Úvod a význam sviatku
Sviatok Sťatia hlavy svätého Jána Krstiteľa je dňom, kedy si pravoslávni kresťania po celom svete uctievajú pamiatku tohto významného proroka. O ňom samotný Spasiteľ povedal: „Nepovstal zo žien nikto väčší, než on.“ Ján Predchodca bol po celý svoj život odvážnym a nekompromisným obhajcom Pravdy.
V byzantských liturgických textoch je Ján vyzdvihovaný nielen ako krstiteľ a prorok, ale najmä ako predchodca. „Dnes neplodná rodí Kristovho predchodcu, ktorý je splnením všetkých proroctiev. On v Jordáne pokrstil Krista, ako to predpovedali Písma.“
Radosť dnešného sviatočného dňa nespočíva len v akomsi morálnom víťazstve spravodlivého nad hriešnikom, je v tom čosi viac. Jánovo poslanie sa totiž napĺňa v dvojitom ohlasovaní - ohlasovaní tak pokánia, ako aj príchodu prisľúbeného Mesiáša. Smrťou získava toto poslanie ešte silnejší a pozitívnejší rozmer, ktorý nás nabáda k oslave, pretože: „…predišiel v podsvetí Život, aby zvestoval prebývajúcim v tme a sediacim v tieni smrti, Východ z výsosti, Christa, nášho Boha,…“ a „aby ohlasoval prebývajúcim v podsvetí vzkriesenie z mŕtvych…“; to, že tam zostúpi Boh, aby zajal smrť.
Cirkev nás dnes pozýva k oslave, no je to oslava, ktorú má sprevádzať aj smútok a kajúcnosť, o čom svedčia nielen tmavé rúcha, ale aj strohý pôst, ktorý v tento deň pravidlá predpisujú. Žialime nad násilnou smrťou veľkého proroka a tak sa stávame sústrastní Jánovým učeníkom, ktorí dnes prichádzajú o svojho učiteľa. V tento deň to vyzerá tak, že zjavne víťazí hriech nad cnosťou, zlo nad dobrom, bezprávie nad spravodlivosťou, lož nad pravdou. Ján, nevinný a svätý človek hynie rukou kata vo väzení, a to len preto, že hovorí pravdu do očí a nehľadí pri tom na osobu. Kvôli Pravde je z neho vyznávač a mučeník. Dnešný smútok však nie je len o osobe Jána Krstiteľa, ale aj o tých, ktorí jeho smrť spôsobili.
Liturgické spevy
Tropár, 2. hlas
Pamiatku spravodlivých oslavujeme chválospevmi. Ale teba, Predchodca, uctilo svedectvo Pánovo. Bol si vyvýšený nad všetkých prorokov, lebo si pokrstil Predpovedaného. Ochotne si trpel za pravdu.
Kondák, 5. hlas
Slávne sťatie Predchodcovo, stalo sa Božím riadením, aby aj Otcom v predpeklí oznámil príchod Spasiteľa. Nech narieka Herodias, lebo ona si vynútila vraždu.
Historický vývoj slávenia
História dnešného sviatku siaha do 5. storočia. Je to deň, keď v Samárii vysvätili chrám svätého Jána. Od 5. storočia je dosvedčené v Jeruzaleme liturgické slávenie mučeníckej smrti Jána Krstiteľa. V Konštantínopole začali v 10. storočí v monastieri Stoudios sláviť Sťatie úctyhodnej hlavy Predchodcu. Latinský a byzantský cirkevný kalendár sa zhodujú v tom, že Ján Krstiteľ je popri Božej Matke jediným svätým, ktorého sa oslavuje nielen mučenícka smrť (29. august), ale aj narodenie, a síce od 5. storočia 24. júna. Sviatok sťatia Jána Krstiteľa sa cez galsko-franskú liturgiu dostal aj do rímskeho cirkevného kalendára, v ktorom sa dnes slávi ako spomienka na Mučenícku smrť svätého Jána Krstiteľa 29. augusta.
