Spolok svätého Vojtecha (SSV) a tradícia vianočných betlehemov sú dva dôležité piliere slovenskej katolíckej identity a kultúry, ktoré majú bohatú históriu a hlboký význam. Ich rozvoj a zachovanie svedčia o vytrvalosti a odhodlaní šíriť vieru, kultúru a národné povedomie.
Spolok svätého Vojtecha (SSV): Vznik, poslanie a odkaz
Korene myšlienky a založenie
Myšlienka založiť celonárodný spolok so širokou účasťou členov z ľudových vrstiev dozrievala v slovenskom národe už od bernolákovského hnutia, keď v Trnave pôsobilo Slovenské učené tovarišstvo (1792 - 1800). Jej realizácia mala viacero podôb, z ktorých ako vyvrcholenie treba považovať založenie Matice slovenskej a o čosi neskoršie Spolku svätého Vojtecha. Spolok svätého Vojtecha sa zrodil v časoch, keď v slovenskom národnom a politickom hnutí vznikali a rozvíjali sa dobrovoľné združenia, pričom hlavným cieľom viacerých z nich bolo rozvíjanie národného povedomia a šírenie osvety. Spolok svätého Vojtecha (skratka SSV) v Trnave je kultúrny a vydavateľský rímskokatolícky spolok, založený v roku 1870 z iniciatívy Andreja Radlinského.
Andrej Radlinský a úsilie o schválenie
Spolok svätého Vojtecha mal v zámeroch svojich osnovateľov, no predovšetkým svojho zakladateľa Andreja Radlinského, združovať kňazov, učiteľov, mládež, ale najmä roľníkov a robotníkov z celého Slovenska. Medzi nimi sa mala rozširovať nábožensko-mravná vzdelanosť, praktický katolicizmus a navyše zveľaďovať základné školy. Tento základný program sa mal napĺňať vydávaním a rozširovaním príslušných kníh a periodík v slovenčine. Úsilie Andreja Radlinského o získanie schválenia spolku si vyžadovalo enormné diplomatické úsilie a obetavosť. Vytrvalosť a cieľavedomá neústupnosť zakladateľa spolku Andreja Radlinského, ktorý napriek útokom a neúspechom pri schvaľovaní spolku vydržal a opätovne predkladal prepracúvané stanovy v nádeji, že raz sa predsa len schvália, je obdivuhodná. Stalo sa tak takmer po štrnásťročnom zápase v roku 1869, krátko predtým, ako boli zrušené tri slovenské gymnáziá (1874 - 1875) a Matica slovenská (1875).
Spolok mal byť pôvodne pomenovaný po slovanských apoštoloch svätom Cyrilovi a Metodovi, ku ktorých tradícii sa hlásil. Za vtedajších okolností sa však pristúpilo k pomenovaniu po svätom Vojtechovi, patrónovi Uhorska. Predstavitelia spolku sa hlásili aj k odkazu Slovenského učeného tovarišstva. Usilovali sa o rozšírenie kultu ďalších svätých spojených s územím Slovenska (svätý Svorad, svätý Benedikt) a šírili úctu k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska.
Úloha periodickej tlače: Katolícke noviny
Po získaní cirkevného schválenia od prímasa a ostrihomského arcibiskupa Jána Šimora dňa 12. novembra 1869, si jeho predstavitelia uvedomovali význam periodickej tlače. Preto po svojom založení v polovici roka 1870 obnovili vydávanie Katolíckych novín ako tlačového orgánu, vychádzajúceho ako týždenník. Prvé číslo obnovených Katolíckych novín, s podtitulom Katolícke noviny ako orgán Spolku sv. Adalberta (Vojtecha), vyšlo dňa 7. júla 1870. Informácia o tom, že vydavateľom novín je Spolok svätého Vojtecha, bola zverejnená, a Katolícke noviny mali v tomto období rozsah 12 strán.
