Dnešným Dňom víťazstva nad fašizmom si pripomíname koniec druhej svetovej vojny v Európe. V našom kalendári je 8. máj štátnym sviatkom, ktorý je zároveň dňom pracovného pokoja. Tento významný deň symbolizuje triumf dobra nad zlom a oslobodenie štátov, vrátane Slovenska, od nadvlády fašizmu.
Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase druhej svetovej vojny, ale aj ako príklad varovania pre budúcnosť.
Druhá svetová vojna: Globálny konflikt a jeho dôsledky
Druhá svetová vojna, ktorá sa začala 1. septembra 1939 útokom vojsk nacistického Nemecka na Poľsko, priniesla počas 2194 dní miliónom ľudí na oboch stranách frontu nevýslovnú bolesť, utrpenie, strádanie a smrť v rôznych podobách. Počas nej prišlo o život viac ako 50 miliónov ľudí, hoci niektoré zdroje uvádzajú až 60 miliónov. Počtom obetí, ale i svojou krutosťou išlo o najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva, ktorá svojimi škodami nemá v dejinách ľudskej civilizácie obdobu.
Do vojny sa postupne zapojilo 62 štátov, v ktorých žilo 80 percent vtedajšej svetovej populácie. Priama bojová činnosť zasiahla územie 40 štátov. Bojovalo sa v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, južnej a v juhovýchodnej Ázii. Do armád bojujúcich krajín bolo zaradených asi 110 miliónov ľudí. Podľa najnovších údajov zahynulo v nej približne 20 miliónov vojakov a 40 miliónov civilistov. Zo súhrnného počtu obetí pripadá približne 83 percent na príslušníkov štátov protifašistickej koalície a 17 percent obetí na obyvateľov mocností Osi a ich Spojencov.
Cesta k víťazstvu a kapitulácia Nemecka
Na jar 1945 už bolo len otázkou času, kedy hitlerovské Nemecko kapituluje. Úspechy sovietskej Červenej armády, ako aj úspech západných spojencov v bojoch s agresorom, predznamenali koniec vojny. Zlomové boli bitky ako bitka o mesto Kursk a operácia Husky o Sicíliu, čím sa otvoril západný front, a postupne vzbudili nádeje na obrat vo vojne.
Dňa 2. mája 1945 Červená armáda porazila nemecké obranné vojská pri Berlíne. Napriek tomu však k podpisu kapitulácie Nemecka stále neprichádzalo. Po spáchaní samovraždy Adolfom Hitlerom sa jeho nástupcom stal veľkoadmirál Karl Dönitz. Ten si bol plne vedomý nevyhnutnosti kapitulácie, no usiloval ešte o presun čo najväčšieho počtu svojich vojsk i reprezentantov nacistického režimu na územie ovládané západnými spojencami.
Ku kapitulácii Nemecka nakoniec došlo 7. mája 1945 o 02:41 hod. Podpísaná bola v Remeši v sídle západných spojencov zástupcami Nemecka a ôsmimi generálmi zo ZSSR, USA, Francúzska a Veľkej Británie. Na jej základe malo dôjsť 8. mája 1945 do 23:01 hod. k ukončeniu všetkých bojov. Sovietsky zväz však požadoval, aby sa akt podpisu kapitulácie zopakoval v Berlíne.
Stalo sa tak v noci z 8. na 9. mája 1945. Podpisového aktu sa za sovietsku stranu zúčastnil maršal Georgij Žukov. Druhá svetová vojna v Európe sa oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23:01 h stredoeurópskeho času. V Sovietskom zväze to bolo však vzhľadom na časový posun po polnoci, a preto za Deň víťazstva vyhlásili 9. máj. Z uvedených historických skutočností teda vyplýva, že oba termíny, 8. a aj 9. máj, symbolizujúce porážku fašizmu, sú opodstatnené a správne. V tejto súvislosti je aj pripomienka týchto udalostí v podmienkach Slovenskej republiky opodstatnená dňa 8. mája, o čom rozhodli poslanci zákonodarného zboru v júni 1996.
Napriek formálnemu skončeniu vojny v Európe 8. mája 1945 dochádzalo aj po tomto dni k bojovým akciám. Na území Česka sa skončili v podstate až 11. mája, resp. 14. mája, keď si bojová skupina nemeckej 16. tankovej divízie prebojovala cestu do americkej zóny. V severnej časti Juhoslávie bojovali nemecké vojská ustupujúce do Rakúska ešte aj 15. mája.
Zaujímavosťou je, že Michail Petrovič Minin, ktorý sa zapísal do dejín ako vojak, ktorý vztýčil červenú vlajku na budove dobytého Ríšskeho snemu v Berlíne, to urobil približne hodinu a štvrť pred polnocou 30. apríla 1945, teda dva dni pred tým, ako vojnový fotograf Jevgenij Chaldej urobil svoju ikonickú fotografiu z vyvesovania vlajky.
