Otázka, kto je skutočne blahoslavený a šťastný, nadobúda v kontexte sviatku Nanebovzatia Panny Márie hlbší význam. Je to žena, ktorá hovorí z davu, mysliac na matku, ktorá bola blahoslavená, lebo nosila život, alebo je to Ježiš, ktorý odpovedá celej skupine ľudí? Ježišova odpoveď naznačuje, že skutočné šťastie človeka spočíva v situácii, keď počúvame Božie slovo a dokážeme ho aj uskutočniť.
Obraz Nanebovzatia Panny Márie, ktorý vznikol spojením východnej tradície nazývajúcej tento sviatok Usnutie Panny Márie, hovorí o tomto bohatstve v celej svojej plnosti. V pozadí obrazu sa nachádza strom z raja, symbolizovaný jablkom na ľavej strane, ktoré odkazuje na prvé šťastie ženy. Celý výjav zahŕňa v dolnej časti sarkofág, kamennú dosku, kde mala Panna Mária spočinúť. Východná tradícia však učí o jej usnutí, ktoré vnímame ako nanebovzatie. Z miesta, kde by mala byť uložená, zlatá farba ukazuje cestu blahoslavenstva Panny Márie, pričom v jej centre je Kristus.
Toto zobrazenie je v istom zmysle opačnou Pieta, kde sa zvyčajne zdôrazňuje Matka držiac mŕtveho Syna. Tu vidíme Ježiša, ako drží svoju Matku a berie ju k sebe do neba. Toto prijatie do neba neznamená vzdialenosť, pretože Mária zostáva prítomná aj uprostred nás, keďže svojim životom podľa nebeských princípov, napriek hriešnosti, tvoríme nebo. Maličký detail modrej línie života Panny Márie, ktorá prechádza cez nohu Ježiša Krista, jej srdce a jeho ruku, potom cez jeho srdce a vchádza do perspektívy večnosti, nádherne znázorňuje, ako Panna Mária drží vo svojich rukách vlastnú dušu.
Liturgický význam a história sviatku
Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie je v niektorých kresťanských cirkvách najdôležitejším mariánskym sviatkom, ktorý sa oslavuje 15. augusta. Katolícka cirkev ho slávi najvyšším stupňom liturgického slávenia - slávnosťou, ktorá je zároveň prikázaným sviatkom. Tento sviatok vyjadruje, že Presvätá Bohorodička Panna Mária už dosiahla život v „dokonalej a oslávenej telesnosti“ ako individuálna osoba a bola telom i dušou vzatá do Neba. Toto učenie vyznávajú katolícka cirkev, pravoslávna cirkev a časť cirkví anglikánskej tradície.
V rímskokatolíckej cirkvi bolo toto učenie v roku 1950 pápežom Piom XII. vyhlásené za dogmu, teda záväznú normatívnu výpoveď v oblasti viery. O smrti Panny Márie nie je známe nič konkrétne. Názor, že Bohorodička bola vzatá do neba, sa začína objavovať až v 3. alebo 4. storočí v pseudonymnom gréckom texte De obitu S. Dominae. Kázania svätých Hieronyma a Augustína k tomuto sviatku sú vraj tiež z neskorších čias. Hypotézou zostáva, že sviatok bol ustanovený na koncile v Efeze roku 431 z podnetu patriarchu Cyrila Alexandrijského.
Podľa Gregora Tourskeho sa sviatok oslavoval v Egypte, v Arábii a v Gallii v 6. storočí v januári. V gréckej cirkvi ho cisár Maurikios I. stanovil na 15. augusta podľa jeruzalemských mníchov. Grécka cirkev ho nazýva *koimésis*, čiže usnutie, v staroslovienčine: *uspenije*. V Ríme sa hlavný sviatok Panny Márie oslavoval 1. januára. Sviatok 15. augusta sa prvýkrát objavil v liturgii pápeža Geláza I., hoci niektorí ho považujú za neskorší. V 7. storočí je už bezpečne doložený za pápeža Sergia I. a patril k najväčším sviatkom.
Na Slovensku je Nanebovzatie Panny Márie posledným prikázaným mariánskym sviatkom liturgického roka. V katolíckej a v anglikánskej cirkvi sa oslavuje 15. augusta a na mnohých miestach je prikázaným sviatkom. Na mariánskych pútnických miestach sa konajú veľké slávnosti. Gréckokatolícka cirkev si tento sviatok pripomína v tento deň pod názvom Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny.
Vývoj učenia o Nanebovzatí
Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je zo všetkých mariánskych sviatkov najstarší. Tradícia ho spomína už pred efezským snemom, ktorý sa konal v roku 431. Slávil sa aj v najstarších východných cirkvách - v arménskej i etiópskej. Postupne sa šíril na celú Cirkev.
Na Prvom vatikánskom sneme v roku 1870 dvestoštyri biskupov žiadalo pápeža Pia IX., aby vyhlásil dogmu o Nanebovzatí Panny Márie. Vtedy sa to nestalo. Až 1. novembra 1950 pápež Pius XII. vyhlásil Nanebovzatie Panny Márie ako tajomstvo viery apoštolskou konštitúciou *Munificentissimus Deus*. Biskupi uvádzali tri vieroučné dôvody na základe učenia apoštolov (Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Hebr 2,14), podľa ktorého triumf Krista nad diablom predpovedaný v raji spočíva v trojitom víťazstve - nad hriechom, žiadostivosťou a smrťou.
