Hoci si väčšina ľudí myslí, že s pozdravom nemôže mať najmenší problém, opak je pravdou. Ľudia robia pri pozdrave bežne celý rad chýb, ktoré môžu poriadne nabúrať kvalitu ďalšieho prejavu, najmä ak sa jedná o pozdrav v rámci profesie - so šéfom či obchodným partnerom. Pozdrav musí vyjadrovať radosť zo stretnutia s druhou osobou.

Význam Pozdravu v Spoločenskom Styku

Pozdrav je najjednoduchší, najelementárnejší spoločenský kontakt a najzákladnejší prejav zdvorilosti. Pozdraviť je slušnosť, odpovedať povinnosť. Ale aj pre tento zdanlivo jednoduchý prejav existuje mnoho pravidiel.

Etiketa je súhrn pravidiel spoločenského správania. Môže byť „spoločenskou nálepkou“, akú dávame iným ľuďom podľa ich správania. Na správaní vždy záleží a na slušnosti obzvlášť. Základy dnešnej etikety sa určite nevyvíjali len od čias Ľudovíta XIV. a jeho kráľovského dvora, kde siahajú skôr počiatky zložitých protokolárnych ceremónií. Vlastnú etiketu si vytvárali aj celkom obyčajní ľudia vo svojom každodennom kontakte, ak boli k sebe úctiví a rešpektovali sa navzájom.

Zdravíme všetkých známych aj tých, s ktorými sa poznáme len z videnia. Zdravíme aj neznámych v neznámom prostredí, kde sme sami, napríklad vo výťahu, na turistickom chodníku, na chodbe domu, v kupé vlaku, alebo keď vstupujeme do čakárne u lekára.

Princíp Spoločenskej Priority pri Pozdrave

V spoločenskom styku je určený princíp prednosti. Týmto princípom sa riadia nielen pozdravy, ale prakticky všetky ostatné formy spoločenského správania. Pozdrav je prejavom priateľstva, zdvorilosti, úcty a rešpektu k druhému človeku. Prvá sa vždy zdraví spoločensky menej významná osoba.

• Ženy majú prednosť pred mužmi.
• Staršie osoby majú prednosť pred mladšími.
• Nadriadený má prednosť pred podriadenými.

Pravidlá pre mužov a ženy

Pre muža platí, že vždy zdraví ženu prvý - a to dokonca aj vtedy, ak mu je podriadená. Výnimku by mohli tvoriť iba veľmi mladé dievčatá, ale aj v tomto prípade muž, ktorý chce, aby ho pokladali za gentlemana, zdraví prvý. Povinnosť pozdraviť má muž mladší voči staršiemu, podriadený voči nadriadenému. Úctu pozdravom je vhodné vzdať aj človeku spoločensky vyššie postavenému.

Pozdrav by sme však v sporných situáciách (napríklad, keď sa stretnú dvaja rovnako starí podnikatelia) nemali chápať ako prestížnu záležitosť. Mladé dievča alebo mladšia žena však prvá pozdraví starého muža. Žena sa obvykle nezdraví prvá svojmu predstavenému rovnakého veku alebo mladšiemu. Na verejnosti sa má nadriadený pracovník spolupracovníčke pozdraviť vždy prvý.

Výnimky z pravidiel

Etika má aj svoje výnimky a extrémne situácie, v ktorých základné pravidlá idú bokom a je nutné sa riadiť sedliackym rozumom. Napríklad, ak pápež bude chcieť vojsť do tých istých dverí ako mníška, bude mať pred ňou prednosť, aj keď je to žena. Výnimka sa uplatní aj v situácii, keď sa 30-ročný minister stretne so svojím 70-ročným poradcom. Zdraviť sa v tomto prípade ako prvý bude ten starší.

Spôsob a Forma Pozdravu

Súčasťou pozdravu je aj spôsob, ako ho uskutočníme. Nemá byť nedbanlivý, ale ani prehnaný, afektovaný. Má sa vyslovovať zreteľne a s úsmevom, s vľúdnym pohľadom očí a miernym úklonom hlavy. U muža by mal byť úklon výraznejší. Nezdravíme s cigaretou v ústach alebo rukami vo vreckách. Pozdrav nesmie byť tichý, ale ani príliš hlasný.