Už v treťom čísle novín, ktoré vyšlo 21. júla 1870, bolo na prvých stranách uverejnené oznámenie Andreja Radlinského, že stanovy Spolku svätého Vojtecha sú už „od Ministeria osvety a verejného vyučovania potvrdené“, pričom úprimnú vďaku vyslovil najmä ostrihomskému arcibiskupovi a prímasovi Jánovi Šimorovi. V čísle 4 (vyšlo 28. júla 1870) uverejnil Andrej Radlinský list, dnes významný historický dokument, ktorý zvolával valné zhromaždenie na zriadenie Spolku svätého Vojtecha do Trnavy na 14. septembra 1870. V ďalších číslach Katolícke noviny prinášali výzvy pre všetkých Slovákov na jeho podporu (č. 6), zoznam členov (údov) dočasného výboru (č. 6), menoslov prvých zakladateľov a údov, ako aj zoznam ich darov a vkladov, z ktorých bol vytvorený tzv. vojtechovský fond. Osobitne noviny publikovali programy jednotlivých valných zhromaždení SSV vrátane ustanovujúceho, pozvánky na ne, zápisnice z nich, ako aj niektoré prejavy, ktoré tam odzneli. Spolku svätého Vojtecha sa tak podarilo vytvoriť úspešnú spoluprácu tlačeného periodika a spolkovej činnosti, čím dokázal prepojiť rôzne agitačné a informačné zložky pre otázky viery, kultúry, národnej identity a duchovného života, a tak ešte razantnejšie oživiť činnosť (nielen) slovenskej rímskokatolíckej inteligencie do konca 19. storočia.
Historický význam a obdobie prosperity
Prvé valné zhromaždenie SSV sa konalo 14. septembra 1870 v Trnave, kde boli schválené i prvé spolkové stanovy. Podľa nich bolo hlavným cieľom spolku rozširovanie nábožensko-mravnej vzdelanosti a katolíckeho ducha u veriaceho katolíckeho ľudu slovenského a pozdvihnutie i zvelebenie národných škôl katolíckych. Spolok bol pôvodne vydavateľský spolok na šírenie slovenskej rímskokatolíckej literatúry. Po zrušení Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií až do roku 1918 zohrával spolok zásadnú úlohu pri zachovaní a pestovaní slovenského jazyka, ale i národného povedomia.
Okrem učebníc vydával Katolícke noviny, Literárne listy, kalendáre, náboženskú literatúru, no i beletriu, poéziu a divadelné hry, určené pre poučenie, no i potešenie. Populárne boli divadelné hry Ferka Urbánka, dlhoročného tajomníka SSV. V roku 1913 - 1926 preložil a vydal SSV celú Bibliu v modernej slovenčine. V roku 1937 sa v spolupráci s Mikulášom Schneiderom-Trnavským podarilo zostaviť a vydať Jednotný katolícky spevník.
Slovenský ekumenický preklad Božieho slova - Biblie, na ktorom sa podieľali biblisti, prekladatelia a jazykovedci zo všetkých kresťanských cirkví na Slovensku, vznikal 19 rokov (1988 - 2007) a zabezpečovala ho Slovenská biblická spoločnosť. Toto vydanie Biblie v Slovenskom ekumenickom preklade je súčasťou série Biblií rôznych formátov a prevedení pod spoločným názvom SLOVO na cestu životom. Týmto pomenovaním knihy kníh chceme zdôrazniť, že tu máme Božie slová, ktorými ak sa dáme viesť, môžu nás sprevádzať na ceste životom vo všetkých životných situáciách. Už pri vydávaní študijnej Biblie, obsahujúcej text tretieho opraveného vydania, bolo cítiť, že je dôležité verne prekladať kľúčové pojmy, vďaka ktorým môže čitateľ vnímať prepojenie medzi biblickými miestami, ktoré pri veľmi voľnom, prerozprávanom preklade, zdanlivo nesúvisia. Krížové odkazy uvedené do predošlého vydania teraz môžu lepšie plniť svoju funkciu poukazovať na podobné myšlienky roztrúsené na iných miestach Biblie. Najviac sa to týka textu synoptických evanjelií - Matúša, Marka a Lukáša. Pre ľahšie rozlíšenie priamej reči boli na žiadosť mnohých čitateľov do textu celej Biblie vložené úvodzovky.
