Označenie štátny sviatok Českej republiky priraďuje niektorým dňom zákon č. 245/2000 Zb., o štátnych sviatkoch, o ostatných sviatkoch, o významných dňoch a o dňoch pracovného pokoja. Okrem štátnych sviatkov tento zákon vymedzuje tiež ostatné sviatky a významné dni. Štátne sviatky a ostatné sviatky sú dňami pracovného pokoja, zatiaľ čo významné dni sú dňami pracovnými (pokiaľ nepripadnú na sobotu, nedeľu, štátny alebo iný sviatok). Sviatky a významné dni upravuje spomínaný zákon č. 245/2000 Zb., v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 9. augusta 2000.
Prehľad štátnych a ostatných sviatkov v Českej republike
Česká republika má stanovených 14 dní pracovného pokoja, ktoré sa delia na štátne a ostatné sviatky. V oboch prípadoch ide o dni, keď sa nepracuje.
Štátne sviatky (dni pracovného pokoja)
| Dátum | Názov sviatku | Pripomína |
|---|---|---|
| 1. január | Deň obnovy samostatného českého štátu | Vznik samostatnej Českej republiky (1993) |
| 8. máj | Deň víťazstva | Koniec druhej svetovej vojny v Európe (1945) |
| 5. júl | Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda | Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu (863) |
| 6. júl | Deň upálenia majstra Jana Husa | Upálenie Jana Husa v Kostnici (1415) |
| 28. september | Deň českej štátnosti | Zavraždenie kniežaťa Václava (935) |
| 28. október | Deň vzniku samostatného československého štátu | Vznik Československa (1918) |
| 17. november | Deň boja za slobodu a demokraciu | Uzatvorenie českých vysokých škôl nacistami (1939), začiatok Nežnej revolúcie (1989) |
Ostatné sviatky (dni pracovného pokoja)
| Dátum | Názov sviatku | Pripomína |
|---|---|---|
| 1. január | Nový rok | Začiatok nového kalendárneho roka |
| Pohyblivý (marec/apríl) | Veľký piatok | Veľká noc |
| Pohyblivý (marec/apríl) | Veľkonočný pondelok | Veľká noc |
| 1. máj | Sviatok práce | Štrajk robotníkov v Chicagu (1886) |
| 24. december | Štedrý deň | Vianoce |
| 25. december | Prvý sviatok vianočný | Vianoce |
| 26. december | Druhý sviatok vianočný | Vianoce |
Významné dni v Českej republike
Významné dni sú stanovené zákonom, ale na rozdiel od štátnych a ostatných sviatkov nie sú dňami pracovného pokoja, pokiaľ nepripadnú na víkend alebo iný sviatok. Pripomínajú dôležité udalosti z českej histórie a kultúry.
| Dátum | Názov dňa | Pripomína |
|---|---|---|
| 16. január | Deň pamiatky Jana Palacha | Sebaupálenie Jana Palacha (1969) |
| 27. január | Deň pamiatky obetí holokaustu a predchádzania zločinom proti ľudskosti | Oslobodenie nacistického vyhladzovacieho tábora Osvienčim (1945) |
| 8. marec | Medzinárodný deň žien | Demonštrácie robotníčok v Petrohrade (1917) |
| 9. marec | Deň pamiatky obetí vyhladenia terezínskeho rodinného tábora v Osvienčime-Brzezinke | Zavraždenie Čechoslovákov v Terezínskom rodinnom tábore (1944) |
| 12. marec | Deň prístupu Českej republiky k Severoatlantickej zmluve (NATO) | Vstup Českej republiky do NATO (1999) |
| 28. marec | Deň narodenia Jana Ámosa Komenského | Narodenie Jana Amosa Komenského (1592) |
| 7. apríl | Deň vzdelanosti | Založenie Karlovej univerzity (1348) |
| 1. máj | Deň pristúpenia Českej republiky k Európskej únii | Vstup Českej republiky do Európskej únie (2004) |
| 5. máj | Májové povstanie českého ľudu | Povstanie českého ľudu proti nacistom (1945) |
| 15. máj | Deň rodín | Medzinárodný sviatok (1993) |
