Prezident Si Ťin-pching, generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny (KSČ) a predseda Ústrednej vojenskej komisie, predniesol prejav na slávnostnej schôdzi na námestí Nebeského pokoja v Pekingu pri príležitosti 100. výročia založenia strany.
Si Ťin-pching zdôraznil, že tento deň je mimoriadne dôležitým a slávnostným okamihom v histórii Komunistickej strany Číny aj celého čínskeho národa. Vyhlásil, že vďaka neúnavnému úsiliu všetkých členov strany a mnohonárodného ľudu Číny bol dosiahnutý cieľ storočnice komunistickej strany. Na čínskej pôde bola úplne vybudovaná stredne prosperujúca spoločnosť a raz a navždy bol porazený problém absolútnej chudoby. Naplnení nebývalým nadšením, Čína napreduje smerom k cieľu úplného budovania modernizovanej socialistickej moci, naplánovaného na sté výročie Čínskej ľudovej republiky (ČĽR). Toto je podľa jeho slov veľká sláva čínskeho národa a čínskeho ľudu.
Historické pozadie a vznik KS Číny
Čínsky národ je jedným z najstarších na svete s civilizáciou staršou ako päťtisíc rokov, ktorá neprestajne prispievala k rozvoju ľudskej civilizácie. Po ópiovej vojne v roku 1840 sa však Čína postupne vyvinula do polokoloniálneho a polofeudálneho štátu, čím sa ocitla v ponižujúcej situácii a jej ľudia trpeli.
Čínska civilizácia bola zbavená možnosti rozvoja a čínsky národ zažil nevídané pohromy. V mene záchrany národa pred smrťou sa čínsky ľud odvážne postavil na odpor. Rôzne pokusy o záchranu vlasti, ako hnutie Taiping, reformy z roku 1898, hnutie Ihetuan a revolúcia z roku 1911, sa však skončili porážkou.
Salvy októbrovej revolúcie priniesli do Číny marxizmus-leninizmus. Spolu s veľkým prebudením čínskeho ľudu a národa sa zrodila Komunistická strana Číny v procese kombinovania marxizmu-leninizmu s čínskym robotníckym hnutím.
Zrod komunistickej strany v Číne bol epochálnou udalosťou, ktorá radikálne zmenila smerovanie a vývoj čínskeho národa od obdobia moderných dejín, ako aj vyhliadky a osud čínskeho ľudu.
Komunistická strana Číny od svojho vzniku považovala boj za šťastie čínskeho ľudu a znovuzrodenie čínskeho národa za svoj pôvodný cieľ a poslanie. V mene tohto cieľa zhromaždila a viedla čínsky ľud v krvavých bitkách, čím dosiahla veľké úspechy v novej demokratickej revolúcii. Prostredníctvom severnej expedície, agrárnej revolučnej vojny, vojny odporu proti japonským útočníkom a vojny za nezávislosť sa strane podarilo ozbrojenou revolúciou zvrhnúť tri veľké hory - imperializmus, feudalizmus a byrokratický kapitalizmus.
Vznik Čínskej ľudovej republiky a kľúčové míľniky
V dôsledku týchto bojov bola v roku 1949 vytvorená Čínska ľudová republika, v ktorej vládli ľudia, a bol dosiahnutý cieľ národnej nezávislosti a oslobodenia. Víťazstvo v novej demokratickej revolúcii ukončilo éru polofeudálnej a polokoloniálnej starej Číny, zrušilo nerovné zmluvy a všetky výsady imperializmu v Číne, čím sa vytvorili základné sociálne podmienky pre veľké oživenie čínskeho národa.
Komunistická strana Číny vznikla 1. júla 1921 v Šanghaji. Na prvom kongrese sa zúčastnilo 15 účastníkov, z toho 13 Číňanov a dvaja agenti Kominterny. Celkový počet členov strany bol vtedy 53.
Od roku 1949, po víťazstve v občianskej vojne nad Nacionalistami, má strana rozhodujúcu úlohu pri riadení komunistickej Čínskej ľudovej republiky. V súčasnosti je jej predsedom Si Ťin-pching.
Po stabilizovaní situácie a nastolení moci na celom území ČĽR, vláda uskutočňovala socialistické reformy v hospodárstve, vrátane pozemkovej reformy a postupného znárodňovania podnikov. Obyvateľstvo bolo vystavené intenzívnej marxistickej propagande.
V prvom období po oslobodení krajiny vláda úspešne realizovala agrárnu reformu, v rámci ktorej dostalo 300 miliónov poľnohospodárov 47 miliónov hektárov pôdy.