Definitívny koniec vojny a povojnové usporiadanie
Podpisom kapitulácie Nemecka v máji 1945 sa však vo svete ešte vojna neskončila. Stále prebiehali boje s Japonskom na Ďalekom východe a v Tichomorí. Definitívny koniec 2. svetovej vojny nastal podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska na americkej bojovej lodi v Tokijskom zálive 2. septembra 1945, a to po tragickom zhodení atómových bômb Američanmi na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki.
Aktuálnou zaujímavosťou je, že 24. apríla 2020 podpísal ruský prezident Vladimír Putin dekrét, ktorý označuje za dátum ukončenia druhej svetovej vojny pre Rusov 3. september 1945. V Ruskej federácii tak učinili na základe toho, že sily bývalého Sovietskeho zväzu ešte 3. septembra bojovali s Japoncami a až v tento deň ich porazili.
Po skončení druhej svetovej vojny v Európe nastúpila nová fáza medzinárodných vzťahov. Vzťahy medzi západnými Spojencami a Sovietskym zväzom boli značne napäté a čoskoro prerástli do tzv. studenej vojny, ktorá sa okrem politických bojov prejavila aj v niektorých vojenských konfliktoch. Československo pod vplyvom Sovietskeho zväzu nastúpilo cestu k socializmu, ale aj za cenu komunistických lágrov pre nepriateľov režimu. Studená vojna skončila pádom Berlínskeho múru v roku 1989, rozpadom Varšavskej zmluvy a vznikom demokracií v štátoch, ktoré po vojne kontroloval Sovietsky zväz.
Účasť Slovákov v protifašistickom odboji
Pripomínaním si tejto významnej historickej udalosti vzdávame česť tisícom Slovákov a príslušníkom národností žijúcich na území Slovenska, ktorí sa počas 2. svetovej vojny zapojili do bojov proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom. To nielen v československých vojenských jednotkách v zahraničí, v povstaleckej armáde, ale aj v domácom odboji a partizánskych skupinách.
Poraziť fašizmus pomohli aj stovky Čechov a Slovákov, bojujúcich na strane spojencov. Účasť Slovákov v československom protifašistickom odboji vo vojne má svoje osobitné a nezastupiteľné miesto v novodobej histórii Slovenska. Víťazstvo protifašistickej koalície si na strane bývalého Československa vyžiadalo množstvo obetí, utrpenia a bolesti.
Podľa údajov z VHÚ predstavovali celkové straty na životoch asi 350 000 až 360 000 obyvateľov. Z toho zahynulo v koncentračných táboroch približne 235 000 osôb, z nich asi 149 000 židovského pôvodu. V Česku to bolo 78 000 a na Slovensku 71 000 osôb. Dovedna však prešlo koncentračnými tábormi 350 000 osôb. Je dôležité poznamenať, že čo sa týka strát na životoch z radov Slovákov, vyžiadala si 1. svetová vojna niekoľkonásobne vyššie straty ako 2. svetová vojna.
Odkaz a výzva k mieru
Význam ukončenia II. svetovej vojny je pre nás 8. máj, ktorý symbolizuje tri základné hodnoty: úctu, dôstojnosť a súdržnosť. Úcta patrí všetkým tým, ktorí bojovali za našu slobodu a zasvätili svoj boj v boji proti fašizmu. Hovoríme však aj o úcte k historickým faktom - sme svedkami prekrúcania a snahy bagatelizovať veci, ktoré sa vtedy diali. Fašizmus bol zlo, zlom bude a zlom aj zostane.
Súdržnosť pomohla slovenskému národu zbaviť sa fašistickej pliagy, pomohla nám zjednotiť sa a vybojovať slobodu. Žiaľ, dnes nám na Slovensku absolútne chýba súdržnosť. So znepokojením a obavami sledujeme pokračujúce vojnové konflikty na východ od nás - na Ukrajine, ako aj v Gaze, ktoré hrozia vypuknúť aj v ďalších krajinách. O to intenzívnejšie čoraz viac Slovákov vyslovuje slovo, ktorého hodnotu sme častokrát vnímali len formálne - MIER.
Preto spomínajme v Deň víťazstva nad fašizmom na obete najstrašnejšej vojny, uctime si hrdinov a želajme si MIER. Dokáže medzinárodné spoločenstvo presadiť mierové riešenie akýchkoľvek konfliktov vo svete, aby už žiaden národ nestrácal v nezmyselných vojnách svojich otcov, bratov a synov?
Druhá svetová vojna, vysvetlená za 5 minút!
tags: #statny #sviatok #oslobodenie #svetovej #vojny