Obdobie rokov 1919 až 1948 možno považovať za najúspešnejšiu éru fungovania a prosperity SSV.
Obdobie komunizmu a obnova
Za komunizmu (1949 a 1953) bol Spolok svätého Vojtecha transformovaný na „účelové zariadenie rímskokatolíckej cirkvi“ a bol pod veľmi prísnou kontrolou štátu. V roku 1953 bola jeho členská základňa s takmer 250 000 členmi rozpustená. V roku 1990 začal opäť fungovať ako spolok a bola obnovená aj členská základňa.
Súčasnosť a štruktúra Spolku svätého Vojtecha
Spolok svätého Vojtecha je dnes významná inštitúcia v rámci katolíckej cirkvi na Slovensku. Združuje približne 62-tisíc členov a je najväčším svojho druhu na Slovensku. Spolok je riadený Výborom SSV, ktorý má 25 členov. Vo výbore sú zástupcovia všetkých rímskokatolíckych diecéz na Slovensku, pričom každý biskup menuje zástupcu za svoju diecézu. Ďalších trinásť členov volí valné zhromaždenie, ktoré sa koná každé štyri roky. Členovia Spolku svätého Vojtecha sú združení do miestnych organizácií alebo skupín, napríklad v rámci farností. Každá miestna skupina má svojho vedúceho, ktorý slúži ako styčný dôstojník medzi vedením Spolku a členmi.
Emblémom SSV je roztvorená kniha so zlatorezom a s majuskulnými písmenami po obidvoch stranách s hlavným mottom SSV FIDEI ET SCIENTIAE (Viere a vede), nad ktorou je modré štylizované trojvršie s dvojkrížom v červenom poli a so zlatou kruhovou žiarou naokolo. Pod knihou sú modré písmená SSV v šírke a výške knihy s dvoma stuhami.
SSV počas celej svojej viac ako 150-ročnej histórie sídli v Trnave. Pôvodne sídlil na Halenárskej ulici v Trnave, neskôr sa presunul na aktuálnu adresu na Radlinského ulicu. Spolok svätého Vojtecha je najväčším katolíckym vydavateľom na Slovensku. Dnes prevádzkuje aj internetový obchod, ktorý ponúka knihy, filmy, devocionalie a doplnkový tovar.
Spolok svätého Vojtecha si 14. septembra pripomína 155 rokov od svojho prvého valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v Trnave v roku 1870. Jeho vznik bol schválený už necelý rok predtým, 12. novembra 1869, keď kardinál Ján Šimor v Ostrihome podpísal zriadenie Spolku svätého Vojtecha s tým, že má prebehnúť prvé valné zhromaždenie, ktoré sa konalo spomínaného 14. septembra.
V rámci svojich aktivít vydáva aj nové publikácie, ako napríklad „Analýza religiozity mladých katolíkov na Slovensku. Poznatky zo sociologického výskumu“ od Jozefa Matulníka a kolektívu, ktorá vyšla v spolupráci s Teologickou fakultou Trnavskej univerzity so sídlom v Bratislave.
História a symbolika betlehemov
Pôvod betlehemu a biblický základ
Neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov je okrem stromčeka, kolied či dávania si darčekov aj stavanie betlehemov a jasličiek. Názov sa odvodzuje od mesta Betlehem, kde sa podľa Nového zákona (Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Lukáša) narodil v maštali Ježiš Kristus. Aj preto základ betlehemu tvorí dieťatko ležiace na slame v jasličkách, pri ktorom stoja či sedia jeho matka Panna Mária, sv. Jozef, vôl a osol.