Pozdravíme sa aj vtedy, keď vstúpime do čakárne u lekára, do železničného vozňa a pod. Ak príde žena do spoločnosti, ktorá už sedí za stolom, pozdraví sa najprv ženám, potom mužom. Keď je prítomný jej manžel, pozdraví sa mu až poslednému. Muž, ktorý prichádza do takejto spoločnosti, ukloní sa svojej manželke - ak sedí za stolom - až vtedy, keď sa už pozdravil všetkým prítomným ženám, potom sa pozdraví mužom. V reštaurácii, keď už nie sú voľné stoly a musíme si k niekomu prisadnúť, najprv sa pozdravíme a požiadame o dovolenie prisadnúť si (napr. „Dobrý deň, Dovolíte, aby sme si prisadli? Prepáčte, máte tu voľné 2 miesta? Môžeme si prisadnúť?“). Keď niekto odchádza od spoločného stola, je povinný pozdraviť sa. Ako pozdrav stačí ľahké kývnutie hlavou. V lóži divadla alebo koncertnej siene sa pozdravíme svojim susedom skôr, než si sadneme. Keď sa osoba, s ktorou ideme po ulici, pozdraví niekomu nám neznámemu, máme sa tiež pozdraviť.

Podávanie Rúk ako Súčasť Pozdravu a Zoznamovania

Ľudia si podávajú ruky pri predstavovaní, pri stretnutí, pri potykaní, pri gratulácii alebo pri vyslovení sústrasti. V minulosti podávanie rúk symbolizovalo, že prichádzame v mieri a nemáme v ruke žiadnu zbraň.

• Ruku podáva vždy najprv žena mužovi, starší mladšiemu, nadriadený podriadenému.
• Keď sa viac ľudí stretne alebo lúči, môže sa stať, že si podávajú ruky krížom, čo vyzerá nepekne. Najprv si majú podať ruky ženy a len potom muži.
• U mužov zásadne platí pravidlo, že rukavicu na podávanej ruke majú buď obaja, alebo obaja si ju stiahnu.
• Ak žena podáva ruku mužovi, nemusí si stiahnuť rukavice. Muž však podáva žene ruku bez rukavice.
• Pri pozdrave a podaní ruky môže zostať žena sedieť, muž má vstať.
• Ženy medzi sebou zachovávajú pri podaní ruky tieto pravidlá: staršia žena ostáva sedieť, mladšia vstane. Ženy, ktoré sú približne v rovnakom veku, nevstávajú.

Pravidlá Predstavovania a Nadväzovania Kontaktu

Predstavovanie nie je iba vtedy nepotrebné, ak každý účastník pozná každého. Prvá sa vždy predstavuje menej významná osobnosť v spoločnosti. Nového pracovníka obvykle predstaví niektorý vedúci pracovník alebo spolupracovník.

Základné princípy predstavovania

• Predstavuje sa vždy muž žene, mladší staršiemu, podriadený nadriadenému.
• Len mladšia žena sa môže predstaviť alebo môže byť predstavená starému mužovi alebo vysokopostavenej osobe.
• Prvého predstavujeme vždy toho, kto je v rodinnom pomere s osobou, ktorá dvoch neznámych zoznamuje.
• Žena sa nikdy nepredstavuje mužovi sama, povinnosťou muža je hneď sa predstaviť.
• Ak ženu sprevádza muž, nemá sa jej iný muž predstaviť skôr, ako sa zoznámi s jej spoločníkom.
• Predstavovaný nikdy nepodáva prvý ruku. Vždy čaká, až sprostredkovateľ povie jeho meno a osoba, ktorej je predstavovaný, mu podá ruku.
• Pre podávanie ruky pri predstavovaní platia všetky zásady o podávaní ruky.

Predstavovanie v špecifických situáciách

Hostiteľka alebo hostiteľ zoznamujú navzájom svojich hostí. Keď sa prichádzajúci hostia stretnú v predsieni, nezoznamujú sa sami, ale čakajú, až to urobí hostiteľ v izbe. Ak ideme s niekým po ulici, stretneme známeho a začneme sa s ním zhovárať, nie je povinnosťou hneď predstavovať nášho spoločníka. Ten má ostať trochu stranou. Len keď rozhovor trvá dlhšie ako 1-2 minúty, zapojíme ho do rozhovoru a predstavíme ho. Ak sa chceme vyhnúť takémuto predstaveniu, požiadame spoločníka, aby šiel pomaly ďalej, že ho dobehneme. Ak je naším spoločníkom žena, nesluší sa nechať ju osamote.

