Blíži sa obdobie v roku, kedy všetci viac ako zvyčajne spomíname. Sviatok všetkých svätých, ktorý je takmer za rohom, a tiež nostalgiou a spomienkami nabité vianočné sviatky. Nech spomínate na akúkoľvek blízku osobu, nebuďte smutní. Spomienky by nemali prinášať slzy za tým, čo bolo, ale úsmev nad všetkým tým pekným, čo ste prežili.
Sviatok Všetkých svätých, aj deň Spomienky na všetkých verných zosnulých, sa u nás ľudovo nazýva aj Dušičky. Je to tradičný novembrový zvyk návštevy cintorínov, ozdobovania hrobov, pálenia sviečok a spomienok na zosnulých rodinných príslušníkov a známych.
Návšteva cintorínov na Všetkých svätých patrí k najstabilnejším tradičným prejavom všetkých vrstiev spoločnosti. V 8. storočí určil pápež Gregor IV. tento sviatok na 1. november, ktorý mal byť spomienkou na známych kresťanských svätcov. Tento zvyk sa postupne rozšíril a v kalendári sa zakotvil 2. november ako Pamiatka zosnulých (Dušičky). Podľa starších zvykov sa v noci z 1. na 2. novembra na stole necháva časť večere a na hroboch sa zapaľujú sviečky. Kladenie vencov a kvetinová výzdoba na cintorínoch patria k novším tradíciám.
Úvahy o živote a smrti
Smrť znamená vždy poslednú bodku za slovom "Život", ak jej predchádzal dobrý život. Žite tak, ako môžete, lebo večnosť svojej smrti neskrátite o nič. Život meriame skutkami a nie časom, ale často žijeme, akoby sme ho mali na rozdávanie.
So smrťou žijeme od samotného narodenia, je neoddeliteľnou súčasťou života. Každá sekunda, ktorá prejde, je už nenávratne preč, je vlastnená smrťou. Smrť je neoddeliteľnou súčasťou vzorca ľudského života - detstvo, puberta, dospievanie, dospelosť, starnutie, staroba, smrť. A musíme sa s ňou dokázať zmieriť.
Bojíme sa pominuteľnosti svojich blízkych a viac ako ich smrti sa obávame vlastného trápenia a bolesti z ich odchodu. Ako zvládneme takúto stratu, keď niekto v okamihu zmizne zo života? Vytratí sa jeho hlas, nálady, pohyby, vôňa a jediné, čo nám po ňom ostane, sú spomienky.
Ak nás niekto opustí, je lepšie myslieť na to, ako tento človek žil a čo všetko vniesol do priestoru a do iných ľudí, než myslieť na jeho smrť a na to, ako prebiehala. Pretože tým v sebe živíme pocit, že odišiel definitívne. Myšlienky iných ľudí netrvajú len počas chvíle ich vyslovenia, ani ich zážitky. Ak sa o nich rozpráva, tak si vždy uchovajú svoju váhu a dôležitosť, tak ako celý život. Netreba sa báť spomienok. Niekedy sú aj otrepané frázy a múdrosti prínosom a potrebnou pravdou. Radšej sa tešiť z toho, že človek žil, aj keď len na chvíľu, ako smútiť nad tým, že umrel.
Človek nemusí byť velikán svetového formátu, aby jeho výroky, myšlienky a zážitky ostali nesmrteľné. Nemusia naňho spomínať státisíce ľudí. Stačí aspoň niekto, v kom ostanú obrazy o jeho živote živé. Učíme sa životopisy a diela slávnych, zdieľame ich výroky, citáty a tým z nich robíme nesmrteľné bytosti, akoby nikdy neumreli, pretože sa o nich rozpráva - o ich živote. Hmota a tkanivo sú pominuteľné.
Citáty na zamyslenie
„Kto v srdci žije, nezomiera.“ Život mŕtvych je uložený v pamäti žijúcich.
Život bez priateľstva nie je ničím.
Život nemôže byť príjemný, ak nie je súčasne čestný.
