Pozdravy sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života už od úsvitu vekov. Predstavujú prejav úcty a priateľstva, vyjadrený slovom, gestom alebo písmom. Svojou sociálnou funkciou, ktorou je ukázať slušnosť a komunikatívnosť, patria k základom ľudovej etikety. Konvencia pozdravu úzko súvisí s dobou, etnickými a spoločenskými tradíciami, pričom jeho význam sa mohol v priebehu storočí meniť. Historickým príkladom je podanie ruky - prázdna dlaň pôvodne znamenala, že zdraviaci prichádza bez zbrane a bez úmyslu ublížiť.
Formy a typy pozdravov
Pozdravy majú okrem verbálnej aj bohatú neverbálnu formu, medzi ktorú patrí bozk, kývnutie rukou, stisk ruky alebo úklon tela. V priebehu histórie sa vyvinuli špecifické pozdravy pre rôzne spoločenské skupiny:
- Sokolské: „Nazdar“
- Športové či študentské: „Zlom väz“
- Robotnícke: „Práci česť“ (zaužívané v 2. polovici 19. storočia)
Tradičné slovenské pozdravy
Väčšina našich pozdravov vychádza priamo zo slovenského jazyka a ich význam je zrejmý. Pozdravom „Dobrý deň“ vyjadrujeme prianie, pričom môžeme obmieňať časť dňa (ráno, večer) alebo prídavné meno (pekný, príjemný). Podobne sú zrozumiteľné aj výrazy ako „zdravím“ či „zdar“.
K starším formám alebo výrazom s užším využitím patria:
- Ruky bozkávam
- K službám
- Zdar Boh
- Pozdrav Pánboh
Etymológia cudzojazyčných pozdravov
Medzi najpoužívanejšie slovenské pozdravy patria slová, ktorých pôvod nie je na prvý pohľad jasný, pretože k nám prenikli z cudzích jazykov.
Ahoj
Slovo ahoj prešlo do slovenčiny z anglického „ahoy“, zrejme prostredníctvom češtiny. Pôvodne išlo o vodácky pozdrav, ktorý sa u nás rozšíril v 20. storočí. Vychádza z citoslovného zvolania na získanie pozornosti (ako „hej“ alebo „hoj“). Hoci existujú teórie o skratke „Ad Honorem Jesu“ (Na slávu Ježišovu), odborníci tento výklad odmietajú.
Čau a Servus
Tieto pozdravy sú etymologicky spriaznené. Slovo servus znamená v latinčine sluha alebo služobník. Vzniklo skrátením vety „Servus humillius, domine spectabilis“ („váš skromný služobník, vážený pane“). Podobne čau pochádza z talianskeho „ciao“, ktoré vychádza z benátskeho výrazu „vostro schiavo“ (váš sluha). V 20. storočí sa tieto pozdravy rozšírili ako moderné vyjadrenie priateľstva medzi rovnocennými partnermi.
Historický a spoločenský kontext
Pozdravy fungujú ako zrkadlo histórie, v ktorom sa stretávajú dejiny národov a revolúcie. Napríklad talianske „ciao“ sa celosvetovo spopularizovalo aj vďaka antifašistickej hymne „Bella, ciao“. Naopak, pozdrav „Na stráž!“, ktorý v slovenskom prostredí rozšírila Hlinkova garda, bol vnímaný ako symbol národnej jednoty. Je však nutné zdôrazniť, že v kontexte existencie Slovenského štátu v rokoch 1939 - 1945 mal tento pozdrav úzke prepojenie s klérofašistickým režimom, ktorý bol zodpovedný za perzekúcie a účasť na zločinoch proti ľudskosti.