Štefan Sokol, známy pod pseudonymom Štefan Martin Sokol, (* 25. december 1927, Zvolenská Slatina - † 29. jún 2009) bol významný slovenský dramatik, publicista, scenárista a esejista, ktorého meno sa spája s viacerými filmovými dielami zo 70. a 80. rokov minulého storočia.
Vzdelanie a raná kariéra
Štefan Sokol študoval v rokoch 1943 až 1947 na priemyselnej škole v Banskej Bystrici. Následne pokračoval vo vzdelávaní na Filmovej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe, kde študoval v období 1948 - 1953. Predtým, ako sa naplno venoval umeleckej a pedagogickej činnosti, pôsobil v rokoch 1947 - 1948 ako technický úradník v Považských strojárňach v Považskej Bystrici.
Pedagogická a dramaturgická činnosť
Po ukončení štúdia sa Štefan Sokol vrátil na akademickú pôdu a v rokoch 1953 - 1956 pôsobil ako pedagóg na Filmovej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. V polovici 50. rokov minulého storočia sa presunul z českej metropoly na Slovensko, kde začal pracovať v Slovenskom filme v Bratislave. Tam bol v rokoch 1956 - 1964 a neskôr 1965 - 1972 dramaturgom. Medzi týmito obdobiami, konkrétne v rokoch 1964 - 1965, pôsobil ako referent pre film na Ústrednom výbore KSS v Bratislave. Od roku 1972 zastával pozíciu vedúceho tvorivej skupiny v Slovenskom filme.
Dramatická tvorba
V dramatickej oblasti debutoval Štefan Martin Sokol v roku 1971 hrou Rodinná slávnosť. K jeho ďalším významným hrám patria Antónia a vojna alebo Niet mieru pod jedľami (1974) a Samotár (1975).
Filmové scenáre a dramaturgia
Zbožňovaná (1980)
Štefan Sokol bol autorom alebo spoluautorom mnohých filmových scenárov, ktoré výrazne ovplyvnili slovenskú kinematografiu. Medzi jeho scenáristické diela patria:
- Jerguš Lapin (1960)
- Tri razy svitá ráno (1962)
- Námestie svätej Alžbety (1965)
- Ďaleko je do neba (1972)
- Stratená stopa (1972)
- Očovské pastorále (1973)
- Desať percent nádeje (1976)
- Já jsem Stěna smrti (1978)
- Vták nociar (1981)
- Riaditeľ (1986)
Okrem scenáristiky sa Štefan Sokol podieľal na tvorbe filmov aj dramaturgicky. Medzi snímky, pod ktoré sa dramaturgicky podpísal, patria:
- Predjarie (1961)
- Ohnivé križovatky (1974)
- Otec ma zderie tak či tak (1980)
- Na konci diaľnice (1982)
- Zrelá mladosť (1983)
- Na druhom brehu sloboda (1984)
Rozhlasové hry a publicistika
Bohatá bola aj jeho rozhlasová tvorba. Napísal rozhlasové hry ako Obyčajný život, Loď pre dvoch a Medveďovci. Taktiež sa venoval tvorbe scenárov pre dokumentárne filmy. Okrem umeleckej činnosti bol Štefan Sokol aktívnym kultúrnym publicistom a esejistom.
Úmrtie
Slovenský dramatik a publicista Štefan Sokol zomrel vo veku 82 rokov dňa 29. júna 2009.