O mieste a čase smrti Panny Márie nemáme zaznamenané nič určité. Najstaršia literatúra, ktorá hovorí o Nanebovzatí, je grécke dielo *De obitu S. Dominae* (O smrti sv. Panny). Tradične sa o mieste smrti Panny Márie zvykne hovoriť, že to bolo mesto Efez, kde pôsobil aj sv. Ján, apoštol, ktorému Kristus na kríži zveril svoju matku (Jn 19,25-27). Sv. Ján Damascénsky hovorí o tradícii jeruzalemskej cirkvi: „Sv. Juvenal, jeruzalemský biskup na chalcedónskom koncile (451) oznámil cisárovi Marciánovi a Pulcherii, ktorí si priali vlastniť telo Božej matky, že Mária zomrela v prítomnosti apoštolov; ale keď neskôr na žiadosť sv. Tomáša otvorili jej hrob, zistili, že je prázdny. Na základe toho apoštoli dospeli k presvedčeniu, že jej telo bolo vzaté do neba.“ Iná tradícia zase spomína, že zomrela vo veku sedemdesiatdva rokov bez bolesti. Niektorí pochybovali, že zomrela, keďže nemala dedičný hriech, no na druhej strane ona sama podliehala následkom dedičného hriechu - cítila bolesť.
Ústnu tradíciu viery o nanebovzatí začali čoskoro hlbšie vysvetľovať východní aj západní cirkevní otcovia. Gregor, biskup v Tours, už v 6. storočí jasne zdôrazňuje Máriino telesné nanebovzatie. Túto náuku horlivo hlásal aj sv. Ján Damascénsky (675 - 749). Odôvodnenie a závery teológov o telesnom nanebovzatí Bohorodičky zhrnul a rozširoval sv. Peter Kanízius (1521 - 1597). Nepretržitá tradícia viery, ako aj liturgická tradícia a súhlasný postoj biskupov celej Cirkvi umožnili pápežovi Piovi XII. zaviazať všetkých kresťanov vo svedomí prijať vieru v nanebovzatie Panny Márie.
Scott Hahn o Nanebovzatí Panny Márie
Význam sviatku pre veriacich
Nanebovzatie Panny Márie má pre veriacich veľký význam. Upevňuje nás v nádeji, že aj naše telá budú raz vzkriesené. Nebeská Matka nám vyprosuje mnoho milostí, aby sme tak ako ona boli vzkriesení na večnú slávu, aby sme prijali pozvanie jej Syna Ježiša Krista, ktorý každému z nás pripravil v nebi miesto.
Podľa tradície z poapoštolského obdobia Panna Mária nezomrela pre chorobu alebo starobu, ale usnula túžbou po svojom Synovi, túžbou po nebi. Tradícia uchovala miesto jej hrobu v Jeruzaleme na úpätí Olivovej hory neďaleko Getsemanskej záhrady. V Jeruzaleme na vrchu Sion sa nachádza Chrám Usnutia Panny Márie, kde sa podľa tradície nachádzal dom, v ktorom žila a dokončila svoj pozemský život. Cirkevní otcovia nazývajú smrť Bohorodičky usnutím. Pochovaná bola v údolí Cedron a nad jej hrobom stojí Bazilika Nanebovzatia. Hrob je prázdny, otvorený, lebo Mária bola vzatá do neba.
Aj keď z pohľadu historikov sa zdá pravdepodobnejšie, že Mária skončila svoju pozemskú púť v Jeruzaleme, predsa aj Efez je v kresťanskej tradícii dodnes vnímaný ako mariánske mesto, ako miesto Máriinho nanebovzatia. Práve tam sa v roku 431 konal ekumenický snem, na ktorom bola slávnostne potvrdená pravda viery, že Mária je Bohorodička. Do tohto obdobia spadajú aj korene sviatku Nanebovzatia Panny Márie. Slávil sa ako najväčší mariánsky sviatok tak na Východe, ako aj na Západe.
Byzantský cisár Mauritius (588 - 602) ho ustanovil za štátny sviatok v celej svojej ríši na 15. augusta. Západná cirkev ho slávila najskôr v Galii (dnešné Francúzsko) v 7. storočí, a to 18. januára. Aj vo Vizigótskom kráľovstve (dnešné Španielsko) sa slávil už v 7. storočí, ale 16. augusta. V Ríme ustanovil tento sviatok pápež Sergius I. (687 - 701). Zo začiatku mal titul *Natale sanctae Mariae* (Narodenie Panny Márie pre nebo), ale už rímske sakramentáre Gelasianum a Gregorianum pochádzajúce zo 6. - 8. storočia ho nazývajú *Assumptio beatae Mariae Virginis* (Nanebovzatie blahoslavenej Márie Panny). Sergius zaviedol aj slávnostnú sviečkovú procesiu ulicami Ríma v predvečer sviatku, ktorá sa slávnostne končila v starobylej bazilike Santa Maria Maggiore.
Nanebovzatiu Panny Márie sú zasvätené mnohé kostoly na Slovensku. Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta) je posledným prikázaným mariánskym sviatkom liturgického roka.