Scény narodenia Krista tradične zobrazovali dieťa uložené v jasliach, Jozefa, Máriu, vola a osla, ostatné postavy sa pridávali neskôr. Pokiaľ ide o pastierov, v Biblii sa píše, že boli medzi prvými, ktorí vzdali hold Spasiteľovi. Vôl a osol, hoci sa v Biblii pri narodení Krista nespomínajú, sú pri jasličkách prítomné na základe proroctva proroka Izaiáša: „Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí“ (Iz 1, 3).
Svätý František z Assisi a rozšírenie tradície
O tradíciu stavania betlehemov sa zaslúžil svätý František z Assisi. Práve tieto Vianoce si pripomíname 800 rokov odvtedy, ako svätý František z Assisi postavil prvý betlehem. Všetko sa začalo v roku 1223, keď taliansky šľachtic Giovanni di Velita pozval do svojho sídla v mestečku Greccio v Umbrii svojho priateľa Františka z Assisi. Zároveň mu daroval jaskyňu v skale za mestom, kde si svätec spravil pustovňu. Františkán Cyril Brázda hovorí, že ich zakladateľ mestečko Greccio rád navštevoval. V meste si našiel miesto na modlitbu, kázal tam a s ľuďmi, ktorí tam žili, mal priateľský vzťah.
Večer 24. decembra roku 1223 v jaskynke pri talianskej dedine Greccio usporiadal prvé živé jasličky s bábätkom predstavujúcim malého Ježiška. Nechýbala ani Mária, Jozef a zvieratá. Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť spolubratov aj dedinčanov na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. Pre miestnych obyvateľov vytvoril prvý živý betlehem aj preto, aby im priblížil, do akej chudoby sa Ježiš narodil. Svätý František, ktorý betlehemskú scénu stvárnil len tri roky pred svojou smrťou, celebroval aj prvú polnočnú vianočnú omšu a prítomným rozdával drobné darčeky.
Františkovi sa podarilo vytvoriť tajomnú atmosféru, ktorá natoľko zapôsobila na prítomných, že aj po jeho smrti slávnosť pri betleheme napodobňovali. Ľuďom sa to tak zapáčilo, že tento zvyk sa ihneď rozšíril po celom území dnešného Talianska a aj do ďalších krajín. K šíreniu stavania jasličiek prispeli aj Františkovi nasledovníci, ktorí neskôr začali živé postavy nahrádzať sochami. Táto tradícia sa postupne vďaka františkánom rozšírila do celého sveta. Postupne sa k výjavu pripájali ďalšie postavy, najprv Traja králi, ktorí sa prišli Ježišovi pokloniť a odovzdať mu dary. Pokiaľ ide o postavy troch kráľov, z historického hľadiska išlo o mudrcov alebo astronómov, ktorí nasledovali hviezdu. Na ich počte sa historici nevedia zhodnúť. Niekde sa píše len o dvoch, inde o dvanástich. Počet tri sa odvodil od troch darov, ktoré priniesli Ježiškovi.
Rozšírenie a typológia betlehemov na Slovensku
Predvádzanie vianočných mystérií v stredovekých mestách na území dnešného Slovenska sa začalo šíriť v 15. storočí. Etnologička Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Jana Koltonová hovorí, že do čias svätého Františka z Assisi sa výjav narodenia zobrazoval len v maľbách. „Zobrazenie biblického príbehu narodenia Krista nájdeme už v ranokresťanských nástenných maľbách. V zdramatizovanej podobe sa objavuje v ranom stredoveku počas vianočných liturgických hier s postavami dieťaťa, ktoré leží v jasliach, Panny Márie, svätého Jozefa, pastierov a troch kráľov,“ vysvetľuje etnologička.