Prorok, Predchodca a Krstiteľ Ján: Biblický základ
Svätý Ján Krstiteľ (vo východnej tradícii aj: Ján Predchodca, resp. po grécky Ióannes Prodromos, v staroslovienčine: Іоаннъ Крестѧи) je biblická postava a židovský náboženský učiteľ. Prídomok Krstiteľ pochádza z toho, že krstil ľudí a Ježiša Krista v rieke Jordán. Kresťanstvo, islam a mandeizmus ho považujú za proroka. Okrem toho ho východné cirkvi zvyknú nazývať aj Ján Predchodca, keďže ako posledný z prorokov Starého zákona pripravoval izraelský národ na Ježišovo pôsobenie. Podľa Biblie sa živil kobylkami a lesným medom.
Životopisné údaje
Syn židovského kňaza Zachariáša a Alžbety bol už v materskom lone naplnený Svätým Duchom. Ako veľký askéta bol predurčený pripraviť ľud na príchod Božieho kráľovstva. V 15. roku vlády Tibéria okolo roku 28 nasledoval Božie volanie a začal hlásať krst na odpustenie hriechov a príchod Božieho kráľovstva. Ako miesta pôsobenia sa uvádzajú púšť v okolí Jordánu, Betánia a Ainon pri Salime. Pri krste Ježiša Ján dostal uistenie o jeho mesiášskom poslaní. V šiestom mesiaci k nemu prišiel sám božský Vykupiteľ a dal sa od neho pokrstiť. Duch Svätý v podobe holubice vznášal sa nad Spasiteľovou hlavou a Boh Otec zvolal z výsosti: «Toto je môj milý syn, v ktorom sa mi zaľúbilo!» A Ján ukázal ľudu predpovedaného Spasiteľa sveta, ktorý prišiel zmazať hriech a otvoriť brány nebeského kráľovstva.
Vyznal sa, že nie je Kristus, ani Eliáš, ani prorok, ale len hlas volajúci na púšti, a že len vodou krstí, aby Židia ochotnejšie prijali Mesiáša, ktorému nie je hoden ani len remienky na Jeho obuvi rozviazať a ktorý sa už objavil. Ostrými slovami bičoval pokrytectvo farizejov, neveru saducejov, nespravodlivosť publikánov (vyberačov daní) a nemravnosť na panovníckom dvore.
Pravdivý príbeh Jána Krstiteľa | Ako ste ho ešte nikdy nevideli
Jánovo uväznenie a odsúdenie
Pôsobenie Jána končí po zatknutí Herodesom Antipasom. V čase Christa bola Palestína rozdelená Rimanmi na štyri časti, a do Galiley bol dosadený ako správca práve Herodes Antipas. Židovský kráľ Herodes Antipas odohnal svoju zákonitú manželku, dcéru arabského kráľa Aretha, a nezákonne žil so ženou svojho brata Filipa, Herodiadou. Ján mu vyčítal hriech cudzoložstva, keďže mu neohrozene povedal: «Nepatrí sa ti mať manželku brata svojho!»
Herodes ctil horlivého proroka a bál sa ľudu ublížiť jeho miláčikovi, hoci ním bol už viackrát pre svoje hriechy pokarhaný. Avšak bezbožná a nehanebná Herodias, ktorej bol rozkošný život pri dvore Herodesovom milší než poctivosť poriadneho manželstva a ktorej bol svätý Ján ako kárateľ cudzoložstva omnoho odpornejší než Herodesovi, štvala slabého a hriešneho kráľa, kým nedal Božieho sluhu chytiť a do žalára na pevnosť Macherus odviesť. Tetrarcha Herodes sa obával, že veľké zástupy Jánových prívržencov by mohli spôsobiť vzburu. Takto ho chcel Herodes umlčať, sprvu sa mu bál totiž ublížiť, lebo vedel, že je to svätý a Boží muž.
Počas svojho uväznenia v pevnosti Macheirus východne od Mŕtveho mora Ján poslal za Ježišom dvoch učeníkov s otázkou, či je naozaj Mesiášom. Keď prišli k Ježišovi, pýtali sa ho, či je On zasľúbený Mesiáš, alebo či majú iného očakávať. A Ježiš im odpovedal: «Iďte a povedzte Jánovi: slepí vidia, kriví chodia, hluchí počujú, mŕtvi z hrobov vstávajú a chudobným zvestuje sa evanjelium.» A keď Jánovi učeníci odišli, povedal božský Spasiteľ o sv. Jánovi smerom k ľudu: «Čo ste vyšli vidieť? Proroka? On je viac než prorok!»