Komunikácia mien a odpovede

Pri predstavovaní často dobre nepočujeme meno predstavovaného. Mnohí ľudia sa domnievajú, že je neslušné spýtať sa na meno ešte raz, napríklad slovami: "Prepáčte, nepočul som dobre vaše meno". Podľa pravidiel slušnosti je to prípustné. Osoba, ktorej je niekto predstavovaný, alebo ktorej sa niekto sám predstavuje, odpovie okrem svojho mena slovami: "Teší ma", alebo "Som veľmi rád, že vás poznávam" atď. V žiadnom prípade však nepovie tieto formulky ten, kto je predstavovaný, ani muž žene. Pri predstavovaní nie je bezpodmienečne potrebné podať ruku. Stačí, keď sa muž mierne ukloní a žena kývne hlavou.

Použitie vizitiek

Vizitka patrí k nenahraditeľnej súčasti manažérskej práce, potrebujú ju hlavne manažéri, ktorí sa stretávajú s klientmi ako aj s inými ľuďmi. V praxi je známe, že práve vizitka uľahčuje nadviazanie kontaktu. Môžeme ju považovať za nosič informácií. Reprezentuje majiteľa a najviac sa používa pri predstavovaní.

Dôležitý je vzhľad vizitky. Najjednoduchší a najelegantnejší je pokladaný za najlepší. Najlepšie na tvrdom bielom papieri s čiernym písmom; lesklé ako aj farebné vizitky sa nepovažujú za decentné. Správna vizitka musí obsahovať:

• Logo firmy, ktorú zastupuje.
• Celé meno manažéra s titulom a pozíciu v rámci firmy.
• Názov a adresa celej firmy.

Etiketa Tykania a Vykania

Kto je vo vzťahu "viac hore", ten ako prvý navrhuje tykanie, a to starší mladšiemu, žena mužovi a nadriadený podriadenému. Je potrebné si tykanie rozmyslieť, nakoľko si tykáme hlavne s osobami, ktoré sú nám vzťahovo bližšie. Od tykania k vykaniu nie je možné sa vrátiť.

V praxi to znamená, že zamestnanec by nemal tykať svojmu šéfovi, pokiaľ mu to šéf nedovolil, mal by mu vykať a prejavovať mu úctu ako aj rešpekt. Ak aj nadriadený vyká svojmu podriadenému, chce si udržať odstup. To, že si s vami nadriadený potykal, neznamená, že sa vaše správanie voči nemu zmení. Majte stále na pamäti, že on je nadriadený, a tak by ste sa k nemu mali správať slušne a s úctou - aj keď ste si práve potykali. Tykanie nie je dôvod na flákanie sa a zanedbávanie povinností, je to len iná forma oslovovania ako vykanie.

Etiketa Pozdravu a Predstavovania v Pracovnom Prostredí

Zlaté trojpravidlo poradia platí aj v zamestnaní, len sa trochu zmenilo poradie a pribudla kategória. Tu bude platiť: nadriadený, žena, starší a (pridávame kategóriu) služobne starší. To však, samozrejme, neznamená, že pokiaľ sa pri dverách stretne vedúci s radovou zamestnankyňou, nepodrží jej dvere alebo sa „natlačí“ dovnútra ako prvý. Dáma bude vždy dámou.

Podľa danej postupnosti by to v praxi vyzeralo tak, že ako prvý sa ostatným v práci zdraví nový zamestnanec, keďže je spoločensky menej významný. Takisto pri predstavovaní nového kolegu predstavíme najprv jeho, potom kolegyne v poradí podľa služobného veku, pričom začíname najmladšou. Pokračujeme kolegami od spodných pozícií po tie najvyššie. Posledného predstavujeme najvyššieho nadriadeného, keďže v tejto spoločnosti zastáva najvýznamnejšiu rolu. Opačne to bude platiť pri navrhovaní tykania. Navrhovať ho bude spoločensky významnejšia osoba. Žena tykanie v žiadnom prípade nenavrhuje svojmu nadriadenému.

