprávkou, ale číta sa ako rozprávka, a múdrosti je v ňom ako v žiadnej inej knihe na svete. Chcem sa pokúsiť prečítať vám niekoľko úryvkov z tejto prastarej knihy a pripomenúť vám tak niečo, čo ste už dávno zabudli. Mojžiš vyviedol svoj národ z egyptského otroctva a dal mu na hore Sinaj poriadok v podobe Desatora, ako mu prikázal Hospodin. Týchto desať zákonov sa stalo základom všetkej ľudskej morálky: Preto majú stálu platnosť a preto je potrebné im načúvať.“
Príťažlivosť Starého zákona
Keď bol na jar roku 1967 herec požiadaný, aby účinkoval vo Viole a bola mu ponúknutá možnosť čítať zo Starého zákona, spýtal sa iniciátora, odkiaľ vie, že jeho dávnou túžbou je predčítať z „knihy kníh“. Iniciátor to vraj nevedel, ale počul len jeho hlas, keď si čítal v starom kralickom preklade. Tento „Hlas proroka, z ktorého cítiš odvekú múdrosť aj ľudskú dobrotu, napájanú z viery vo večnú nepominuteľnosť slov Biblie“, bol kľúčovým pre ponuku. Vzniká otázka, či išlo pri tejto ponuke o náhodu alebo o niečo, čo je „medzi nebom a zemou“.
Vznik a realizácia projektu
Spolupráca a scenár
Rýchla dohoda viedla k spolupráci, ku ktorej bol prizvaný „starozákonník“, univ. prof. ThDr. František Kotalík. Spoločne vytvorili scenár, ktorého jadro tvorilo:
- Stvorenie sveta
- Rozprávanie o potope
- História Jozefa Egyptského
- Narodenie a vystúpenie Mojžišovo
- Správa o desiatich egyptských ranách
- Vyhlásenie Desatora prikázaní na hore Sinaj
Význam Kralickej Biblie
Pre tento projekt bol použitý klasický bratský preklad (1579-1593) podľa posledného vydania kralického z roku 1613. Tento mohutný edičný čin z konca 16. storočia predstavuje vrchol prvej etapy dlhej tradície českých prekladov jednotlivých biblických kníh, ako aj niekoľkých prekladov celej Biblie - pričom prvý z nich pochádza z druhej polovice 14. storočia. Kralický preklad je dielom bratských učencov, predovšetkým teológov a spisovateľov, ktorí vyrástli z okruhu Jana Blahoslava. Autori prekladu využili súdobé biblické texty v latinskom, gréckom a hebrejskom znení, rovnako ako bohaté domáce tradície.
Vďaka svojim mimoriadnym umeleckým kvalitám a vyspelému jazyku sa Kralická biblia stala jedným z hlavných zdrojov českej slovesnej tradície a vzorom spisovného jazyka pre rad ďalších generácií. Jej jazyk si dodnes zachoval básnickú vznešenosť a navyše aj všeobecnú zrozumiteľnosť; a tak ani pre účely tohto projektu nebolo potrebné zasahovať do jeho štruktúry.
Predstavenia a nahrávky
Premiéra a rozhlasový prenos
Tento program, nazvaný Čítanie zo Starého zákona, mal vo Viole premiéru 10. januára 1968. O štyri dni neskôr bola uvedená skrátená verzia (približne polovica scenára, z časových dôvodov bolo vynechané predovšetkým rozprávanie o potope a história Jozefa Egyptského) v Divadle hudby na jeho nedeľnom matiné, ktoré bolo vysielané ako priamy prenos československým rozhlasom.
Nenaplnené plány a epilóg
Celé Čítanie zo Starého zákona mal Zdeněk Štěpánek nahrať v štúdiu Supraphonu cez prázdniny. K tomuto zámeru už, žiaľ, nedošlo, pretože Štěpánek zomrel 20. júna 1968, necelé dve hodiny potom, čo vo Viole vyhlásil Desatoro. Čítanie zo Starého zákona sa tak stalo epilógom Štěpánkovej nezabudnuteľnej umeleckej tvorby.
Pre gramofónovú nahrávku sa preto mohla použiť iba táto skrátená podoba, zachovaná len vďaka tomu, že technik Divadla hudby Jiří Svoboda zaobstaral archívny záznam. Nahrávka bola pripravená spolu s Čítaním z Nového zákona ako trojdiskový komplet pod spoločným názvom „Čítanie z Biblie“ pre Gramofónový klub Supraphonu v roku 1970. Tento komplet s nákladom 11 000 kusov však nikdy nevyšiel. Dlho bol skladovaný a nakoniec musel byť zničený.
V krabici s výtvarným vstupom Jaroslava Šerých bola tiež fotografická vložka Pavla Jasanského (štyri fotografie Zdenka Štěpánka a štyri Václava Vosku, ktorý čítal Nový zákon) a krátky text podpísaný Františkom Kotalíkom a Janom Merellom (ten bol poradcom pre Čítanie z Nového zákona).
SVOBODNÉ DĚTI | Dokumentární film
Hlbší význam Desatora
Historické a spoločenské paralely
O závere Čítania zo Starého zákona, vyhlásení Desatora, sa písalo, že „Desatoro je vlastne prirodzený zákon, rozšírený zákazom obrazov a príkazom svätenia soboty. Naše čítanie Desatora je z Exodu (kap. 20), kde je staršia forma oproti druhému zneniu Z piatej knihy Mojžišovej, z Deuteronómia (kap. 5), kde je opakované s nepatrnou odlišnosťou. Možno tiež povedať, že je to pokračovanie v zmluve s patriarchami, ale teraz bola zmluva uzavretá s celým národom, nie teda s jednotlivcom ako dovtedy.“
Forma tejto zmluvy sa značne podobá medzinárodným zmluvám, ktoré uzatvárali chetitskí králi so svojimi spojencami. Boli to v podstate zmluvy vrchnostenské. [...] Styčné body medzi Desatorom a chetitskými zmluvami sú veľmi presvedčivé, často idú až do štylistických podrobností, takže neobstojí mienka o náhodnej podobnosti. Vysvetlenie je, samozrejme, na dosah. Je známe, že v storočí izraelského obsadenia Palestíny bola chetitská ríša vládnucou veľmocou v celom Prednom Oriente. Tým sa tiež chetitský zákonník stal medzinárodným právom a jeho používanie a znalosť boli samozrejmosťou v celej oblasti vtedajšieho historického obdobia.
Podobnosti medzi Desatorom a chetitskými zákonníkmi neukazujú len na ich spoločnú a vzájomnú príbuznosť, ale skôr sú nám dôkazom úctyhodného veku biblickej zmluvy a formulácie biblického Dekalógu. Pôvodné znenie Desatora bolo nepochybne neskôr rozšírené a hlavne jazykovo dokonalejšie vytriedené pre kultové verejné čítanie v chráme. Aj v súčasnosti sa Desatoro uznáva ako spoločenský a sociálny program.