Svätý mních Béda Ctihodný († 735) v jednej svojej homílii vysvetľuje: „Svätý Ján dal svoj život za Krista - aj keď od neho nežiadali, aby poprel Krista, nútili ho, aby zamlčal pravdu. On ju však nezamlčal, a tak zomrel pre Krista, ktorý je Pravdou.“ (Hom. 23, in Marc. 4, 1-9). Na záver svojho života Ján Krstiteľ vydal svedectvo o svojej vernosti Božím prikázaniam. A tento veľký posledný prorok Starého zákona, ktorý ohlasoval príchod Spasiteľa, mal zomrieť mučeníckou smrťou ako jeho predchodcovia.
Tragédia na Herodesovej hostine
Bezbožná cudzoložnica Herodias neuspokojila sa uväznením prísneho kárateľa jej bezbožného života, a pomsta nedala jej pokoja, kým svoj ohavný úmysel neuskutočnila. Ona sa ešte vždy obávala, že slabý kráľ proroka napokon poslúchne a ju odoženie. Milší jej bol Herodes ako kráľ, než jej skromný manžel Filip, ktorý žil v Ríme. Jej pýcha sa tomu vzpierala. Chcela byť uctievaná ako kráľovná, a svätý Ján ju nazval cudzoložnicou. Nemala pokoja, kým on žil, kým biedne nezhynul.
Asi rok sedel svätý Ján vo väzení. Kráľ z Arábie, ktorého dcéru mal Herodes za manželku a ktorú od seba odohnal, chcel sa pomstiť za svoju zhanobenú dcéru a tiahol aj s veľkým vojskom proti Herodesovi. Ani ten však nelenil, a šiel mu s vojskom naproti. Prišiel na svoju pevnosť Macherus, v ktorej bol svätý Ján väznený. Tu oslavoval deň svojho narodenia s mnohými významnými hosťami na hostine.
Evanjeliové čítanie tohto sviatku hovorí, že na kráľovej oslave narodenín tancovala Herodiádina dcéra Salome pred kráľom i hosťami tak úchvatne, že jej nerozvážne sľúbil dať všetko, čo si len zažiada. Na takýchto hostinách nebývalo zvykom, žeby tancovala samotná kráľovská dcéra - princezná. Zrejme to bol šikovný, vopred premyslený ťah jej matky, aby donútila Herodesa navždy umlčať Predchodcu.
Natešená tanečnica bežala k svojej hriešnej matke a pýtala sa jej, čo by mala žiadať od kráľa. Pre cudzoložnicu nebolo nič vítanejšie. Opitý kráľ v omámení sľubuje nehanebnej tanečnici všetko. Pomsta našepkávala rozhnevanej cudzoložnici, aby využila vlastnú dcéru k uskutočneniu ohavnej vraždy. A naviedla svoju ľahkomyseľnú dcéru, aby žiadala od kráľa hlavu svätého Jána Krstiteľa. Salome sa teda vrátila k Herodesovi a povedala: «Chcem, aby si mi dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.»
Táto žiadosť naplnila slabého Herodesa hrôzou, zaprisahal sa však a pre svojich hostí, ktorí jeho prísahu počuli, svoj sľub chcel aj vyplniť. K rozhodnému činu priviedol Herodesa hlavne strach z ľudí. Aká bude reakcia hostí, keď nesplní prísahu? Aká bude reakcia národa, keď zavraždí jeho proroka? A čo spravodlivý Boží hnev? Na to myslel asi až na poslednom mieste. Prikázal strážnikom, aby šli do väzenia, hlavu svätého Jána sťali a tanečnici ju odovzdali.
Keď vrahovia vyplnili rozkaz a odovzdali sťatú hlavu svätého Jána ľahkomyseľnej tanečnici, táto ju zaniesla svojej ohavnej matke. Svätý Hieronym rozpráva, že zlostná cudzoložnica Herodias nezhrozila sa nad sťatou hlavou mučeníka, ale že otvorila na nej ústa, vytiahla jazyk, ktorý ju karhal, a dopichala ho ihlicou. Takou hroznou smrťou zomrel svätý Ján Krstiteľ v 32. roku svojho svätého života - následkom zlosti cudzoložnej ženy! V čase svojej popravy Ján nemal ešte ani 40 rokov.
