Osobnosti a história Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku, ktorej korene siahajú k slovanským apoštolom svätým Cyrilovi a Metodovi, si uchováva bohatú históriu a dedičstvo. Počas stáročí sa na jej formovaní a rozvoji podieľalo mnoho významných osobností, ktoré svojou vierou, prácou a obetami prispeli k jej súčasnej podobe.

Historické korene a cyrilometodská misia

Počiatky kresťanstva na území dnešného Slovenska sa datujú do obdobia Veľkej Moravy v 9. storočí. V roku 862 sa knieža Rastislav obrátil na byzantského cisára Michala III. so žiadosťou o vyslanie biskupa na Veľkú Moravu, ktorý by položil základy samostatnej cirkevnej správy. Cisár Michal III. a patriarcha Fótios vybrali pre túto misiu učencov z Solúna, bratov Konštantína (Cyrila) a Metoda, ktorí boli poverení šíriť kresťanstvo a vzdelanosť na Veľkej Morave v roku 863. Konštantín zostavil nové slovanské písmo a preložil bohoslužobné knihy do staroslovienčiny, pričom prvými slovami v histórii slovanského písomníctva bol úvod evanjelia svätého Jána. Ich misia sprostredkovala Slovanom liturgiu v ich vlastnom jazyku, čím si získala veľkú obľubu. V roku 867 obaja bratia odišli do Ríma, kde objasnili svoju činnosť a vyznali pravovernosť. Konštantín vstúpil do gréckeho monastiera, prijal meno Cyril a zomrel 14. februára 869. Metod bol v roku 869 pápežom Hadriánom II. ustanovený za prvého veľkomoravského arcibiskupa. Jeho činnosť však narazila na odpor bavorského kléru, čo viedlo k jeho uväzneniu. Po prepustení sa opäť ujal svojho úradu. Po Metodovej smrti 6. apríla 885 boli jeho žiaci vyhnaní z Veľkej Moravy, čo znamenalo koniec projektu kristianizácie Slovanov v podobe, ako ho videli solúnski bratia.

Po páde Veľkomoravskej ríše v 10. storočí existovali v Uhorsku dve obradové podoby Katolíckej cirkvi - východná a západná. Slovanské kresťanstvo a kultúra ovplyvňovali Maďarov, ktorí boli v ranom Uhorsku priaznivo naklonení dielu svätých Cyrila a Metoda, čo potvrdzuje aj množstvo gréckych kláštorov. Dôležitú úlohu v šírení kresťanstva východného obradu zohral baziliánsky monastier na Černečej hore pri Mukačeve, ktorý 8. marca 1360 založil mukačevský zemepán Fedor Koriatovič. Tento monastier sa stal kolískou Mukačevského biskupstva, ktoré je "matkou" eparchií na Zakarpatskej Ukrajine, Slovensku, v Maďarsku a iných krajinách. Pre východné Slovensko nebol grécko-slovanský obrad ničím výnimočným, o čom svedčia mnohé historické dôkazy.

Únie a formovanie Grékokatolíckej cirkvi

Oficiálnemu zjednoteniu veriacich byzantského obradu s Rímskou cirkvou napomohli poľskí a uhorskí panovníci. Po neúspešnej realizácii únie v Krásnobrodskom monastieri v roku 1614 sa únia podarila uzavrieť na zámku v Užhorode (Užhorodská únia) 24. apríla 1646. Na tomto stretnutí sa zúčastnilo 63 kňazov východného obradu z Užskej, Šarišskej a Zemplínskej župy, za prítomnosti jágerského biskupa Juraja Jakušica, grófky Anny Jakušicovej a baziliánov Petra Parthéna Petroviča a Gabriela Kosovického. Oficiálne bola Užhorodská únia potvrdená 14. mája 1648 uhorským prímasom Jurajom Lippayom. Hoci podmienky únie neboli spočiatku plne naplnené, zrovnoprávnenie kléru sa uskutočnilo až po roku 1692, keď cisár Leopold I. zrovnoprávnil gréckokatolícky a rímskokatolícky klérus. Konflikty o právomoci medzi rímskokatolíckymi biskupmi z Jágru a mukačevskými biskupmi vyriešil až zásah cisárovnej Márie Terézie. Na jej podnet pápež Klement XIV. vydal 19. septembra 1771 bulu Eximia Regalium, ktorou definitívne vyriešil otázku postavenia Mukačevskej eparchie.

Vznik a rozvoj Prešovskej eparchie

Samostatná história prešovského biskupstva sa začala písať koncom 18. storočia rozdelením rozsiahleho Mukačevského biskupstva na tri vikariáty biskupom Andrejom Bačinským (1773 - 1809). V roku 1806 bol Košický vikariát definitívne prenesený do Prešova. V roku 1816 požiadal cisár František I. Rím o zriadenie prešovskej eparchie. Bulou pápeža Pia VII. Relata semper zo dňa 22. septembra 1818 bolo prešovské biskupstvo kánonicky zriadené. Mukačevskú eparchiu v tých rokoch viedol biskup Alexej Pócy (1816 - 1831), ktorý v roku 1818 vyčlenil 193 farností pre eparchiu Prešov a v roku 1821 vysvätil biskupa Gregora Tarkoviča.

