Vianočné obdobie je pre veriacich časom hlbokej duchovnej obnovy, spomienok a spoločného prežívania viery prostredníctvom modlitieb a liturgických obradov. Toto obdobie zahŕňa nielen samotný sviatok Narodenia Pána Ježiša Krista, ale aj prípravný čas adventu a nasledujúce sviatky a oktávy.
Advent: Príprava na príchod
Týždne prípravy na Vianoce sa nazývajú advent. Tento zvyk vznikol v 4. storočí v cirkvách Východu. Dátum Vianoc bol na 25. december stanovený až ku koncu 4. storočia. Prvá adventná nedeľa je nedeľa najbližšia k sviatku svätého Ondreja, ktorý pripadá na 30. november.
Najstarší dôkaz o špeciálnych adventných cvičeniach pochádza z diela Histórie Frankov od svätého Gregora z Toursu. Podľa neho svätý Perpetuus, predchodca Gregora v biskupskom úrade, v roku 480 nariadil pôst trikrát do týždňa od sviatku svätého Martina (11. novembra). Toto pôvodné dodržiavanie adventu pravdepodobne zaniklo v 12. storočí.
V liturgii adventu sa často odkazuje na tri „príchody“ nášho Pána: Jeho príchod pri Vtelení, Jeho príchod do každej duše a tretí, konečný príchod. Svätý Bernard z Clairvaux hovoril o týchto príchodoch. Prvý príchod má priamy vzťah k dĺžke adventu.
Počas bohoslužieb v advente sa nosí fialová farba, okrem sviatkov. V Ordináriu omše dochádza počas adventu k istým zmenám, avšak advent nie je primárne časom smútku, ale očakávania a nádeje.
Štácie a liturgické prvky adventu
V misáli sú zaznamenané miesta (štácie) pre jednotlivé adventné nedele. Napríklad na druhú adventnú nedeľu sa štácia koná v kostole Svätého Kríža Jeruzalemského, jednom z najstarších kostolov v Ríme.
Tretia adventná nedeľa je osobitná, známa ako nedeľa „Gaudete“ podľa prvého slova v Introituse. V tento deň hrá organ, kňaz nosí ružové rúcho, zatiaľ čo diakon a subdiakon nosia dalmatiku a tuniku. V katedrálach biskup celebruje s mitrou zdobenou drahokamami.
Významným prvkom adventu sú aj adventné kántrové dni, ktoré slúžia na zasvätenie obdobia Bohu. V decembri boli podľa pokynov raných pápežov udalosťou aj vysviacky, ktoré sa konali výhradne v tomto mesiaci.
Sviatky v adventnom období
Adventné obdobie je bohaté na spomienku na svätých. Medzi významné sviatky patria:
- Sviatok svätého Ondreja (30. november)
- Sviatok svätého Františka Xaverského (3. december)
- Sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. december), dogma o ktorom bola definovaná ako článok viery v tento deň v roku 1854.
- V prípade, že sa štvrtá adventná nedeľa a Štedrý deň zhodujú, prednosť má Štedrý deň.
„Ó Antifóny“ a Vigília Narodenia Pána
„Ó Antifóny“ sú špeciálne antifóny spieváné pri vešperách od 17. do 24. decembra. Každá z nich začína zvolaním „Ó“ a predstavuje hlbokú duchovnú prípravu na príchod Krista.
Vigília Narodenia Pána sa zachováva v modlitbe a pôste, avšak v duchu nádeje na naplnenie želaní. Cirkev oslavuje nočné narodenie Pána slávnostnými bohoslužbami.
Kňazom je na sviatok Narodenia Pána udelené špeciálne privilégium slúžiť tri omše na počesť trojitého narodenia nášho Pána: Jeho zrodenia pred vekmi z Otca, Jeho narodenia ako človeka a tretieho, ktoré je predmetom ďalších liturgických interpretácií. Toto privilégium bolo neskôr rozšírené aj na iné dni.
Vianočná oktáva a sviatky po Narodení Pána
Po Narodení Pána nasleduje vianočná oktáva, počas ktorej sa slávia ďalšie významné sviatky. V jednom z minulých rokov sa napríklad v závere svätej omše na sviatok svätých nevinniatok deti presúvali k jasličkám.
Na sviatok Svätej Rodiny Ježiša, Márie a Jozefa si manželia mohli obnoviť manželský súhlas. V posledný deň roka 2018 bola farský kostol otvorený a na prelome rokov sa konali bohoslužby.
Epifánia a Sviatok Krstu Krista Pána
Dôležitými sviatkami po vianočnej oktáve sú Sviatok Obrezania (1. januára) a Sviatok Zjavenia Pána - Epifánia (6. januára). Význam slova Epifánia súvisí so zjavením, objavením sa.
Tento sviatok sa niekedy nazýva aj sviatkom Svätých svetiel, pretože v ranom kresťanstve bol jedným z dní určených na udeľovanie krstu, sviatosti osvietenia, na pamiatku krstu nášho Pána v Jordáne.