„Občas nezistíte hodnotu okamihu, kým sa nestane spomienkou.“ (Dr. Seuss)
„Úsmev nestojí nič a prináša mnoho. Obohacuje toho, kto ho prijíma bez toho, že by ochudobňoval toho, kto ho dáva. Trvá chvíľku, ale spomienka naň je niekedy večná.“
Ľudia sa tak znepokojujú budúcnosťou, že si neužívajú prítomnosť. A tak nežijú ani v prítomnosti, ani v budúcnosti.
Vieš, čo je to “duch spomienky"? Nie je to skutočný duch, samozrejme. Je to pizzéria, ktorá ťa donúti spomenúť si na svoj prvý bozk. Je to pieseň, ktorá ťa vráti späť do tých dlhých letných nocí. Je to film, ktorý nedokážeš pozerať bez toho, aby ti začal chýbať tvoj najlepší priateľ. Je to kniha, ktorá pre teba bola únikom z reality v ťažkých časoch.
„Nedáva zmysel báť sa vecí, ktoré sú v živote neodvrátiteľné, lebo keď ten neodvrátiteľný moment nadíde, to jediné, na čo pomyslíme, bude: prečo sme nevyužili všetok čas, ktorý nám bol pridelený? Prečo sme sa nechali skrušiť strachom, ktorý vonkoncom nič nezmenil, len nás stresoval a strpčoval? Prečo sme ten obmedzený čas nevyužili na to, aby sme vytvorili niečo dobré, niečo šťastné, niečo hodné spomienky, ktorá bude žiť aj po tom, čo nás milovaná osoba opustí?“
So smrťou žijeme od samotného narodenia, je neoddeliteľnou súčasťou života. Každá sekunda, ktorá prejde, je už nenávratne fuč, je vlastnená smrťou. Keď sa skončil ich život, aj oni akoby odleteli, podobne ako lístie padajúce zo stromov. Spadnutý list je ako ukončený život. Napriek tomu, že lístie na jar opäť narastie a medzi nami pribudnú novonarodení, tí, čo už opustili pozemský život, sa už nikdy nevrátia. Zostáva nám iba spomienka na ich dobré skutky, dobré rady, príklad života.
Nastal čas, keď viac ako inokedy myslíme v modlitbách na našich drahých zosnulých a prosíme za spásu ich duší. Vždy, keď strácame milovanú osobu a stojíme nad hrobom či pri cintorínskom kríži, uvedomujeme si vlastnú zraniteľnosť. Vtedy si v mysli preberáme, ako konáme vo svojom živote. Čo by sme mohli urobiť lepšie, a v čom by sme sa mali úplne zmeniť. Uvedomujeme si, že máme ešte čas. Ale koľko? Možno rok, mesiac, týždeň či deň a možno už iba hodinu. Vieme, že Pán nežiada od nás veľa. Možno len trochu viac ochoty, lásky, trpezlivosti. Nechce, aby sme premárnili svoj život na zemi, ale aby sme si vážili každý nový deň a uskutočňovali jeho príkaz lásky.
Mnohí z nás vo svojom vnútri nosíme obraz svätých, ktorý však nemusí vždy vystihovať podstatu svätosti. Sviatok všetkých svätých je spomienkou na ľudí, ktorí žili pred nami svoj život v plnej odovzdanosti Bohu. V rôznej miere mali určité charizmy, ktoré vedeli dať do služby blížnym. Treba nám však vedieť, že rovnako ako my, nežili bezstarostným životom. Aj oni prechádzali rôznymi skúškami, čelili pokušeniam, mnohí z nich žili v existenčne náročnejšej dobe ako my. Sviatok všetkých svätých nech nie je pre teba len vďačnou spomienkou, ale aj konkrétnou výzvou, nakoľko je sviatkom potenciálnych svätých.
Vplyv minulosti na prítomnosť
Viete si predstaviť, že by sme nemali žiadnu minulosť ani spomienky? Boli by sme slobodní, nespútaní starými krivdami ani zážitkami, ktoré dnes naše správanie ovplyvňujú… Už dlho sa zamýšľam nad tým, ako veľmi má naša minulosť vplyv na prítomný okamih. Občas totiž cúvneme zo vzťahov, ktoré majú perspektívu, no až príliš sa bojíme nového začiatku so „starým“ koncom, aký sme už raz prežili. Nedávame druhé šance ľuďom, ktorí by ich možno využili, pretože sme pár druhých šancí dali človeku, ktorý nás kedysi sklamal. Pri započutí toho mena nami okamžite trhne a niektoré momenty nám pripomenú aj desiatky rokov staré spomienky, ktoré z hlavy márne vyháňame.