Klient v pracovnom styku

Klient je vždy najviac. Logicky si vieme vyvodiť, že spoločensky navrch bude mať oproti nám náš klient. Tu platí základné pravidlo: „Ak niečo od niekoho chceš, buď úctivý a pokorný.“ Pokiaľ chceme, aby sa nám podaril obchodný kontrakt, budeme sa správať voči osobe klienta s rešpektom a úctou. To znamená, že sa mu zdravíme vždy ako prví, púšťame ho prvého a čakáme na návrh tykania.

Prečo Dodržiavať Pravidlá Etikety?

Hoci si mnohí ľudia neuvedomujú, etiketa je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. "Aj tí najväčší vyvrheli majú pravidlá správania. Často si to ani neuvedomujú, ale podliehajú im." Slušné správanie je základom harmónie vo vzťahoch a spoločenskom živote. Tieto pravidlá pomáhajú prejaviť úctu, ohľaduplnosť a empatiu voči ostatným.

Etiketa je obor, ktorý nám dovolí správať sa vďačne a vlídne k druhým. Keď dodržujeme spoločenské pravidlá, robíme radosť nielen druhým, ale aj sebe. „Človek je tvor spoločenský, takže keď vyšle pozitívno, pozitívno sa k nemu vráti.“ Dnešné pravidlá etikety nie sú zákonom, nikto nás nemôže pokutovať, ale spoločnosť vníma našu nezdvorilosť. Základy slušného správania by mal ovládať každý z nás.

Niekedy je úplne jedno, kto sa mal pozdraviť prvý, hlavné je, že sme sa pozdravili. Základy slušného správania by mal ovládať každý jeden z nás. Je to viac o prejavení slušnosti, ako o preukázaní znalostí zo spoločenského bontónu. Či chceme, alebo nie, slušnosť sa nosí a v spoločnosti je vysoko cenená, najmä v pracovnej sfére.

Pamätajte si: správaj sa k druhým vždy tak, ako očakávaš od nich, aby sa správali k tebe.

Spoločenská Etiketa Pozdravu a Predstavovania

Hoci si väčšina ľudí myslí, že s pozdravom nemôže mať najmenší problém, opak je pravdou. Ľudia robia pri pozdrave bežne celý rad chýb, ktoré môžu poriadne nabúrať kvalitu ďalšieho prejavu, najmä ak sa jedná o pozdrav v rámci profesie - so šéfom či obchodným partnerom. Pozdrav musí vyjadrovať radosť zo stretnutia s druhou osobou.

Význam Pozdravu v Spoločenskom Styku

Pozdrav je najjednoduchší, najelementárnejší spoločenský kontakt a najzákladnejší prejav zdvorilosti. Pozdraviť je slušnosť, odpovedať povinnosť. Ale aj pre tento zdanlivo jednoduchý prejav existuje mnoho pravidiel.

Etiketa je súhrn pravidiel spoločenského správania. Môže byť „spoločenskou nálepkou“, akú dávame iným ľuďom podľa ich správania. Na správaní vždy záleží a na slušnosti obzvlášť. Základy dnešnej etikety sa určite nevyvíjali len od čias Ľudovíta XIV. a jeho kráľovského dvora, kde siahajú skôr počiatky zložitých protokolárnych ceremónií. Vlastnú etiketu si vytvárali aj celkom obyčajní ľudia vo svojom každodennom kontakte, ak boli k sebe úctiví a rešpektovali sa navzájom.

Zdravíme všetkých známych aj tých, s ktorými sa poznáme len z videnia. Zdravíme aj neznámych v neznámom prostredí, kde sme sami, napríklad vo výťahu, na turistickom chodníku, na chodbe domu, v kupé vlaku, alebo keď vstupujeme do čakárne u lekára.

Princíp Spoločenskej Priority pri Pozdrave

V spoločenskom styku je určený princíp prednosti. Týmto princípom sa riadia nielen pozdravy, ale prakticky všetky ostatné formy spoločenského správania. Pozdrav je prejavom priateľstva, zdvorilosti, úcty a rešpektu k druhému človeku. Prvá sa vždy zdraví spoločensky menej významná osoba.