Sviatok Epifánie pripomína trojité zjavenie nášho Pána: Jeho zjavenie mudrcom vedeným hviezdou, zjavenie Jeho božstva hlasom Otca pri krste v Jordáne a tretie zjavenie, ktoré sa interpretuje ako zjavenie Jeho Mesiášskej moci a slávy v zázrakoch.
Kresťanskí panovníci, ako Teodózius, Karol Veľký, či Štefan Uhorský, kedysi ctili vieru východných kráľov. Sviatok Krstu Krista Pána, ktorý sa v jednom roku slávil 13. januára, priniesol požehnanie vody, soli, kriedy a tymiánu, pričom veriaci boli pokropení požehnanou vodou.
Požehnanie príbytkov
Počas sviatku Zjavenia Pána bolo zvykom požehnávanie príbytkov, známe aj ako „koleda“. Nad dverami sa kriedou písala skratka C+M+B, ktorá symbolizuje mená troch mudrcov alebo požehnanie Christu Mansionem Benedicat (Nech Kristus požehná tento dom).
Ďalšie liturgické obdobia a zvyky
Po Epifánii nasledujú sviatky, ktoré sa zvyčajne vyskytujú v období od Epifánie do Septuagesimy. Nedeľa Septuagesimy, ktorá je deviatou nedeľou pred Veľkou nocou, signalizuje začiatok pôstneho obdobia s kajúcnym charakterom liturgie.
V tomto období sa oltár už nezdobí, nespieva sa hymnus „Gloria in Excelsis“ a používajú sa fialové rúcha. Po Graduale sa namiesto Aleluja pridáva Trakt.
Pôstne obdobie a jeho prejavy
Prax pôstnej kajúcnosti je starobylá. Až do 9. storočia prevládal zvyk postiť sa od jedla až do západu slnka. Neskôr bolo dovolené prerušiť pôst o 15. hodine (po Noně), a v 12. storočí sa to stalo všeobecným zvykom.
V stredoveku počas pôstu prevládal zvyk obmedzovať sa v jedle, vyhýbať sa mäsu, mliečnym výrobkom a vínu. Štyridsať dní pôstu nás upomína na štyridsaťdňový pôst Pána Ježiša na púšti.
V západnej cirkvi počas pôstu existovali rôzne obrady, napríklad záves pred oltárom, ktorý symbolizoval smútok a pokánie hriešnikov. Dĺžka veľkého pôstu nebola vždy štyridsať dní, zmenila sa až za čias pápeža Gregora Veľkého.
Popolcová streda a pôstne kántry
Názov „Popolcová streda“ pochádza z obradu prijímania popola. Pôstne kántrové dni sú obdobia určené na modlitbu a pôst. Vznikli v Ríme v čase cisára Konštantína.
Na štvrtú pôstnu nedeľu, nazývanú Laetare, sa liturgická prísnosť pôstu trochu uvoľňuje. V Ríme sa v túto nedeľu koná obrad požehnania zlatej ruže pápežom.
Piata pôstna nedeľa sa nazýva Pašiovou, Nedeľou umučenia alebo Smrtnou nedeľou. Od tejto nedele do konca pôstu je bežným zvykom zakrývanie obrazov a sôch v kostoloch, čo symbolizuje smútok a pokánie.
Počas pôstu si Cirkev pripomína aj sviatky svätých, ako sú svätý Matúš apoštol, svätý Tomáš Akvinský, svätý Gregor Veľký, svätý Patrik, svätý Jozef a svätý Benedikt.
Spoločné modlitby a spev
Spoločné modlitby veriacich sú neoddeliteľnou súčasťou kresťanského života, nielen počas Vianoc, ale aj pri iných liturgických zhromaždeniach. Modlitby môžu mať rôznu formu: prosby, adoráciu, vďaku či chválu. Modlitba veriacich je obrad, pri ktorom kňaz prosí za všetkých ľudí a za spásu celého sveta.
Spoločné spievané modlitby, ako sú antifóny, žalmy alebo hymny, dodávajú liturgii zvláštnu slávnosť a hĺbku. V predvianočnom období sa často pripravujú koledníci na vianočné koledovanie, ktoré je formou spoločného spievania a šírenia radostnej zvesti.
Na Sviatok svätého Jána, apoštola a evanjelistu (27. decembra), sa tradične požehnáva víno. Toto požehnanie pripomína udalosť, keď svätý Ján zbavil otrávené víno jeho jedovatého účinku, a zároveň poukazuje na Pánov príkaz lásky.
Vianočné obdobie je teda časom, kedy sa cirkevná liturgia a spoločné modlitby veriacich, často obohatené o spev, zameriavajú na oslavu príchodu Vykupiteľa, posilnenie viery a duchovnú obnovu celého spoločenstva.