| 27. máj | Deň národného vzdoru | Útok parašutistov na Reinharda Heydricha (1942) |
| 10. jún | Deň pamiatky obetí vyhladenia obce Lidice | Vyvraždenie obce Lidice (1942) |
| 18. jún | Deň hrdinov druhého odboja | Boj parašutistov v kostole sv. Cyrila a Metoda (1942) |
| 25. jún | Deň odchodu okupačných vojsk | Odchod posledných sovietskych vojakov z Československa (1991) |
| 27. jún | Deň pamiatky obetí komunistického režimu | Poprava Milady Horákovej (1950) |
| 21. august | Deň pamiatky obetí invázie a následnej okupácie vojsk Varšavskej zmluvy | Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa (1968) |
| 8. október | Pamätný deň sokolstva | Rozpustenie Československej obce sokolskej (1941) |
| 12. október | Deň samizdatu | Protest československých vydavateľov samizdatu (1988) |
| 11. november | Deň vojnových veteránov | Koniec prvej svetovej vojny (1918) |
Historický vývoj zákona o sviatkoch
Štátne sviatky boli pre Čechov vždy potenciálnym zdrojom sporov a ich definícia prešla mnohými zmenami. V Československu štátne sviatky definoval Zákon o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných a významných dňoch z roku 1951, ktorý bol neskôr mierne novelizovaný.
Zmeny po roku 1990
V apríli 1990 poslanec Lesák predložil v Českej národnej rade (ČNR) návrh vyhlásiť deň upálenia majstra Jana Husa (6. júl) štátnym sviatkom Českej republiky (nie celej československej federácie). Tento návrh bol schválený v mimoriadnom zhone, bez dodržania bežných lehôt, keďže išlo o posledné zasadnutie ČNR pred voľbami.
Po rozpade Československa, k 1. januáru 1993, boli v novovzniknutej Českej republike štátnymi sviatkami a zároveň dňami pracovného pokoja 8. máj (Deň oslobodenia od fašizmu), 5. júl (Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda) a 28. október (Deň vzniku samostatného československého štátu). Dňami pracovného pokoja boli aj 1. január (Nový rok), Veľkonočný pondelok, 1. máj (Sviatok práce), 24. december (Štedrý deň), 25. december (1. sviatok vianočný) a 26. december (2. sviatok vianočný). Významnými dňami boli 5. máj (Májové povstanie českého ľudu), 29. august (Slovenské národné povstanie) a 17. november (Deň boja študentov za slobodu a demokraciu), pamätným dňom 6. júl (Majster Jan Hus). Významné a pamätné dni boli pracovnými dňami. Okrem toho platil zákon z roku 1990, ktorý vyhlasoval 6. júl za štátny sviatok.
Návrhy a diskusie v Parlamente
V prvom volebnom období novoustaveného Parlamentu Českej republiky poslanci Tollner a Drápela pripravili návrh nového sviatkového zákona. Navrhovali zvýšiť počet dní pracovného pokoja z desiatich na trinásť, keďže Česko bolo v tej dobe počtom sviatkov na jednom z posledných miest v Európe. Ich návrh okrem iného presunul sviatky Cyrila a Metoda a Majstra Jana Husa z kategórie štátnych sviatkov medzi ostatné, a zavádzal tri nové sviatky: 6. január (Zjavenie Pána), pondelok svätodušný a 1. november (Všetkých svätých). Vláda s týmto návrhom nesúhlasila z ekonomických dôvodov.
V roku 1999 skupina poslancov na čele s Vlastimilom Tlustým pripravila návrh úplne nového sviatkového zákona, pretože stále platil zákon z roku 1951. Navrhovali zmeniť pamätný deň 17. novembra na štátny sviatok (avšak bez odkazu na študentov) a zrušiť významný deň 29. augusta, ktorý oslavoval Slovenské národné povstanie. Vláda s týmto zámerom súhlasila.
