Úvod: Vianočný Večierok ako Ocenenie Zamestnancov
Jedným zo spôsobov, ako môže vedenie spoločnosti poďakovať svojim zamestnancom za ich celoročné úsilie, ale aj obchodným partnerom za ich spoluprácu, je usporiadať vianočný večierok. Možností financovania je viacero. Ak firma nemá dostatočné vlastné prostriedky, môže si napríklad požičať aj zo sociálneho fondu.
Sociálny fond je nástrojom realizácie sociálnej politiky zamestnávateľa a jedným zo zdrojov jej financovania. Tvorba a použitie sociálneho fondu sú predmetom zákonnej úpravy vo vzťahu k zamestnávateľovi aj zamestnancovi. Základnou právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.
Sociálny Fond: Právny Rámec a Tvorba
Povinnosť Tvorby Sociálneho Fondu
Každý zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný, respektíve služobný pomer. Platí to bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku, alebo nie. Pri pracovnom alebo služobnom pomere nie je dôležité, či je dohodnutý na dobu určitú, neurčitú, alebo či ide o hlavný alebo vedľajší pracovný pomer.
Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Povinnosť tvoriť sociálny fond má každá právnická osoba so sídlom na území SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Výška Tvorby Sociálneho Fondu
Tvorba a použitie sociálneho fondu je predmetom zákonnej úpravy. Povinný minimálny prídel vo výške 0,6% zo základu vytvára zamestnávateľ povinne, bez ohľadu na to, či je tvorba a použitie sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve.
Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1% zo základu. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6% zo základu (§ 3 zákona č. 152/1994 Z. z.).
Ďalší prídel do sociálneho fondu je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve, a to až do výšky 0,5% zo základu. To znamená, že ak zamestnávateľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok zisk a splnil si všetky daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť povinný prídel do výšky 1% a ďalej v zmysle §3 ods.1 písm. b) bod 1 (ďalší prídel vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve najviac vo výške 0,5% zo základu) ďalší prídel vo výške 0,5% zo základu.
Príklady Tvorby Fondu:
- V roku 2017 si zamestnávateľ splnil všetky daňové a odvodové povinnosti a zároveň vykázal zisk. V takejto situácii môže tvoriť fond.
- V prípade, ak by zamestnávateľ vykázal stratu, vytvára povinný prídel vo výške 0,6% zo základu. Aj napriek tomu, že v predchádzajúcom roku vykázal stratu, môže tvoriť okrem povinného prídelu 0,6% aj ďalší prídel.
- Tento zamestnávateľ tvorí sociálny fond na 400 zamestnancov, ktorých zamestnáva na základe pracovnej zmluvy. Odmeny zvyšných 100 osôb nezapočítava do základu na tvorbu sociálneho fondu, pretože nemajú s danou spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer.
Tvorba Ďalšieho Prídelu na Kompenzáciu Dopravy
Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu podľa §3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 152/1994 Z.z. (vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky, najviac vo výške 0,5% zo základu) sa týka predovšetkým tých zamestnávateľov, ktorí nemajú uzatvorenú kolektívnu zmluvu, alebo sa v nej nedohodli na tvorbe a použití sociálneho fondu.
Na základe tohto ustanovenia má zamestnávateľ povinnosť tvoriť okrem povinného prídelu ďalší prídel vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou alebo mestskou hromadnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nedosahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond, maximálne do výšky 0,5% zo základu.
- Príklad: pri tvorbe SF na rok 2018 bola limitná mzda 456€, pri tvorbe SF na rok 2019 to bolo 477€. V roku 2016 bola nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR na úrovni 912€, 50% predstavuje 456€. Pri tvorbe fondu v roku 2019 sa bude brať do úvahy priemerná mzda za rok 2017.
Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) prvého bodu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu tvoreného najviac vo výške podľa § 3 ods. 1 písm. b) druhého bodu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50% priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu.
Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu dohodou v kolektívnej zmluve (v zmysle §3 ods.1 písm. b) bod 1) nie je podmienená adresným použitím tohto prídelu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, čo znamená, že môže byť použitý na akýkoľvek účel, ktorý sa dohodne v kolektívnej zmluve. Ak sa v kolektívnej zmluve nedohodne použitie fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovenú podmienku, nemajú na tento príspevok nárok.
Účtovanie a Daňová Uznateľnosť Tvorby Sociálneho Fondu
Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.
Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka (§ 6 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z.).
Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - 1,5% (povinný prídel v max. výške 1% zo základu + ďalší prídel v max. výške 0,5%).
Príklad: Zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške 1,8% (povinný prídel vo výške 1%, ďalší prídel 0,5% a ďalšie zdroje, napr. prídel zo zisku, 0,3%). Do daňového výdavku zamestnávateľa bude v tomto prípade zahrnutých len 1,5%.