• Ženy majú prednosť pred mužmi.
• Staršie osoby majú prednosť pred mladšími.
• Nadriadený má prednosť pred podriadenými.

Pravidlá pre mužov a ženy

Pre muža platí, že vždy zdraví ženu prvý - a to dokonca aj vtedy, ak mu je podriadená. Výnimku by mohli tvoriť iba veľmi mladé dievčatá, ale aj v tomto prípade muž, ktorý chce, aby ho pokladali za gentlemana, zdraví prvý. Povinnosť pozdraviť má muž mladší voči staršiemu, podriadený voči nadriadenému. Úctu pozdravom je vhodné vzdať aj človeku spoločensky vyššie postavenému.

Pozdrav by sme však v sporných situáciách (napríklad, keď sa stretnú dvaja rovnako starí podnikatelia) nemali chápať ako prestížnu záležitosť. Mladé dievča alebo mladšia žena však prvá pozdraví starého muža. Žena sa obvykle nezdraví prvá svojmu predstavenému rovnakého veku alebo mladšiemu. Na verejnosti sa má nadriadený pracovník spolupracovníčke pozdraviť vždy prvý.

Výnimky z pravidiel

Etika má aj svoje výnimky a extrémne situácie, v ktorých základné pravidlá idú bokom a je nutné sa riadiť sedliackym rozumom. Napríklad, ak pápež bude chcieť vojsť do tých istých dvier ako mníška, bude mať pred ňou prednosť, aj keď je to žena. Výnimka sa uplatní aj v situácii, keď sa 30-ročný minister stretne so svojím 70-ročným poradcom. Zdraviť sa v tomto prípade ako prvý bude ten starší.

Spôsob a Forma Pozdravu

Súčasťou pozdravu je aj spôsob, ako ho uskutočníme. Nemá byť nedbanlivý, ale ani prehnaný, afektovaný. Má sa vyslovovať zreteľne a s úsmevom, s vľúdnym pohľadom očí a miernym úklonom hlavy. U muža by mal byť úklon výraznejší. Nezdravíme s cigaretou v ústach alebo rukami vo vreckách. Pozdrav nesmie byť tichý, ale ani príliš hlasný.

Pozdravíme sa aj vtedy, keď vstúpime do čakárne u lekára, do železničného vozňa a pod. Ak príde žena do spoločnosti, ktorá už sedí za stolom, pozdraví sa najprv ženám, potom mužom. Keď je prítomný jej manžel, pozdraví sa mu až poslednému. Muž, ktorý prichádza do takejto spoločnosti, ukloní sa svojej manželke - ak sedí za stolom - až vtedy, keď sa už pozdravil všetkým prítomným ženám, potom sa pozdraví mužom. V reštaurácii, keď už nie sú voľné stoly a musíme si k niekomu prisadnúť, najprv sa pozdravíme a požiadame o dovolenie prisadnúť si (napr. „Dobrý deň, Dovolíte, aby sme si prisadli? Prepáčte, máte tu voľné 2 miesta? Môžeme si prisadnúť?“). Keď niekto odchádza od spoločného stola, je povinný pozdraviť sa. Ako pozdrav stačí ľahké kývnutie hlavou. V lóži divadla alebo koncertnej siene sa pozdravíme svojim susedom skôr, než si sadneme. Keď sa osoba, s ktorou ideme po ulici, pozdraví niekomu nám neznámemu, máme sa tiež pozdraviť.

Podávanie Rúk ako Súčasť Pozdravu a Zoznamovania

Ľudia si podávajú ruky pri predstavovaní, pri stretnutí, pri potykaní, pri gratulácii alebo pri vyslovení sústrasti. V minulosti podávanie rúk symbolizovalo, že prichádzame v mieri a nemáme v ruke žiadnu zbraň.

• Ruku podáva vždy najprv žena mužovi, starší mladšiemu, nadriadený podriadenému.
• Keď sa viac ľudí stretne alebo lúči, môže sa stať, že si podávajú ruky krížom, čo vyzerá nepekne. Najprv si majú podať ruky ženy a len potom muži.
• U mužov zásadne platí pravidlo, že rukavicu na podávanej ruke majú buď obaja, alebo obaja si ju stiahnu.
• Ak žena podáva ruku mužovi, nemusí si stiahnuť rukavice. Muž však podáva žene ruku bez rukavice.
• Pri pozdrave a podaní ruky môže zostať žena sedieť, muž má vstať.
• Ženy medzi sebou zachovávajú pri podaní ruky tieto pravidlá: staršia žena ostáva sedieť, mladšia vstane. Ženy, ktoré sú približne v rovnakom veku, nevstávajú.