Významní prešovskí biskupi raného obdobia

• Gregor Tarkovič (1818 - 1841): Prvý prešovský gréckokatolícky biskup, vymenovaný v roku 1816 cisárom Františkom I. Odmietol nomináciu, kým sa nevyriešia otázky zriadenia nového biskupstva, a napokon ju prijal. Aktívne sa podieľal na budovaní eparchie, zriadil nové cirkevné školy a v roku 1819 založil knižnicu pri biskupskom úrade. Viedol asketický život a staral sa o výchovu učiteľov.
• Jozef Gaganec (1843 - 1875): Pokračoval v rozvoji diecézy, zriadil eparchiálnu základinu na podporu chudobných kňazov a oslobodil učiteľov-kantorov spod poddanských povinností. Stal sa lídrom národného obrodenia Rusínov a za svojho spolupracovníka si povolal mukačevského kňaza Alexandra Duchnoviča, ktorého v roku 1845 ustanovil za prešovského kanonika.
• Mikuláš Tóth (1876 - 1882): Zriadil v Prešove kňazský seminár, ktorý bol otvorený 12. septembra 1880.
• Ján Vályi (1883 - 1911): V roku 1903 rozšíril kňazský seminár pre všetky ročníky, ktorý sa stal známym ako Vysoká škola bohoslovecká v Prešove. Založil tiež učiteľský ústav.

Éra komunistického prenasledovania

Obdobie po druhej svetovej vojne prinieslo Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku ťažké časy. Komunistický režim sa usiloval o jej zničenie. V roku 1950 bol v Prešove uskutočnený tzv. "sobor", ktorý "pričlenil" všetkých gréckokatolíckych veriacich k Pravoslávnej cirkvi, čím došlo k faktickej likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Mnohí kňazi, ktorí odmietli prejsť na pravoslávie, boli väznení alebo perzekvovaní. Medzi najvýznamnejšími osobnosťami tohto obdobia vynikajú:

• Blahoslavený Pavol Peter Gojdič OSBM (1888 - 1960): V roku 1926 bol vymenovaný za administrátora prešovskej eparchie a od roku 1940 pôsobil ako sídelný biskup. Všestranne rozvíjal eparchiu a tešil sa veľkej obľube. Po komunistickom puči bol internovaný a v roku 1951 odsúdený na doživotie. Zomrel vo väzení 17. júla 1960 v deň svojich 72. narodenín.
• Blahoslavený Vasiľ Hopko (1904 - 1976): Pomocný biskup Pavla Petra Gojdiča, ktorý bol taktiež internovaný a strávil 14 rokov v ťažkom väzení. Po prepustení sa v roku 1968 ujal vedenia eparchie, ale jeho zdravie bolo podlomené.
• Blahoslavený Metod Dominik Trčka CSsR (1886 - 1959): Redemptorista, ktorý taktiež zomrel mučeníckou smrťou v komunistickom väzení. Jeho ostatky sú uložené v Michalovciach.

Počas "Pražskej jari" v roku 1968 bola Gréckokatolícka cirkev obnovená vládnym nariadením, ale čelila mnohým prekážkam. Až do Nežnej revolúcie v roku 1989 len živorila.

Obnova a metropolitné usporiadanie po roku 1989

Po páde totalitného režimu v roku 1989 došlo k oživeniu cirkevného života a k jej obnove. V tomto období zohrali kľúčovú úlohu nasledujúce osobnosti:

• Ján Hirka (1923 - 2014): Po roku 1989 sa stal prešovským biskupom. Bol vysvätený 17. februára 1990 kardinálom Jozefom Tomkom. Čelil veľkému nedostatku kňazov, poškodeným cirkevným objektom a potrebe majetkového vysporiadania s Pravoslávnou cirkvou. Jeho pôsobenie znamenalo obnovu činnosti Gréckokatolíckeho kňazského seminára a zriadenie Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty UPJŠ v roku 1990.
• Ján Babjak SJ (*1953): Pápež Benedikt XVI. ho vymenoval za prvého prešovského arcibiskupa metropolitu 30. januára 2008, keď bola Gréckokatolícka cirkev na Slovensku povýšená na metropolitnú cirkev sui iuris so sídlom v Prešove. Prešovská eparchia sa stala archieparchiou a metropolitným sídlom. Ján Babjak je predsedom Rady hierarchov Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris na Slovensku, stálym členom Synody biskupov v Ríme a členom Kongregácie pre východné cirkvi. Zriadil napríklad Humenský archieparchiálny vikariát.
• Milan Chautur CSsR (*1957): V roku 1992 bol vymenovaný za pomocného biskupa Prešovskej eparchie. Pápež Ján Pavol II. ho vymenoval za prvého apoštolského exarchu Košického apoštolského exarchátu v roku 1997. Neskôr, v roku 2008, bol vymenovaný za prvého košického eparchiálneho biskupa po povýšení exarchátu na eparchiu.
• Peter Rusnák (*1950): Pri reorganizácii v roku 2008 bola zriadená nová Bratislavská eparchia a Peter Rusnák bol vymenovaný za jej prvého eparchiálneho biskupa. Konsekrovaný bol 16. februára 2008. Je členom Rady hierarchov a Konferencie biskupov Slovenska, kde predsedá viacerým subkomisiám a radám.