No na strane druhej… Minulosť je pilierom, na ktorom teraz stojíme. Minulosť sú chyby, z ktorých dodnes hľadáme ponaučenia. Minulosť sú spomienky, ktoré nás možno rozplačú, no sú dôkazom toho, že sme žili, cítili a milovali. A o nič z toho by sme nemali prísť, pretože by sme vlastne stratili aj časť seba.
Človek dospeje vtedy, ak sa postaví na svoju minulosť, uvidí vďaka nej budúcnosť a bude si pritom vychutnávať súčasný okamih. Až neskôr pochopíme, že už nám nezostáva žiaden čas na to, aby sme nenávideli. Jednoducho necháme spomienky za sebou, budeme až príliš zamestnaní láskou k tým správnym osobám a pre tých, čo nás zranili, viac v našom srdci nebude miesto.
Zabudnúť nie je možné. Len časom budeš týmto spomienkam venovať stále menej a menej pozornosti. Prestaneš sa pýtať otázky, na ktoré ti chýbajú odpovede, pretože zrazu všetko úplne pochopíš sama… Bez toho, aby ti niekto niečo dokazoval a vysvetľoval. Ak máš pocit, že len vymazanie niektorých spomienok ti prinesie úľavu na duši, buď si istá, že ti život ešte nedal vysvetlenie, prečo ťa musel od niektorých ľudí odtrhnúť. Po niektorých ľuďoch v našich životoch nezostáva láska ani úsmev, no ponaučenie, ktoré je mnohokrát oveľa cennejšie.
Musíš sa naučiť zaujať k svojim spomienkam taký postoj, aby sa stali tvojím oporným pilierom, nie väzením. Vždy som si myslela, že je chyba vo mne. Ľudia ma zradili, klamali, opustili práve v čase, keď som ich najviac potrebovala. No až neskôr som pochopila, že jedinou mojou chybou bolo, že som od tých nesprávnych ľudí očakávala omnoho viac, ako mi mohli dať.
Verše venované láske a spomienkam
Si pre mňa Slnko, si pre mňa Mesiac;
čas veci mení, akoby nechtiac.
Si ranná rosa, či kvietok keď sa podarí;
a naše spomienky zo stromu tíško padali.
Kto mi Ťa dá, kto mi Ťa nahradí;
kto mi dá pusu, kto ma pohladí.
Keď zavriem oči, vidím Ťa zhora,
tvoje vlasy roztopašné okolo;
bolieť ma niekde "tu" na hrudi začalo.
Túžim prstami po nich prejsť, na teba spomínať;
ty hľadíš na mňa, do hĺbky očí idem sa prepadať.
Dobre to viem, svet nie je ako chcem;
budem žiť s pocitom, že teba milujem.
Budem žiť s pocitom, že také veci sa dejú;
keď mojej láske, oči sa smejú.
Budem žiť s pocitom, a tak sa nastavím;
že blížiť Ti niekto! Hneď ho popravím. Chcem byť tvoj tieň, ako odraz tvojej postavy; chrániť aj pred Slnkom, keby bolo príliš. V žilách mi prúdi tvoja láska; a dýcham Ťa ako vzduch.
Spomienky ako svedectvo života
Človek žije dvakrát: prvýkrát v skutočnosti, druhýkrát v spomienke. Nikdy ťa nezabudneme.
Keď slnko života zapadá, svietia hviezdy spomienok. Tvoja spomienka bude vždy s nami.
Láska nikdy nekončí, aj keď život plynie. Budeme ťa nosiť v našich srdciach kamkoľvek pôjdeme.
Človek odchádza, myšlienky na neho zostávajú. V našich srdciach a pamätiach budeš žiť ďalej, dnes a navždy.
To, čo hlboko máš v srdci, ti smrť nevezme.