Počas prejednávania boli k návrhu zákona pridané ďalšie zmeny, napríklad 28. september ako štátny sviatok Deň českej štátnosti - Svätý Václav a 12. marec ako významný deň (výročie vstupu republiky do NATO). Premiér Miloš Zeman sa vyjadril proti zaradeniu svätováclavského sviatku, označiac ho za „oslavu servility a kolaborácie“, čo vyvolalo búrlivé reakcie. Kompromisom sa stalo vypustenie odkazu na svätého Václava z názvu sviatku a ponechanie len „Deň českej štátnosti“. Medzi schválenými pozmeňovacími návrhmi bolo aj zavedenie štátneho sviatku 1. januára a úprava názvu sviatku 8. mája.
V roku 2003 bola navrhnutá zmena v rozšírení významných dní o 27. január (pamiatka obetí nacistického režimu) a 27. jún (pamiatka obetí komunistického režimu). Vláda navrhla doplniť aj 11. november ako „Deň vojnových veteránov“. V roku 2005 bol pridaný 7. apríl ako „Deň vzdelanosti“ a 10. jún ako výročie vyhladenia obce Lidice.
Až v roku 2016 pribudol medzi dni pracovného pokoja aj Veľký piatok, na základe návrhu senátorov. Pôvodne sa diskutovalo aj o Zelenom štvrtku, no schválená bola len úprava týkajúca sa Veľkého piatku.
Czech and Slovak Century 60s EN
Praktické informácie počas sviatkov
Podobne ako na Slovensku, aj v Českej republike sú počas štátnych a ostatných sviatkov banky a úrady zvyčajne zatvorené. Maloobchodné prevádzky majú počas vybraných sviatkov zatvorené alebo obmedzené otváracie hodiny. Takmer všetky obchody sú však zatvorené 25. decembra (na Prvý sviatok vianočný) a 1. januára. Otváracie hodiny počas ostatných sviatkov si určuje každý predajca sám. Hromadná doprava v týchto dňoch nepremáva tak často ako v pracovné dni.
Porovnanie sviatkov v Českej a Slovenskej republike
Vzhľadom na to, že Česi a Slováci kráčali významnú časť dejín spolu alebo aspoň vedľa seba, majú mnoho štátnych sviatkov spoločných. Konkrétne ide o Deň obnovy samostatného českého štátu / Vznik Slovenskej republiky (1. január), Veľký piatok a Veľkonočný pondelok (nepravidelne), Sviatok práce (1. máj), Deň víťazstva (8. máj), príchod slovanských vierozvestcov (5. júl), Deň boja za slobodu a demokraciu (17. november), a nakoniec aj vianočné sviatky - Štedrý deň a 1. a 2. sviatok vianočný (24. - 26. december).
Odlišnosti v českom a slovenskom kalendári sú spôsobené hlavne väčšou náboženskou tradíciou na Slovensku a rozdielnym nazeraním na históriu svojho národa. Medzi štátne sviatky na Slovensku nepatrí napríklad Deň upálenia Jana Husa (6. júl), Deň českej štátnosti (28. september) a prekvapivo ani Deň vzniku samostatného československého štátu (28. október). Naopak, navyše oslavujeme Zjavenie Pána / sviatok Troch kráľov (6. január), Výročie Slovenského národného povstania (29. august), Deň Ústavy SR (1. september), Sedembolestnú Pannu Máriu (15. september) a Sviatok všetkých svätých (1. november). Za sviatok bola na Slovensku vyhlásená dokonca aj Veľkonočná nedeľa.
Zatiaľ čo v Českej republike je celkovo 14 dní pracovného pokoja, na Slovensku je ich 16, čo nás radí medzi krajiny s vyšším počtom sviatkov v rámci Vyšehradskej štvorky.
Význam niektorých jedinečných slovenských sviatkov:
- Výročie Slovenského národného povstania: Dňa 29. augusta 1944 započalo ozbrojené slovenské národné povstanie protifašistických síl. Napriek potlačeniu povstania ide o významnú udalosť, keď sa slovenský národ hrdinsky vzoprel fašistickému nepriateľovi.
- Sedembolestná Panna Mária: Tento kresťansky založený sviatok oslavuje matku Ježiša Krista. Prívlastok Sedembolestná odkazuje na sedem bolestí, ktoré Panna Mária zažila v súvislosti s Ježišom Kristom, napríklad Ježišovo ukrižovanie alebo jeho pohreb.