Prvá zahraničná návšteva Mao Ce-tunga smerovala v decembri 1949 za Stalinom do Moskvy, kde bol podpísaný Zväz o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ZSSR a ČĽR.
Československá republika diplomaticky uznala ČĽR už 4. októbra 1949 ako jeden z prvých troch štátov.
Po uskutočnení základných úloh v oblasti obnovy ekonomiky, ktorej súčasťou bola aj pozemková reforma, sa v ČĽR v roku 1953 pristúpilo k realizácii prvého päťročného plánu podľa sovietskeho vzoru. Prvá päťročnica sa skončila v roku 1957 a bola považovaná za veľmi úspešnú. Došlo k rýchlej industrializácii krajiny, reforme poľnohospodárstva a ďalším sociálno-ekonomickým zmenám.
V roku 1958 vedenie KSČ vyhlásilo politiku tzv. troch červených zástav - generálnu líniu výstavby socializmu, Veľký skok a ľudové komúny. Politika Veľkého skoku, vypracovaná Mao Ce-tungom s cieľom iniciovať radikálnu akceleráciu ekonomického rastu, však viedla k ekonomickej stagnácii a najväčšiemu ľuďmi vyvolanému hladomoru v dejinách.
Na jeseň 1965 sa vyhrotil zápas o politické smerovanie Číny. Pekinské vedenie KSČ odstávilo Maa od praktickej moci a tak väčšinu roka 1965 sa zdržiaval v Šanghaji, kde sa obklopil ultraľavicovými prívržencami. Za ich podpory Mao oficiálne vyhlásil „Veľkú proletársku kultúrnu revolúciu“ v auguste 1966, ktorou sa pokúsil opäť zmeniť pomery v krajine.
Krátko po Maovej smrti v roku 1976 začala strana rušiť mnohé z jeho obmedzení uvalených na súkromné podnikanie, ako aj opatrenia prenikajúce do umenia a súkromného života obyvateľov.
Od roku 1978 do začiatku 90. rokov dvadsiateho storočia bol faktickým vodcom ČĽR reformátor Teng Siao-pching, ktorý normalizoval vzťahy so Západom a transformoval čínsku ekonomiku na tzv. socialistické trhové hospodárstvo.
V roku 2018 bol z čínskej ústavy vypustený článok o tom, že funkcia prezidenta sa môže vykonávať len dve funkčné obdobia.
Súčasné vedenie a smerovanie Číny
Súčasného prezidenta Si Ťin-pchinga potvrdil čínsky parlament ako novú hlavu štátu 14. marca 2013. V tejto funkcii nahradil Chu Ťin-tchaa, čím sa zavŕšila generačná výmena politického vedenia najľudnatejšej krajiny sveta.
Si Ťin-pching prevzal od svojho predchodcu funkcie, v ktorých spočíva skutočná moc, ešte v novembri 2012, keď sa stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany Číny a predsedom ústredného vojenského výboru, teda najvyšším veliteľom armády.
Si Ťin-pching sa od svojho nástupu k moci pred deviatimi rokmi (v roku 2012 sa stal generálnym tajomníkom ústredného výboru strany, o rok neskôr prezidentom krajiny) etabloval ako najmocnejší vládca Číny od čias Mao Ce-tunga.
Na 19. zjazde KSČ v októbri 2017 bola téza Si Ťin-pchinga o socializme s čínskymi črtami včlenená do Stanov KSČ. Prvýkrát od čias Mao Ce-tunga k tomu došlo v čase, keď bol generálny tajomník vo funkcii.
Čínsky prezident Si Ťin-pching predniesol prejav pred 70 000 ľuďmi na Námestí nebeského pokoja pri príležitosti výročia založenia Komunistickej strany Číny. Vyhlásil, že Čína sa už nenechá zastrašovať.
V mene záchrany národa pred smrťou sa čínsky ľud odvážne postavil na odpor, obetaví bojovníci a vysoko ideoví vlastenci neúnavne vyzývali na boj. Po ópiovej vojne v roku 1840 sa Čína postupne vyvinula do polokoloniálneho a polofeudálneho štátu. Čína sa ocitla v ponižujúcej situácii a jej ľudia utrpeli veľké utrpenie.
Vyriešenie taiwanskej otázky a úplné zjednotenie vlasti je historická úloha, ktorú sa čínska komunistická strana vždy usilovala dosiahnuť, a sú spoločnou ašpiráciou všetkých synov a dcér čínskeho národa. Je potrebné dodržiavať zásadu zjednotenej Číny a „dohodu z roku 1992“, aby sa zintenzívnil proces mierového zjednotenia vlasti.