„Skutočne verím, že len raz vo svojom živote nájdete niekoho, kto dokáže úplne zmeniť váš svet. Hovoríte im veci, ktoré ste nikdy nezdieľali s inou dušou a absorbujú všetko, čo hovoríte, a v skutočnosti chcú počuť viac. Zdieľate nádeje pre budúcnosť, sny, ktoré sa nikdy nenaplnia, ciele, ktoré sa nikdy nedosiahli, a mnohé sklamania života, ktoré na vás vrhli. Keď sa stane niečo úžasné, nemôžete sa dočkať, až im o tom poviete, s vedomím, že sa podelia o vaše vzrušenie. Nehanbia sa s vami plakať, keď vám ublížili, ani sa s vami smiať, keď si zo seba robíte blázna. Nikdy nezrania vaše pocity, ani sa pri nich necítite, že nie ste dosť dobrí, ale skôr vás rysujú a ukazujú vám veci, ktoré vás robia výnimočnými a dokonca krásnymi. Nikdy necítite tlak, žiarlivosť alebo konkurenciu, ale len tichý pokoj, keď sú vo vašom okolí. Môžete byť sami sebou a nemusíte sa starať o to, čo si o vás budú myslieť, pretože vás milujú za to, kým ste. Veci, ktoré sa zdajú byť bezvýznamné pre väčšinu ľudí, ako je napríklad poznámka, pieseň alebo chôdza, sa stávajú neoceniteľnými pokladmi, ktoré sú vo vašom srdci v bezpečí, ktoré si navždy budete vážiť.
Spomienky na detstvo sa vracajú a sú tak jasné a živé ako keď ste boli mladí. Farby sa zdajú byť jasnejšie a žiarivejšie. Smiech sa javí ako súčasť každodenného života, kým predtým, bol zriedkavý alebo vôbec neexistoval. Hovor alebo dva vám počas dňa pomáhajú prekonať dlhý pracovný deň a vždy vám vyčarujú úsmev na tvári. V ich prítomnosti nepotrebujete nepretržitú konverzáciu, ale zistíte, že ste dosť spokojní s tým, že ich máte v blízkosti. Veci, ktoré vás nikdy nezaujímali, sú fascinujúce, pretože viete, že sú pre túto osobu, ktorá je pre vás taká výnimočná, dôležité. Myslíte na túto osobu pri každej príležitosti a pri všetkom, čo robíte. Pripomínajú vám ich jednoduché veci ako bledo modrá obloha, mierny vietor alebo dokonca búrkový mrak na obzore. Otvárate svoje srdce s vedomím, že existuje šanca, že sa môže jeden deň všetko skončiť a otvorením svojho srdca zažijete lásku a radosť, o ktorej ste nikdy nesnívali. Zistíte, že byť zraniteľný je jediný spôsob, ako umožniť vášmu srdcu, aby pocítilo skutočné potešenie, ktoré je tak reálne, že vás to desí. Uvedomíte si, že máte skutočného priateľa a možno aj duchovného partnera, ktorý vám zostane verný až do konca. Život sa zdá byť úplne iný, vzrušujúci a užitočný.“
„Dúfam, že sa zamiluješ do života. Dúfam, že si raz za čas natrháš čerstvé kvety a prečitaš knihu. A uvedomíš si, že život nie je o nejakom komentári od chlapca, na ktorého si o pár rokov ani nespomenieš. Dúfam, že budeš vzorom, že budeš mať partiu najlepších priateľov - a že sa možno občas spolu dostanete aj do problémov. Dúfam, že si vytvoríš hodnotné spomienky, krásne fotky a jediná bolesť, ktorú budeš cítiť, je tá z veľkého smiechu. Dúfam, že preplávaš oceány a pocitiš špinu pod nechtami počas škriabania sa na ten najvyšší kopec. Dúfam, že spoznáš silu úprimného šťastia a že rozoznáš rozdiel medzi múdrosťou a jednotkami na vysvedčení. Dúfam, že pochopíš, že môžeš byť čímkoľvek, o čom snívaš. Dúfam, že nebudeš iba sedieť a sťažovať sa na to, čo sa má zmeniť.“