Použitie Sociálneho Fondu: Široké Možnosti
Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom rôzne príspevky podľa §7 zákona č. 152/1994 Z.z. Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu.
Prehľad Možností Použitia:
- Na servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom. Servisné poukážky sú prostriedky na poskytovanie pomoci na podporu dopytu, majú mať povahu ceniny a môže ich vydávať ministerstvo práce v nominálnej hodnote 10 eur.
- Príspevok z fondu môže zamestnávateľ poskytnúť nielen zamestnancovi, ale aj rodinnému príslušníkovi, za ktorého sa podľa § 7 ods. 2 zákona o sociálnom fonde považuje: manžel, manželka a nezaopatrené dieťa.
- Na spracovanie analýz a expertíz pre odborovú organizáciu na úhradu jej nákladov vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania. Maximálna výška príspevku určeného na takýto účel nesmie prekročiť 0,05% zo základu a musí byť dohodnutá v kolektívnej zmluve.
- Na príspevok na stravovanie.
- Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia alebo jeho časti poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom.
- Príspevok na sociálnu výpomoc môže zamestnávateľ poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca.
- Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov).
- Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť.
Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, respektíve vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia. Uvedený príspevok pre odborovú organizáciu je možné dohodnúť len v kolektívnej zmluve, kolektívnu zmluvu nie je možné nahradiť iným predpisom!
Vianočný Večierok Financovaný Zo Sociálneho Fondu
Vianočný večierok predstavuje obľúbený spôsob, ako zamestnávatelia môžu na konci roka oceniť svojich zamestnancov a partnerov. Financovanie tejto udalosti môže pochádzať z rôznych zdrojov, pričom jedným z nich je aj sociálny fond. V tomto prípade je však potrebné dodržať určité podmienky a zohľadniť daňové hľadisko.
Podmienky pre Financovanie Vianočného Večierka Zo Sociálneho Fondu:
- Účasť na vianočnom večierku by nemala byť povinná.
- Zamestnávateľ by mal viesť zoznam zúčastnených osôb (prezenčnú listinu).
- V kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise by mali byť definované benefity pre zamestnancov, ktoré zahŕňajú aj organizovanie spoločenských podujatí, ako je vianočný večierok.
- Náklady na vianočný večierok by mali byť primerané a v súlade so sociálnou politikou podniku.
Daňové Hľadisko Vianočného Večierka
V súvislosti s daňovým hľadiskom vianočného večierka je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na občerstvenie a iné plnenia poskytnuté zamestnancom a obchodným partnerom. Zároveň je dôležité mať vopred stanovený postup rozpočítania výdavkov (nákladov), napríklad rozpočítanie na všetkých zamestnancov rovnako, alebo len pre zúčastnených.
Občerstvenie pre Zamestnancov:
Zamestnávateľ má možnosť zvoliť si, či hodnotu občerstvenia zamestnancovi zdaní a výdavky na zabezpečenie občerstvenia budú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, alebo vynaložené prostriedky na zabezpečenie občerstvenia vylúči z daňových výdavkov a hodnotu nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Keď zamestnávateľ zorganizuje vianočný večierok a poskytne občerstvenie, ktoré je vopred upravené v kolektívnej zmluve ako takzvaný zamestnanecký benefit, vynaložené prostriedky na večierok možno považovať za daňové výdavky zamestnávateľa v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Občerstvenie pre Obchodných Partnerov a Spolupracujúce Osobnosti:
V prípade obchodných partnerov a spolupracujúcich živnostníkov nie je hodnota občerstvenia zdaniteľným príjmom, s výnimkou prípadov, keď ide o neprimerane vysoké výdavky na reprezentáciu. Náklady na občerstvenie a darčeky pre spolupracujúcich živnostníkov je možné zahrnúť do daňových výdavkov, ak nejde o neprimerane vysoké výdavky na reprezentáciu.
Príklady Zdaňovania Plnení na Vianočnom Večierku:
- Príklad 1: Spoločnosť Depo, s. r. o., usporiadala vianočný večierok v decembri 2011. Na večierok boli pozvaní zamestnanci a spolupracujúci živnostníci. Pri vchode bola prezenčná listina, kde sa každý účastník podpísal. Na večierku sa podávalo občerstvenie formou švédskych stolov, nealkoholické a alkoholické nápoje a vystupovala hudobná skupina. Pri odchode dostal každý z hostí víno s logom spoločnosti.