Všetci synovia a dcéry čínskeho národa, vrátane krajanov z oboch bánk, musia jednomyseľne spolupracovať a kráčať ruka v ruke, rezolútne potlačiť akékoľvek pokusy o vytvorenie „nezávislého Taiwanu“, čím spoločne otvoria sviežu vyhliadku na oživenie čínskeho národa.
Budúcnosť patrí mladým ľuďom, vkladáme do nich naše nádeje. Pred sto rokmi, v tých temných časoch pre Čínu, skupina novej mládeže, držiaca vysoko ideologickú pochodeň marxizmu, tvrdohlavo tápala po ceste k oživeniu čínskeho národa. Po sto rokov pod hlavičkou ČKS čínska mládež mnohých generácií venovala svoju mladosť a silu veci strany a ľudu a stala sa predvojovou silou pri dosahovaní veľkého oživenia čínskeho národa. A v novej ére musí čínska mládež prevziať zodpovednosť za veľkú renesanciu čínskeho národa, kultivovať veľké ašpirácie čínskeho ľudu, neotrasiteľnú vôľu a silnú dôveru.
Pred sto rokmi, v čase jej založenia, mala ČKS iba 50 členov a dnes sa stala najväčšou vládnucou stranou na svete s viac ako 95 miliónmi členov, ktorá vedie obrovskú krajinu s populáciou viac ako 1,4 milióna.
Počas osláv 70. výročia ČĽR v roku 2019 prezident Si Ťin-pching vo svojom prejave uviedol: "Neexistuje sila, ktorá by mohla otriasť základmi tohto veľkého národa. Nijaká sila nemôže zastaviť napredovanie čínskeho ľudu a čínskeho národu."
Čínska komunistická strana sa vždy venovala večnej veľkej veci čínskeho národa. CCP má za sebou 100 rokov vývoja a teraz je na vrchole sily a energie!
Vládnuca strana si popri uvoľňovaní súkromného podnikania zachováva pevnú kontrolu nad politickou mocou a zvýhodňuje štátne spoločnosti. V mene veľkého omladenia Číny vyzval Si Ťin-pching spolustraníkov, aby boli verní marxistickej ideológii.
Čínska komunistická strana má v súčasnosti takmer 92 miliónov členov, čo je vyše šesť percent z celkového počtu 1,4 miliardy obyvateľov krajiny.
Výzvy a budúcnosť
Čína je rozlohou štvrtou najväčšou krajinou sveta a zároveň krajinou s najväčším počtom obyvateľov na svete. Krajina a povrch Číny sú vzhľadom na jej veľkú rozlohu veľmi rôznorodé, vyskytujú sa tam takmer všetky klimatické pásma.
ČĽR však nie je etnicky a kultúrne homogénnym územím, pričom zahŕňa aj niektoré oblasti a regióny, ktoré sa absolútnej kontrole centrálnej vlády v Pekingu v rôznej miere vzpierajú.
Od roku 1950 na základe tzv. mierovej zmluvy Čína k svojmu územiu pripojila a okupuje susedný Tibet. Územie niekdajšieho nezávislého Tibetu bolo do ČĽR inkorporované vo forme Tibetskej autonómnej oblasti.
Zásadný dosah na krajinu mal návrat Hongkongu pod čínsku zvrchovanosť v roku 1997 a Macaa v roku 1999. Hongkong však v rokoch 2014 a 2019 postihli silné prodemokratické demonštrácie proti zasahovaniu pevninskej Číny.
Ujgurskú autonómnu oblasť Sin-ťiang, ktorá zaberá šestinu územia ČĽR, obývajú prevažne moslimskí Ujguri. Čínske úrady už dlhší čas bojujú proti separatistickým snahám v oblasti, ktoré vyústili až do teroristických útokov. Podľa odhadov OSN sa v internačných táboroch v Číne v súčasnosti nachádza približne milión Ujgurov a príslušníkov ďalších turkotatárskych menšín.
ČĽR považuje za integrálnu súčasť svojho územia aj Taiwan, ktorý ostal aj po roku 1949 pod kontrolou nacionalistickej strany Kuomintang. Taiwan (Čínska republika) sám seba pokladá za zvrchovaný štát.
Založenie ČĽR privítali v socialistickom tábore aj vo veľkej časti vtedy sa formujúceho Tretieho sveta.
