Po tom, ako sa vo februári 1948 dostala v Československu k moci komunistická strana, začal sa otvorený boj proti cirkvám a veriacim. Viera v Boha bola považovaná za prežitok a podľa marxisticko-leninských téz bolo náboženstvo „ópiom ľudstva“. Tento boj bol motivovaný nielen ideológiou, ale aj snahou ovládnuť majetok, ktorý rehole spravovali. Jedným z najradikálnejších opatrení bola násilná likvidácia mužských a ženských kláštorov, ku ktorej štátna moc pristúpila v roku 1950 pod krycími názvami Akcia K a Akcia R.
Príprava na Akciu „K“
Prípravou na Akciu „K“ (kláštory) bol vykonštruovaný súdny proces s desiatimi zástupcami jednotlivých rádov. Obžalovali ich z velezrady a vyzvedačstva. Skutočnosťami, ktoré pri procesoch „zistili“, odôvodnili pred verejnosťou následné zásahy proti reholiam. Úlohou procesu bolo spracovať verejnú mienku a vytvoriť zdanie zákonnosti. Počas celej akcie zasadal štáb akcie „K“ rozšírený o zástupcu vojenského obranného spravodajstva a povereníka vnútra.
Priebeh Barbarskej noci
Akcia „K“ vyvrcholila v noci z 13. na 14. apríla 1950. O polnoci sa príslušníci ozbrojených zložiek - Ľudových milícií, Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti - začali dobýjať do kláštorov. Najskôr búchali na dvere, tam, kde im neotvorili, dostali sa dnu násilím. Vyzbrojení boli puškami, samopalmi, ľahkými guľometmi, obuškami a plynovými sviečkami. Ako dôvod zásahu uviedli údajnú protištátnu činnosť reholí.
12 neuveriteľných policajných zásahov zachytených na kameru
Rehoľníkov zhromaždili a nadránom ich autobusmi deportovali do sústreďovacích kláštorov. Na celom Slovensku bolo sústredených celkovo 881 rehoľníkov z 11 reholí. Rehoľníci boli rozdelení do troch skupín:
- Predstavení a „najreakčnejší“ rehoľníci: Sústredení v kárnom kláštore v Pezinku.
- Ostatní rehoľníci: Rozdelení do štyroch sústreďovacích kláštorov (Hronský Beňadik, Šaštín, Jasov, Podolínec).
- Izolované skupiny: Jezuiti boli ako najnebezpečnejší izolovaní od ostatných.
Život v sústreďovacích táboroch
Režim v sústreďovacích kláštoroch sa riadil pravidlami blízkymi väznici. Najprísnejší režim bol v Podolínci, ktorý bol strážený ozbrojenou strážou so psami. Na budovách boli inštalované mreže a ostnatý drôt. Popri nútenej práci (lepenie vrecúšok, poľnohospodárstvo) mali rehoľníci vyhradený čas na „politickú prevýchovu“. Komunikácia s vonkajším svetom bola minimálna.
| Akcia | Dátum začiatku | Zameranie |
|---|---|---|
| Akcia K | 13. apríl 1950 | Mužské kláštory |
| Akcia R | 29. august 1950 | Ženské kláštory |
Likvidácia ženských reholí (Akcia „R“)
Na konci leta 1950 bola spustená Akcia „R“, ktorej cieľom bolo zlikvidovať ženské kláštory. Komunistická moc plánovala postupovať miernejšie cestou „dobrovoľného“ odsunu, no v mnohých mestách narazila na odpor zhromaždených občanov. Dochádzalo k ostrým konfrontáciám a napadnutiu funkcionárov štátnej správy. V akcii „R“ bolo sústredených 1962 rehoľníčok a obsadených 137 objektov.
Dedičstvo a pamiatka
Likvidácia reholí predstavovala významný míľnik v proticirkevnej politike komunistického režimu a stala sa symbolom bezprávia. Slovenská republika si od roku 1993 pripomína 13. apríl ako pamätný deň - Deň nespravodlivo stíhaných. Ústav pamäti národa v rámci osvety sprístupnil archívne dokumenty a svedectvá, ktoré podrobne mapujú nielen priebeh násilných zásahov, ale aj odvahu veriacich, ktorí sa snažili rehoľníkov brániť.
tags: #spomienkova #slavnost #brbarska #noc