Herodias chcela Jánovo telo hodiť kdesi do priepasti, ale Herodes mal v sebe zrejme ešte toľko súdnosti, že jej to nedovolil a vydal telo jeho učeníkom, ktorí ho vzali ešte tej noci a pochovali v Sevastii (podľa nehodnovernej tradície zo 4. storočia). Jánovu hlavu zahrabali Herodesovi vojaci v pevnosti Macherus.
Dôsledky pre prenasledovateľov
Spravodlivý Boh potrestal zlostného Herodesa, zverskú cudzoložnicu Herodias a samopašnú tanečnicu Salome. Ako správca Galiley vládol Herodes ešte niekoľko rokov. Mal možnosť počuť zvesť o Isusovej činnosti a osobne Ho stretol, keď Ho k nemu poslal Pontský Pilát. To, že sa vtedy Christovi posmieval, len svedčí o tom, že nielen on, ale všetci traja „hrdinovia“ tohto príbehu nevyužili zostávajúci čas života na pokánie. „Boh sa vysmievať nedá,“ ako hovorí apoštol Pavol. A ten istý apoštol pokračuje: „Nemýľte sa, bratia, kto, čo zasadil, to bude aj žať.“
Jedno zo starých rabínskych podobenstiev predstavuje Boha ako kráľa, Ktorý má pred sebou prázdne poháre. Hovorí si: „Keď do nich nalejem príliš horúcu, alebo príliš studenú vodu, tak prasknú. Preto nalejem do nich vodu vlažnú a zachovajú sa.“ Tak je i vo svete. Keby bol Boh iba milosrdný, rozmohlo by sa bezprávie. Keby bol iba spravodlivý, svet by bol neznesiteľný. To znamená, že svet musí byť riadený tak spravodlivosťou, ako aj milosrdenstvom a odpustením. Preto platí, že: „Božie mlyny melú pomaly…“, pretože Boh dáva človeku príležitosť k pokániu. Ak však o pokánie nestojí, to ho necháva zakúšať dôsledky jeho konania.
Kráľ z Arábie, svokor Herodesa, premohol ho v bitke a vytlačil z krajiny. Keď rímsky cisár Caligula Herodesovi Agripovi, ktorý panoval v susednej Sýrii, kráľovskú hodnosť potvrdil, nahovorila ctižiadostivá Herodias kráľa Herodesa Antipa, aby aj on do Ríma šiel, cisára o pomoc a o potvrdenie kráľovskej hodnosti prosil. Cisár Caligula, rozhnevaný na Herodesa Antipa, že sa spojil s Parthmi proti Rimanom a na pomoc im 70 000 mužov sľúbil, dal ho chytiť, zbavil ho vlády a poslal aj s Herodiadou roku 38 do mesta Lugdunum v Galii (dnes Lyon, Francúzsko) do vyhnanstva. Spasiteľ päť rokov predtým podstúpil za jeho panovania v Jeruzaleme smrť na kríži. Z Lyonu pošťastilo sa Herodesovi aj s cudzoložnou Herodias ujsť do Španielska, kde napokon v biede zomreli. Tak stratil ohavný Herodes Antipas svoju česť, hodnosť, život aj dušu!
Samopašná tanečnica Salome dostala tiež svoju odplatu. Raz v zime prechádzala cez rieku Sikoris, kde sa pod ňou preboril ľad a zovrel ju tak, že hlavu mala nad hladinou a telo pod vodou. V takomto zovretí bola, až kým jej ostrý ľad neprerezal hrdlo. Jej telo nikdy nenašli, ale hlavu priniesli jej matke a Herodesovi tak, ako ona kedysi tú Jánovu. V príbehu dnešných troch antihrdinov môžeme vidieť jeden základný duchovný princíp, a síce, že človek je slobodná bytosť, zodpovedná za svoje skutky.
Pravdivý príbeh Jána Krstiteľa | Ako ste ho ešte nikdy nevideli
Nájdenia úctyhodnej hlavy Jána Krstiteľa
Po sťatí hlavy Proroka a Krstiteľa Pánovho Jána bolo jeho telo pochované učeníkmi v meste Sevastii a jeho čestná hlava bola schovaná Herodiadou na neúctivom mieste. Zbožná Jana tajne zobrala svätú hlavu, položila ju do nádoby a pochovala na Olivovom vrchu, ktorý v tej dobe patril Herodesovi.