V 18. storočí v Rakúsko-Uhorsku zvyk zľudovel a stal sa súčasťou ľudového výtvarného umenia. Habsburský cisár Jozef II. významne povzbudil ľudovú tradíciu výroby betlehemov priamo u nás, keď zakázal stavanie betlehemov v kostoloch. Nešlo mu pritom o výjav ako taký. Zákon Jozefa II., na základe ktorého boli betlehemy vykázané z kostolov, spôsobil dve veci: mnohí remeselníci, ktorí sa na ich výrobe podieľali, prišli o obživu a svoje zručnosti museli začať uplatňovať mimo brán chrámov. Na Slovensku nadviazala nová tradícia jednak na ľudovú tradíciu rezbárstva, jednak na tradíciu vianočných mystérií, ktoré boli predvádzané v mestách na území Slovenska už od 15. storočia.
Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším a najstarším patria stredoslovenské, pretože rezbárski majstri bývali najmä v okolí bohatých banských miest, napríklad v 19. storočí. Vyznačovali sa veľkým počtom vyrezávaných postáv, ktoré stvárňovali aj samotných mešťanov a baníkov. Okrem stálych betlehemov sa na Slovensku rozšírila aj tradícia prenosných jasličiek. Mali podobu jednoduchej skrinky, vyrezávané figúrky často nahrádzali papierové, lebo boli ľahšie a zmestilo sa ich dovnútra oveľa viac. Betlehemy sa najčastejšie vyrezávali z lipového, jedľového alebo brezového dreva. Ojedinele sa vyskytovali aj keramické figúrky, bežným materiálom bolo aj chlebové alebo medovníkové cesto či papier.
„Výrobcovia betlehemov zobrazovali a pridávali postavy, ktoré videli v každodennom živote na dedine alebo v meste.“ Neskôr do betlehemov pribudla postava anjela s nápisom Gloria in excelsis Deo, teda Sláva Bohu na výsostiach. Týmito slovami anjel pozdravil pastierov, ktorým zvestoval narodenie Krista. „Ďalšie postavy do betlehemov vnikali vďaka fantázii tvorcov, ktorej sa nekládli medze. A tak sa do scény zobrazujúcej narodenie Krista dostali dedinčania, ktorí prinášali svoje skromné dary, hudobníci, remeselníci s typickými rekvizitami svojich remesiel. Taktiež betlehemský zverinec sa spestroval figúrkami domácich aj hospodárskych zvierat.“
Duchovný odkaz betlehemov
Františkán Brázda pripomína, že stavanie jasličiek sa rozšírilo aj vďaka tomu, že františkánski bratia chceli napodobňovať svojho zakladateľa. Podľa neho svätého Františka fascinovalo, že Boh, ktorý býva v neprístupnom svetle a ktorého ľudská filozofia nie je schopná v dostatočnej miere odkryť, približuje sa k človeku v prachu zeme. „Neprišiel, aby sa narodil v kráľovskom paláci, ale medzi ľuďmi, pastiermi. Volí si skromnosť. Stáva sa blízky chudobným na okraji spoločnosti, každému, prišiel pre všetkých,“ uvažuje brat Cyril, podľa ktorého jasličky odkazujú práve na tú skutočnosť, že Boh nás miluje a je naším bratom.
„Narodenie v Betleheme má úžasný odkaz pre ľudský svet. Pokora Boha je dôležitá aj v medziľudských vzťahoch, Boh sa stáva darom pre človeka. Je to napomenutie, aby sme sa aj my vzájomne stávali jeden druhému darom, o tom sú Vianoce. Iné Vianoce neexistujú,“ dodáva františkánsky kňaz. Na otázku, prečo by sme aj dnes mali stavať jasličky, odpovedá, že je prirodzené, že človek si pripomína vzácnu udalosť a niekedy si ju aj idealizuje. Príkladom toho sú rôzne koledy či betlehemské hry, ktoré okolo jasličiek vznikli.
