Betlehem, arabsky بيت لحم (Bajt Lahm) a hebrejsky בית לחם (Bet lechem), je mesto ležiace na Západnom brehu Jordánu, približne 8 kilometrov južne od Jeruzalema. Jeho názov v hebrejčine, Bet lechem, znamená „Dom chleba“, čo pravdepodobne odkazuje na jeho historickú úlohu ako zásobovacieho miesta pre pútnikov smerujúcich do púšte, čo potvrdzujú aj archeologické nálezy mlynov a pekárenských zariadení na jeho území.
Pôvodný názov mesta, Efrata, sa spomína v Starom zákone, kde je Betlehem označený ako mesto, z ktorého pochádzal židovský kráľ Dávid, preto je známy aj ako „Dávidovo mesto“. Biblický kontext ho zaraďuje ešte hlbšie do minulosti, pričom pri severnom vstupe do mesta sa nachádza hrob biblickej Ráchel, milovanej manželky patriarchu Jakuba. Ráchelin hrob je považovaný za tretie najposvätnejšie miesto judaizmu, uctievané však aj moslimami a kresťanmi.
Najväčší medzinárodný význam však Betlehem získal ako miesto narodenia Ježiša Nazaretského. Táto udalosť, zaznamenaná v Novozákonných evanjeliách, ho navždy zapísala do kresťanskej histórie a tradície. Podľa biblického záznamu sa Ježiš narodil v jaskyni, ktorá slúžila ako stajňa, pretože v meste nebolo vtedy voľné ubytovanie kvôli sčítaniu ľudu. Miesto jeho narodenia je dnes označené striebornou 14-cipou hviezdou v Jaskyni narodenia pod Bazilikou Narodenia Pána.
Historický vývoj a vlády
Betlehem prešiel počas svojej dlhej histórie viacerými obdobiami a vládcami. Počas povstania Bar Kochbu (132 - 135) bolo mesto spustošené a Rimania na mieste Ježišovho narodenia postavili svätyňu zasvätenú Adónovi. V roku 529 bolo mesto vyplienené Samaritánmi, no následne bolo obnovené. Arabský chalífa Umar ibn al-Chattáb dobyl Betlehem v roku 637. V roku 1099 sa mesta zmocnili križiaci, ktorí ho opevnili a nahradili pravoslávne duchovenstvo rímskokatolíckym, avšak po ovládnutí Betlehema sultánom Saladinom bolo toto duchovenstvo vyhnané.
Po páde ríše počas prvej svetovej vojny pripadlo mesto pod správu Spojeného kráľovstva v rámci Britského mandátu v Palestíne. Podľa rozhodnutia OSN o rozdelení Palestíny z roku 1947 mal Betlehem patriť arabskému štátu, ale po izraelskej vojne za nezávislosť zostalo po roku 1948 pod jordánskou správou. Toto sa zmenilo v roku 1967, kedy v šesťdňovej vojne dobyl územie západného brehu Jordánu Izrael.
Náboženský a kultúrny význam
Bazilika Narodenia Pána
Hlavnou dominantou Betlehema je Bazilika Narodenia Pána, postavená nad jaskyňou, kde sa podľa tradície narodil Ježiš Kristus. Pôvodná stavba bola postavená za cisára Konštantína Veľkého v prvej polovici 4. storočia, krátko po návšteve jeho matky svätej Heleny, ktorá vyšpecifikovala presné miesto narodenia. Bazilika je jednou z najstarších kresťanských svätýň na svete a najstarším chrámom vo Svätej zemi, pričom jej komplex bol počas stáročí prestavovaný a rozširovaný. Komplex je dnes rozdelený medzi katolícku, grécku pravoslávnu a arménsku apoštolskú cirkev.
Mliečna jaskyňa
Neďaleko Baziliky Narodenia sa nachádza Mliečna jaskyňa (alebo Mliečna kaplnka). Legenda hovorí, že počas úteku Svätej rodiny do Egypta, Mária kŕmila Ježiša v jaskyni a kvapka jej materského mlieka dopadla na skalu a zmenila jej farbu na bielu. Miesto je dodnes navštevované ženami prosiaimi o dar dieťaťa.
Poli Pastierov
Na juhovýchod od Betlehema sa rozprestierajú Poli Pastierov, miesta, kde sa podľa tradície anjel zjavil pastierom a zvestoval im narodenie Ježiša Krista. Na tomto mieste sa nachádza Kaplnka Gloria in excelsis Deo a areál, ktorý spravujú františkáni.
Kultúrna tradícia betlehemov
Slávne betlehemské jasličky, znázorňujúce scénu Kristovho narodenia, sa stali neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Táto tradícia sa rozšírila vďaka svätému Františkovi z Assisi, ktorý v roku 1223 v talianskom Grecciu postavil prvý živý betlehem. Františkovi následovníci neskôr nahradili živé postavy sochami, čím sa zvyk šíril po celom svete.
V stredovekých mestách na území dnešného Slovenska sa predvádzanie vianočných mystérií začalo šíriť v 15. storočí. Etnologička Jana Koltonová uvádza, že do čias svätého Františka z Assisi sa výjav narodenia zobrazoval len v maľbách. V zdramatizovanej podobe sa objavuje v ranom stredoveku počas vianočných liturgických hier.
V Rakúsko-Uhorsku zľudovela tradícia stavať betlehemy v 18. storočí. Na Slovensku prevládali najmä drevené vyrezávané betlehemy, často s veľkým počtom postáv zobrazujúcich mešťanov a baníkov, čo bolo typické pre stredoslovenské regióny. Materiály ako lipové, jedľové či brezové drevo boli bežné, ale objavovali sa aj keramické figúrky, cesto či papier.
Scény narodenia Krista tradične zobrazovali dieťa v jasliach, Jozefa, Máriu, vola a osla. Postupne pribúdali ďalšie postavy, ako anjel s nápisom „Gloria in excelsis Deo“, pastieri, dedinčania, remeselníci a zvieratá. Výrobcovia často zobrazovali aj postavy z každodenného života.
Medzi najstaršie a umelecky najcennejšie patria betlehemy v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme (koniec 13. storočia) a v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme. Na Slovensku je najväčší betlehem umiestnený v Rajeckej Lesnej, vytvorený Jozefom Pekarom, ktorý okrem biblického výjavu zobrazuje aj slovenské regióny a život.
Tradícia stavania betlehemov čelila počas komunistickej totality pokusom o potlačenie, no zachovala sa v kláštoroch a domácnostiach.
Betlehem v súčasnosti
Betlehem sa nachádza na palestínskom území a je obklopený vysokým betónovým múrom, ktorý Izrael označuje za bezpečnostnú bariéru proti terorizmu, zatiaľ čo Palestínčania a medzinárodná komunita ho vnímajú ako symbol segregácie a porušenia práv. Toto opatrenie komplikuje život miestnych obyvateľov a obmedzuje ich pohyb.
Napriek geopolitickým výzvam zostáva Betlehem významným centrom pútnikov a turistov z celého sveta, ktorí prichádzajú uctiť si jeho biblický odkaz a spoznávať jeho bohatú históriu a duchovnú atmosféru.