Súčasná stratégia rozvoja Číny preferuje nacionalizmus a je zameraná na ekonomické reformy, asertívnu zahraničnú politiku a zvýšenie bezpečnosti posilňovaním ozbrojených síl.
Čínsky prezident Si Ťin-pching má víziu čínskeho sna, v rámci ktorého sa má obrodiť a omladiť čínsky národ, zlepšiť podmienky života a vytvoriť lepšia spoločnosť. V prejave na oslavách zdôraznil, že „nijaká sila nemôže otriasť postavením našej skvelej krajiny, nijaká sila nemôže zastaviť pokrok čínskeho ľudu a čínskeho národa“.
V súvislosti s napĺňaním čínskeho sna Si Ťin-pching vyzval aj k úsiliu o dosiahnutie cieľov postavených v súvislosti s „dvomi storočnými jubileami“: výročie vzniku KSČ (1921) a výročie založenia ČĽR (1949).
S Si Ťin-pchingom a predsedom Štátnej rady (vlády) Li Kche-čchiangom je spojený aj program Made in China 2025, ktorý má kvalitatívne pozdvihnúť čínsky priemysel a urobiť ho konkurencieschopným na svetových trhoch.
Hoci pojem generácia čínskych komunistických vodcov sa neprijíma jednoznačne, na čele prvej generácie v rokoch 1949 - 1976 stál Mao Ce-tung. Druhú v rokoch 1976 - 1992 viedol Teng Siao-pching. Na čele tretej generácie v rokoch 1992 - 2002 bol Ťiang Ce-min. Štvrtú generáciu do roku 2012 viedol Chu Ťin-tchao.
Čína odmietla cestu ZSSR, kde reformné procesy neviedli k predpokladaným výsledkom a nakoniec prispeli aj k jeho zániku. Veľký a ťažký stroj čínskych ekonomických reforiem sa rozbiehal pomaly, ale dostal sa do nevídaného tempa.
Podľa údajov OSN sa počet chudobných v Číne v rokoch 1990 - 2002 znížil zo 61 % na 30% a v roku 2015 to bolo už len 4,2 %. Napriek tomu v roku 2016 viac ako 43 miliónov Číňanov žilo pod hranicou biedy.
Vojenská prehliadka pri príležitosti 70. výročia ČĽR v roku 2019 bola ukážkou rastúcej vojenskej sily a strategických ambícií Číny. Predviedlo sa 15 000 vojakov, 580 tankov, rôznych zbraní i medzikontinentálnych balistických striel.
Najväčšiu pozornosť vyvolali rakety z programu Dong Feng (Východný vietor), vrátane medzikontinentálnej balistickej rakety DF 41 a balistickej rakety stredného doletu DF 17.
Západ vníma politiku Číny často cez prizmu vlastných hodnôt a skúseností, čo vedie k nepochopeniu a obavám z čínskeho vplyvu.
Čínska komunistická strana oslávila 100 rokov. Od roku 1949, keď jej ozbrojené sily zvíťazili v občianskej vojne nad Nacionalistami, má rozhodujúcu úlohu pri riadení komunistickej Čínskej ľudovej republiky.
Hoci sa v Číne nikdy nestalo vplyvným monoteistické náboženstvo na spôsob kresťanstva, komunizmus a panteón čínskych marxistických lídrov sú stále symbolom legitimity a kontinuity.
Vznik čínskych komunistov tiež ukazuje, ako môžu historické hnutia vzniknúť z relatívne skromných podmienok. Strana odvodzuje svoju legitimitu čiastočne od ukončenia takzvaného "storočia poníženia".
Milióny ľudí zomreli pri následných represiách a šialených reformách. Počas najtragickejšej epizódy čínskych dejín, takzvaného "veľkého skoku" a následného umelo vyvolaného hladomoru, zomrelo 45 miliónov ľudí.
Si Ťin-pching tieto udalosti radšej taktne zamlčal a zdôraznil, že strana priniesla Číne prosperitu a údajne odstránila chudobu.
S hospodárskym uvoľnením však neprišlo uvoľnenie politické. Pokus o politickú reformu bol utopený v krvi na Námestí nebeského pokoja.
Potláčanie slobody v Hongkongu, snaha o ovládnutie Taiwanu, internovanie miliónov Ujgurov, nátlak na zahraničné spoločnosti, Hollywood a dokonca aj americkú basketbalovú ligu, to všetko dokazuje, že totalitné a vražedné spôsoby čínskych komunistov nezmizli.
tags: #vyrocie #zalozenia #cinskej #komunistickej #strany