Globálne a regionálne špecifiká a významné betlehemy
Koltonová pripomína, že v ohrození sa tradičné betlehemy ocitli v čase komunistickej totality. Etnologička hovorí, že vtedajší mocipáni sa ich snažili vytlačiť na okraj tradície a na smetisko dejín. „Zmizli z miest, trhov a zachovali sa len v kláštoroch a kostoloch, aj tam však boli mnohé zničené. Doma si ich ľudia uchovávali ako rodinné dedičstvo.“
Podľa Jany Koltonovej sa dnes betlehemy vyrábajú z rôznych materiálov vrátane ovocia a zeleniny. „Dokonca som čítala, že na Slovensku bol najmenší betlehem v bobuľke nového korenia.“ Rovnako materiály sa líšia podľa krajiny, kde bol betlehem vyrobený. „V niektorých krajinách sa betlehem vyrába z olivového dreva, ebenu či bambusu. Na Novom Zélande zasa z liany. Nezvyčajný materiál je aj tekvica v Brazílii či papyrus v Etiópii, v Kanade chrupavka a kosti z tresky, z korku vyrábajú betlehemy v Portugalsku, z kože na Morave a u nás aj z drôtu,“ vypočítava etnologička. V Afrike majú figúrky čiernu pleť a sú oblečené v miestnych ľudových odevoch. V inuitskom betleheme sa Ježiš narodil v iglu, v Peru zasa v trstinovom člne.
K historicky a umelecky najcennejším nepochybne patrí betlehem v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Vznikol koncom 13. storočia na želanie pápeža Mikuláša IV., prvého františkána na Petrovom stolci. Jeden z najznámejších novodobých betlehemov sa tiež nachádza v Ríme na Námestí svätého Petra. Je obklopený Berniniho kolonádou, na pozadí s Vatikánskou bazilikou. Architektonickým spracovaním ako celok pripomína palestínsku krajinu a miesta typické pre Svätú Zem. Stredobodom scény je, samozrejme, figurálne zobrazenie svätej rodiny: Dieťaťa Ježiša, Panny Márie a Svätého Jozefa. Na realizácii celkovej podoby betlehema sa každoročne podieľa veľké množstvo majstrov remeselníkov.
Najväčší betlehem na svete je údajne v Santiagu, hlavnom meste Čile. Tvorí ho 130 postáv vrátane dvojmetrových anjelov. Jeho autorom je sochár Juan Varas, ktorý svoje monumentálne dielo dokončil v roku 2001.
Na Slovensku je najväčší betlehem umiestnený v Rajeckej Lesnej. Vytvoril ho v rokoch 1980 - 1995 ľudový rezbár Jozef Pekara. Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej je dlhý 8,5 m, široký 2,5 m a vysoký 3 m. Vyrezaný je z lipového dreva a okrem samotnej ústrednej biblickej scény má ambíciu zobrazovať dejiny slovenského národa a výjavy zo života ľudu. Obsahuje približne 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Medzi najväčšie a najvydarenejšie vyrezávané betlehemy na súčasnom Slovensku sa radia Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej a Banskoštiavnický betlehem v Banskej Štiavnici.
Pravdepodobne druhý najväčší slovenský betlehem sa nachádza v rímskokatolíckom Kostole sv. Cyrila a sv. Metoda v Terchovej. Jeho autorom je ľudový rezbár Štefan Hanuliak, ktorý ho spolu s priateľmi Jánom Holubekom a Štefanom Krištofíkom vytvoril v roku 1967.
Betlehemské svetlo, symbol pokoja, mieru a lásky, žiari od štvrtkového podvečera aj v podbrání Primaciálneho paláca v Bratislave. Túto tradíciu prevzala od slovenských skautov prvá námestníčka primátora Tatiana Kratochvílová. Návštevníci si môžu prísť odpáliť plamienok každý deň od 8.00 do 22.00 h, a to až do 27. decembra.