Prvé nájdenie hlavy
O mnoho rokov neskôr bol tento majetok odovzdaný do vlastníctva zbožného šľachtica Innokentia, ktorý tam začal stavať cirkev. Pri kopaní základov bola nájdená nádoba s čestnou hlavou Jána Krstiteľa. Takto sa udialo Prvé nájdenie hlavy. Innokentij ju chránil s najväčšou úctou. Pred svojou smrťou, zo strachu, že bude svätyňa zneuctená pohanmi, ju opäť skryl na tom istom mieste, kde bola nájdená.
Druhé nájdenie hlavy
Za čias Konštantína Veľkého, kedy bola kresťanská viera v rozkvete, sa dvom mníchom, ktorí prišli do Jeruzaléma pokloniť sa svätým miestam, dvakrát zjavil svätý Ján Krstiteľ a ukázal im miesto, kde sa nachádza jeho svätá hlava. Mnísi vykopali svätyňu, položili ju do mechu z ťavej srsti a vybrali sa domov. Po ceste stretli cudzinca (hrnčiara) a poprosili ho, aby im pomohol niesť cenný náklad. Hrnčiar však nevedel, čo nesie, a pokojne vykračoval spolu s mníchmi. Zrazu sa mu zjavil samotný Krstiteľ a prikázal mu utiecť od nedbalých a lenivých mníchov spolu s tým, čo držal v rukách. Hrnčiar tak aj spravil a až do svojej smrti chránil svätú hlavu doma. Pred svojou smrťou ju uložil do vodotesnej nádoby a dal ju svojej sestre. Od tej doby bola čestná hlava chránená zbožnými kresťanmi, kým sa nedostala do rúk kňaza Eustafija, ktorý podľahol arianskej heréze. Po Božej milosti sa mnoho chorých uzdravilo pri svätej hlave. Avšak Eustafij obrátil mnoho kresťanov na herézu, pripisujúc tejto heréze blahodať Božiu. Keď ho obvinili z rúhania sa Bohu, bol nútený utiecť. Čestnú hlavu ukryl do jaskyne a neskôr sa chcel po ňu vrátiť. No Boh to nedovolil. Práve v tejto jaskyni sa usídlil zbožný mních a neskôr na tomto mieste vznikol monastier. V roku 452 sa archimandritovi Markelovi zjavil svätý Ján a ukázal mu miesto, kde bola ukrytá jeho hlava. Toto nájdenie sa začalo oslavovať ako Druhé nájdenie hlavy. Neskôr, za čias patriarchu Ignáca, bola hlava prenesená do Carihradu, kde sa pri nej udialo mnoho rôznych zázrakov, keďže jej bola daná blahodatná a čudotvorná moc.
Tretie nájdenie hlavy
K tretiemu nájdeniu hlavy svätého Jána Krstiteľa sa viaže dátum 25. mája v byzantskom kalendári, avšak podrobnosti o ňom nie sú v tomto texte uvedené.
Liturgické slávenie Jána Krstiteľa
Svätá Cirkev slávi pamiatku sťatia svätého Jána Krstiteľa, predchodcu Pána a posledného mučeníka proroka, 29. augusta. Dňa 24. júna slávi svätá Cirkev deň narodenia svätého Jána Krstiteľa. Ján bol posledný a najväčší z prorokov Starého zákona, ktorí vydávali svedectvo o zasľúbenom Spasiteľovi sveta.
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa slávia nasledujúce sviatky svätého úctyhodného a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána:
- 23. septembra - Počatie svätého Jána Krstiteľa
- 7. januára - Zbor (resp. Zhromaždenie) svätého Jána Krstiteľa
- 24. februára - Prvé a druhé nájdenie úctyhodnej hlavy
- 25. mája - Tretie nájdenie úctyhodnej hlavy
- 24. júna - Narodenie svätého Jána Krstiteľa
- 29. augusta - Mučenícka smrť (Sťatie hlavy) svätého Jána Krstiteľa
Rímskokatolícka cirkev slávi 24. júna slávnosť Narodenie svätého Jána Krstiteľa a 29. augusta spomienku na Mučenícku smrť svätého Jána Krstiteľa.