V Slovenskej republike sa rozvíja diskusia týkajúca sa zákona o štátnych symboloch a jeho dopade na verejné podujatia. Táto téma zahŕňa legislatívne zmeny a tiež historické udalosti, ktoré formovali národné povedomie.
Novela Zákona o Štátnych Symboloch a Prezidentské Veto
Novelou zákona z dielne koaličnej strany sa malo vyriešiť zákaz hrania alebo spievania hymny iného štátu na verejných podujatiach, ak na podujatí nie je prítomná oficiálna delegácia daného štátu. Pôvodná novela, ktorú parlament schválil v marci, zamedzila hranie alebo spievanie hymny iného štátu na verejných podujatiach za uvedených podmienok.
Do zákona chceli poslanci vložiť novú vetu, aby bolo zabezpečené právo fyzických a právnických osôb na hru či spev štátnej hymny iného štátu. Minister spravodlivosti Gábor Gál ešte 17. apríla uviedol, že „Predchádzajúcou vetou nie je dotknuté právo fyzických a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu“. Marcovú novelu zákona o štátnych symboloch prezident vrátil ako celok. Parlament napriek tomu veto prezidenta prelomil.
Historický Kontext Spievania Hymny
Téma spievania hymny má na Slovensku aj svoje temné stránky v histórii, ktoré ukazujú citlivosť tejto otázky v národnom kontexte. Napríklad, existovali dôvody na rozdúchavanie vášní na slovenskej strane už v minulosti. Po Viedenskej arbitráži z 2. novembra 1938 Nemecko a Taliansko odtrhli od Slovenska juh. Na obsadenom území sa diali udalosti, ktoré hlboko zasiahli slovenskú komunitu.
V obsadených Šuranoch na Štedrý deň 1938 maďarskí žandári strieľali do Slovákov pred kostolom za spievanie slovenskej hymny. Pri tejto udalosti bola zastrelená sedemnásťročná Mária Kokošová. Takéto tragické historické momenty podčiarkujú význam a citlivosť národných symbolov, vrátane hymny.
Osobnosti Slovenského Politického Života a 75. Výročie
Diskusie o národných symboloch a legislatívnych zmenách často odrážajú širšie spoločenské a historické súvislosti, ktoré sú formované aj osobnosťami slovenského politického života. V tomto kontexte je dôležité spomenúť aj významné jubileá.
Ján Čarnogurský, ktorý v roku 2019 oslávil svoje 75. narodeniny, je bývalý československý a slovenský politik. Narodil sa 1. januára 1944 v Bratislave. Vyštudoval práva na Karlovej univerzite v Prahe, doktorát získal v roku 1971 na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracoval ako advokát, pričom zastupoval náboženských aktivistov a politických disidentov. V roku 1981 ho pre túto činnosť vylúčili z advokácie. V auguste 1989 bol zatknutý a obvinený z podvracania republiky.
Po Nežnej revolúcii sa stal prvým vicepremiérom federálnej vlády. Neskôr pôsobil ako podpredseda vlády ČSFR a prvý podpredseda vlády SR. Bol iniciátorom vzniku Kresťansko-demokratického hnutia (KDH) a jeho predsedom. V rokoch 1998 - 2002 bol ministrom spravodlivosti SR a krátko aj predsedom vlády. V roku 2000 odstúpil z funkcie predsedu KDH a založil vlastnú advokátsku kanceláriu. O tri roky neskôr stál pri zrode Paneurópskej vysokej školy (predtým Bratislavská vysoká škola práva). Otvorene sa hlási k svojmu rusofilstvu a je predsedom slovensko-ruskej spoločnosti, založenej v roku 2006. V roku 2014 kandidoval za prezidenta, no nepostúpil do druhého kola.
tags: #spievanie #hymny #prezidentka #75 #vyrocie