Na základe metropolitného usporiadania z roku 2008 vznikla Rada hierarchov, ktorú tvoria biskupi a ktorá je zákonodarným zborom cirkvi. Jej činnosť sa riadi kánonickým právom a princípom synodality.

Pôsobenie rehoľných rádov a cirkevných inštitúcií

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku pôsobia viaceré rehoľné rády, ktoré majú dôležitú úlohu v pastorácii a službe. Medzi ne patria:

• Rád svätého Bazila Veľkého (baziliáni): Východný mníšsky rád založený na pravidlách svätého Bazila Veľkého. Na Slovensku vykonáva apoštolskú a pastoračnú prácu, s monastiermi v Krásnom Brode, na Bukovej hôrke, v Prešove a v Trebišove.
• Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi): Založený svätým Alfonzom z Liguori. Na Slovensku vznikla v roku 1921 jeho východná vetva.
• Rád sestier svätého Bazila Veľkého (baziliánky): Založený svätou Makrínou, sestrou svätého Bazila Veľkého. Pôsobia vo výchovnej sfére, spravujú strednú zdravotnícku školu a organizujú duchovné stretnutia.
• Kongregácia sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (služobnice): Založený v roku 1892 baziliánom o. Jeremiášom Lomnickým, o. Cyrilom Seleckým a Jozafátou Michaelou Hordaševskou. Ich poslaním je "slúžiť ľuďom tam, kde je to najviac potrebné", s dôrazom na výchovu detí a mládeže a pomoc chorým.
• Redemptoristky byzantského obradu: Majú monastier v Lomnici pri Vranove nad Topľou.

Okrem rehoľných rádov, Gréckokatolícka cirkev prevádzkuje aj dôležité inštitúcie:

• Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity: Akreditovaná Kongregáciou pre katolícku výchovu, vzdeláva študentov v rôznych stupňoch vysokoškolského vzdelania.
• Gréckokatolícka charita Prešov a Košice: Intenzívne pomáha ľuďom v núdzi prostredníctvom rôznych projektov a farských charít. Gréckokatolícka charita Prešov v nedávnej minulosti oslávila 30. výročie znovuobnovenia svojej činnosti.
• Kňazské semináre: Pripravujú budúcich kňazov.
• Pastoračné centrá: Pre mládež v Juskovej Voli, pre stredoškolákov a vysokoškolákov v Prešove, pre rodiny na Sigorde a pre Rómov v Čičave a na Sigorde.
• Médiá: Oficiálnym časopisom je periodikum SLOVO, ktoré vychádza v Prešove ako plnofarebný dvojtýždenník. Od roku 2017 vysiela aj gréckokatolícka televízia Logos.

Súčasný stav a duchovný život

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má podľa aktuálnych výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2021 spolu 218 235 veriacich, čo predstavuje 5,5 percentný nárast oproti predchádzajúcemu sčítaniu. Medzi významné udalosti posledných rokov patrí návšteva Svätého Otca Františka v Prešove 14. septembra, kde predsedal Božskej liturgii. Najnavštevovanejšími pútnickými miestami Prešovskej archieparchie sú bazilika minor Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine a hora Zvir v Litmanovej. V Košickej eparchii je to pútnické miesto v Klokočove, kde sa v roku 2020 pripomenulo 350. výročie od zázračného slzenia ikony Presvätej Bohorodičky.

Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Prešove uchováva relikvie svätého Kristovho kríža, svätého Jána Krstiteľa, svätého prvomučeníka Štefana a relikvie blahoslavených gréckokatolíckych biskupov mučeníkov Pavla Petra Gojdiča OSBM a Vasiľa Hopka. Katedrálu v roku 1995 navštívil aj svätý Ján Pavol II.

Medzi patrónov bratislavskej eparchie patria apoštoli svätí Peter a Pavol. Katedrálou je Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave, ktorý uchováva pravé relikvie Kristovho kríža a relikvie svätého Mikuláša.

tags: #sobasny #obrad #greckokatolicky