Pravidlá Predstavovania a Nadväzovania Kontaktu

Predstavovanie nie je iba vtedy nepotrebné, ak každý účastník pozná každého. Prvá sa vždy predstavuje menej významná osobnosť v spoločnosti. Nového pracovníka obvykle predstaví niektorý vedúci pracovník alebo spolupracovník.

Základné princípy predstavovania

• Predstavuje sa vždy muž žene, mladší staršiemu, podriadený nadriadenému.
• Len mladšia žena sa môže predstaviť alebo môže byť predstavená starému mužovi alebo vysokopostavenej osobe.
• Prvého predstavujeme vždy toho, kto je v rodinnom pomere s osobou, ktorá dvoch neznámych zoznamuje.
• Žena sa nikdy nepredstavuje mužovi sama, povinnosťou muža je hneď sa predstaviť.
• Ak ženu sprevádza muž, nemá sa jej iný muž predstaviť skôr, ako sa zoznámi s jej spoločníkom.
• Predstavovaný nikdy nepodáva prvý ruku. Vždy čaká, až sprostredkovateľ povie jeho meno a osoba, ktorej je predstavovaný, mu podá ruku.
• Pre podávanie ruky pri predstavovaní platia všetky zásady o podávaní ruky.

Predstavovanie v špecifických situáciách

Hostiteľka alebo hostiteľ zoznamujú navzájom svojich hostí. Keď sa prichádzajúci hostia stretnú v predsieni, nezoznamujú sa sami, ale čakajú, až to urobí hostiteľ v izbe. Ak ideme s niekým po ulici, stretneme známeho a začneme sa s ním zhovárať, nie je povinnosťou hneď predstavovať nášho spoločníka. Ten má ostať trochu stranou. Len keď rozhovor trvá dlhšie ako 1-2 minúty, zapojíme ho do rozhovoru a predstavíme ho. Ak sa chceme vyhnúť takémuto predstaveniu, požiadame spoločníka, aby šiel pomaly ďalej, že ho dobehneme. Ak je naším spoločníkom žena, nesluší sa nechať ju osamote.

Komunikácia mien a odpovede

Pri predstavovaní často dobre nepočujeme meno predstavovaného. Mnohí ľudia sa domnievajú, že je neslušné spýtať sa na meno ešte raz, napríklad slovami: "Prepáčte, nepočul som dobre vaše meno". Podľa pravidiel slušnosti je to prípustné. Osoba, ktorej je niekto predstavovaný, alebo ktorej sa niekto sám predstavuje, odpovie okrem svojho mena slovami: "Teší ma", alebo "Som veľmi rád, že vás poznávam" atď. V žiadnom prípade však nepovie tieto formulky ten, kto je predstavovaný, ani muž žene. Pri predstavovaní nie je bezpodmienečne potrebné podať ruku. Stačí, keď sa muž mierne ukloní a žena kývne hlavou.

Použitie vizitiek

Vizitka patrí k nenahraditeľnej súčasti manažérskej práce, potrebujú ju hlavne manažéri, ktorí sa stretávajú s klientmi ako aj s inými ľuďmi. V praxi je známe, že práve vizitka uľahčuje nadviazanie kontaktu. Môžeme ju považovať za nosič informácií. Reprezentuje majiteľa a najviac sa používa pri predstavovaní.

Dôležitý je vzhľad vizitky. Najjednoduchší a najelegantnejší je pokladaný za najlepší. Najlepšie na tvrdom bielom papieri s čiernym písmom; lesklé ako aj farebné vizitky sa nepovažujú za decentné. Správna vizitka musí obsahovať:

• Logo firmy, ktorú zastupuje.
• Celé meno manažéra s titulom a pozíciu v rámci firmy.
• Názov a adresa celej firmy.