V tomto prípade: Náklady na občerstvenie a program pre zamestnancov je možné zahrnúť do daňových výdavkov, ak zamestnávateľ zdaní hodnotu občerstvenia zamestnancom. Náklady na občerstvenie a darčeky pre spolupracujúcich živnostníkov je možné zahrnúť do daňových výdavkov, ak nejde o neprimerane vysoké výdavky na reprezentáciu.
- Príklad 2: Zamestnávateľ zorganizoval vianočný večierok pre zamestnancov. Účasť na večierku nebola povinná, zamestnávateľ nemá zoznam zúčastnených. Pohostenie sa poskytlo zamestnancom formou bufetových stolov. V kolektívnej zmluve sú benefity definované takto: „Zamestnávateľ môže organizovať rôzne podujatia pre zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, ako napríklad vianočné večierky.“
Na základe účtovných dokladov vie vypočítať hodnotu občerstvenia. Zamestnávateľ mal mať vopred stanovený postup rozpočítania výdavkov (nákladov), napríklad rozpočítanie na všetkých zamestnancov rovnako (pretože sa večierku mohol zúčastniť každý, tzn. občerstvenie bolo zabezpečené na všetkých zamestnancov) alebo rozpočítanie len pre zúčastnených.
Zdaňovanie a Oslobodenie Príspevkov Zo Sociálneho Fondu
Vo všeobecnosti platí, že ak sú príspevky zo sociálneho fondu zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, podliehajú zdaneniu a odvodom (platí sa poistné na ZP a poistné na SP).
Výnimky z Zdanenia a Odvodov:
Existujú však určité výnimky, kedy sú príspevky zo sociálneho fondu oslobodené od dane a odvodov. Ide najmä o:
- Príspevok na stravovanie poskytnutý podľa §5 ods.7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Podľa uvedeného zákona je od dane z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie). Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah Zákonníka práce. Avšak, poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného. Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods.5 Zákonníka práce (zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom), tento zostáva aj naďalej oslobodený.
- Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom podľa §5 ods. 7 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napríklad na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia (prenajatie fitnes - centra, plavárne atď.).
- Príklad nepeňažného plnenia oslobodeného od dane: Zamestnávateľ má uzatvorenú zmluvu s vlastníkom fitnes - centra. Uvedené zariadenie si prenajíma 2-krát do týždňa po 4 hodiny. V uvedenom čase môžu zamestnanci toto zariadenie využívať. Toto plnenie pre zamestnanca nebude zdanené a nebude podliehať odvodom (zdravotnému a sociálnemu poisteniu).
- Príklad zdaniteľného peňažného plnenia: Zamestnanec zakúpi permanentku do plavárne v hotovosti. Cena tejto permanentky je 30€. Zamestnávateľ do určitej výšky bude preplácať tomuto zamestnancovi výdavky na permanentku. Vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ bude zamestnancovi preplácať výdavky podľa predložených dokladov, peňažná úhrada poskytnutá zo sociálneho fondu je predmetom dane z príjmov a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.
- Ďalší príklad zdaniteľného plnenia: Zamestnávateľ zakúpil pre všetkých zamestnancov lístky do rehabilitačného centra na masáže s tým, že ich môžu použiť kedykoľvek. Oslobodenie podľa §5 ods.7 sa vzťahuje len na prípady, kedy je poskytnutá určitá služba (v našom prípade masáž v rehabilitačnom centre) v takom zariadení, ktoré zamestnávateľ vlastní, alebo ho má prenajaté (napríklad platí nájomné za určité dni, ktoré sú vyhradené len pre jeho zamestnancov). Všetky ostatné plnenia sú zdaniteľné a podliehajú odvodom.
- Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní). Táto výpomoc je oslobodená v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
- Príklad: Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi sociálnu výpomoc na opravu domu poškodeného víchricou vo výške 3500 €. V tomto prípade bude oslobodených len 2000 €, zvyšných 1500 € bude podliehať zdaneniu a odvodom.
- Výnimkou je aj príspevok na DDS a nepeňažný príjem poskytnutý bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý podľa zákona o SP §3 ods. 1 písm. a) nie je zárobkovou činnosťou.
Ďalšie Zdaniteľné Plnenia Zo Sociálneho Fondu:
- Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19%.
- Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
- Ďalšie typy plnení, ktoré sú zdaniteľné a podliehajú odvodom, ak nie sú výslovne oslobodené, sú napríklad: poskytnutie Mikulášskych balíčkov pre deti zamestnancov, poskytnutie rôznych príspevkov (napr. na dovolenku), poskytnutie peňažných alebo vecných darov pri určitých príležitostiach a jubileách.
- Príklad: Zamestnávateľ zakúpil pre svojich zamestnancov vstupenky na divadelné predstavenie v hodnote 20 €. Tieto vstupenky podliehajú daniam a odvodom.