Etiketa Tykania a Vykania

Kto je vo vzťahu "viac hore", ten ako prvý navrhuje tykanie, a to starší mladšiemu, žena mužovi a nadriadený podriadenému. Je potrebné si tykanie rozmyslieť, nakoľko si tykáme hlavne s osobami, ktoré sú nám vzťahovo bližšie. Od tykania k vykaniu nie je možné sa vrátiť.

V praxi to znamená, že zamestnanec by nemal tykať svojmu šéfovi, pokiaľ mu to šéf nedovolil, mal by mu vykať a prejavovať mu úctu ako aj rešpekt. Ak aj nadriadený vyká svojmu podriadenému, chce si udržať odstup. To, že si s vami nadriadený potykal, neznamená, že sa vaše správanie voči nemu zmení. Majte stále na pamäti, že on je nadriadený, a tak by ste sa k nemu mali správať slušne a s úctou - aj keď ste si práve potykali. Tykanie nie je dôvod na flákanie sa a zanedbávanie povinností, je to len iná forma oslovovania ako vykanie.

Etiketa Pozdravu a Predstavovania v Pracovnom Prostredí

Zlaté trojpravidlo poradia platí aj v zamestnaní, len sa trochu zmenilo poradie a pribudla kategória. Tu bude platiť: nadriadený, žena, starší a (pridávame kategóriu) služobne starší. To však, samozrejme, neznamená, že pokiaľ sa pri dverách stretne vedúci s radovou zamestnankyňou, nepodrží jej dvere alebo sa „natlačí“ dovnútra ako prvý. Dáma bude vždy dámou.

Podľa danej postupnosti by to v praxi vyzeralo tak, že ako prvý sa ostatným v práci zdraví nový zamestnanec, keďže je spoločensky menej významný. Takisto pri predstavovaní nového kolegu predstavíme najprv jeho, potom kolegyne v poradí podľa služobného veku, pričom začíname najmladšou. Pokračujeme kolegami od spodných pozícií po tie najvyššie. Posledného predstavujeme najvyššieho nadriadeného, keďže v tejto spoločnosti zastáva najvýznamnejšiu rolu. Opačne to bude platiť pri navrhovaní tykania. Navrhovať ho bude spoločensky významnejšia osoba. Žena tykanie v žiadnom prípade nenavrhuje svojmu nadriadenému.

Klient v pracovnom styku

Klient je vždy najviac. Logicky si vieme vyvodiť, že spoločensky navrch bude mať oproti nám náš klient. Tu platí základné pravidlo: „Ak niečo od niekoho chceš, buď úctivý a pokorný.“ Pokiaľ chceme, aby sa nám podaril obchodný kontrakt, budeme sa správať voči osobe klienta s rešpektom a úctou. To znamená, že sa mu zdravíme vždy ako prví, púšťame ho prvého a čakáme na návrh tykania.

Prečo Dodržiavať Pravidlá Etikety?

Hoci si mnohí ľudia neuvedomujú, etiketa je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. "Aj tí najväčší vyvrheli majú pravidlá správania. Často si to ani neuvedomujú, ale podliehajú im." Slušné správanie je základom harmónie vo vzťahoch a spoločenskom živote. Tieto pravidlá pomáhajú prejaviť úctu, ohľaduplnosť a empatiu voči ostatným.

Etiketa je obor, ktorý nám dovolí správať sa vďačne a vlídne k druhým. Keď dodržujeme spoločenské pravidlá, robíme radosť nielen druhým, ale aj sebe. „Človek je tvor spoločenský, takže keď vyšle pozitívno, pozitívno sa k nemu vráti.“ Dnešné pravidlá etikety nie sú zákonom, nikto nás nemôže pokutovať, ale spoločnosť vníma našu nezdvorilosť. Základy slušného správania by mal ovládať každý z nás.

Niekedy je úplne jedno, kto sa mal pozdraviť prvý, hlavné je, že sme sa pozdravili. Základy slušného správania by mal ovládať každý jeden z nás. Je to viac o prejavení slušnosti, ako o preukázaní znalostí zo spoločenského bontónu. Či chceme, alebo nie, slušnosť sa nosí a v spoločnosti je vysoko cenená, najmä v pracovnej sfére.

Pamätajte si: správaj sa k druhým vždy tak, ako očakávaš od nich, aby sa správali k tebe.

tags: #spolocenska #etiketa #pozdrav