Príprava na svadbu a pozývanie
Vo štvrtok po druhej ohláške v kostole sa začal tradičný proces pozývania na svadbu. Zváči, ktorí pochádzali z nevestinej alebo ženíchovej rodiny, obchádzali domácnosti a pozývali hostí. Boli to zvyčajne 12 až 13-roční chlapci, ktorí boli vyzbrojení valaškami ozdobenými šnúrkami a podobné šnúrky mali aj na svojich širiciach. Na papieri mali zoznam mien pozývaných a funkciu, ktorou mali byť na svadbe poverení. Počas pozývania ponúkali domácim pálenku z fľašky. Aby bolo pozvanie považované za platné, muselo sa zopakovať v nedeľu po tretej ohláške alebo najneskôr ráno v deň svadby.
Svadobní funkcionári a ich úlohy
Dôležitými osobnosťami na svadbe boli svadobní funkcionári, ktorí sa vyberali z oboch rodín mladých. Nevesta mala 2 až 6 súk, pričom prvá z nich bola často jej krstná matka, ale mohla to byť aj vydatá sestra či tetka. Zo strany ženícha bola dôležitou osobou široká, ktorá mala na starosti významný akt čepčenia. Významnú úlohu mal aj starý svät, spravidla brat otca ženícha, ktorý dirigoval celý priebeh svadby. Ostatní sväti pochádzali z blízkej rodiny ženícha (strýkovia). Paradoxne, osobou s úlohou mlčiaceho bol ten, kto vedel dobre rečniť a vtipkovať. Ženích mal 3 až 6 družbov, pričom jeden z nich bol predný (najčastejšie jeho brat). Nevesta mala rovnaký počet družíc.
Prevážanie výbavy nevesty
Výbava nevesty sa tradične prevážala v nedeľu po obede, po druhej alebo tretej ohláške. Uskutočňovalo sa to na slávnostne vyzdobenom voze alebo v zime na saniach. Kone boli ozdobené bielymi a modrými mašľami, čečinou a zvoncami. Na voze alebo saniach s výbavou sedeli suky a spievali. Pri prenášaní a dvíhaní výbavy asistovali sukám družbovia a družice. Po príchode do domu ženícha bola výbava uložená do komôrky a periny postlané do postele. Vo večerných hodinách nevesta s kľúčmi za pásom odovzdala svekruši, aby jej veci opatrovala. Tento akt sa označoval ako prezierky.
Obliekanie nevesty a jej kroj
Pred sobášom nevestu obliekali družice a suka, pričom počas tohto procesu nespievali, ale zabávali sa. Nevesta mala oblečený čičmanský kroj a všetko na sebe muselo byť nové. Zasnúbené dievča malo na všetkých troch ohláškach rovnaký odev (kroj), vyšívaný prevažne v bielej a žltej farbe. Tento kroj si obliekla aj ako mladá nevesta na sobáš. Súčasťou jej oblečenia bol spodník, oplecko, červený vlnený pás na krížoch, rubáč, rukávce a záponka. Na nohách mala súkenné papuče s čiernymi nohavlakmi alebo krpce, v ktorých nosila pletené nohavičky, neskôr štrinfle alebo štrumpadle.
Nevestin vienok a účes
Na hlave mala nevesta vienok, ktorý sa skladal z kupovaných ozdôb - strieborných peňazí, dugátov a troch voskových biľkov. Po dvadsiatych rokoch sa vienky kupovali v Rajci a boli vyrobené z voskových perál, perličiek, kvetín a flitrov, ozdobené šnúrkami a mašľami. Cez chrbát a ramená mala prevesené prestradlo. Znakom dievky bol vrkoč, ktorý jej pri zavití suka rozplietla, za čo dostala dve šnúrky. Súčasťou venca býval aj zimozeleň, rozmarín alebo grušpán, ktorý s voskovou byľkou tvoril aj súčasť ženíchovho pierka.
Ženíchov odev
Podobné pierko mal aj predný družba. Ženích a družbovia si pierko pripínali na ľavom rukáve. Sväti mali pierko z husi a borievky za širiciakom. Ženíchovi pri obliekaní nik nepomáhal. Do roku 1900 mal ženích na svadbe oblečený sviatočný kroj, ktorého súčasťou boli gace (plátenné alebo súkenné), bohato vyšívaná košeľa, široký opasok, vlnený červený pás prekrížený cez ľavé plece a v zime cez plecia prehodená huňa. Na nohách mal obuté krpce alebo súkenné papuče s pletenými kopicami a na hlave širiciak.
Svadobný stromček (Vrchovček)
Dôležitou súčasťou príprav bol aj svadobný stromček (vrchovček zo svrčinky), ktorý bol vysoký asi 80 cm. Stromček odťal ženích a ozdobili ho družice. Na každú jeho vetvičku uviazali biele husie pierko, pomedzi halúzky pripli papierové šnúrky a vyšívanú záponku a obtočili ho červeným vlneným pásom. Na vrcholec prevliekli koláč prievlačku s otvorom vo vnútri, ktorý sa buď hneď pred kostolom, alebo až na deviaty deň rozdával žobrákom.
Cesta k neveste a vstupné rituály
Potom sa ženích spolu s družbom, starým sväťom a širokou vybral so spevom a muzikou k neveste, zvyčajne okolo štvrtej ráno. Keď prišli k domu nevesty, nechceli ich pustiť dnu. Dvere boli pevne zatvorené. Po vzájomnom doťahovaní a špásovaní ich nakoniec vpustili. Pri vstupe rozbili pohárik, naliali pálenku a ďalej sa domáhali nevesty, ponúkajúc ženíchovi prezlečené ženy za maškary. Po dlhom prosení mu napokon priviedli pravú nevestu pod vencom.
Posvätenie a obrad v dome nevesty
Mladý pár potom zaviedli k stolu, kde boli položené dva poháre vody - jeden so svätenou a druhý s čistou. Obidvoch ich vodou posvätili. Na stole ležali štyri buchtičky - cipáčky, ktoré nevesta pri rozlúčke obchádzala okolo stola. Celú družinu v dome nevesty pohostili, no mladí nesmeli jesť, pretože pred sobášom museli absolvovať spoveď a sväté prijímanie.
Cesta do kostola a privítanie v dome ženícha
Do kostola išla len najhlavnejšia rodina. Dvere domu ženícha však našli zatvorené. Starý svät sa musel otvárania domáhať. Po slovnej výmene otvorila ženíchova matka a začala vítať mladých. Najskôr ponúkla med neveste, ale keď ho išla vziať, prichytila jej ruku a dala ho najskôr synovi, potom ho znova ponúkla synovi a opäť ho uchytila pre nevestu. Zvyšný med na tanieri oblizol družba. Každý, komu sa medu dostalo, mal sa do roka oženiť alebo vydať.
Ukladanie nevesty a prvé symbolické úkony
Po vpustení družiny do domu usadili nevestu na putňu s vodou, zakrytú pracím piestom. Na prípraž (do lona) jej posadili malého chlapca, aby mala prvého syna. Na stôl položili štyri buchtičky - cipáčky, ktoré priniesli z nevestinho domu. Tieto mali byť deväť dní v perinách, aby ich nemátalo, a až potom ich mohli dať žobrákom.
Uloženie v komôrke a symbolické bitky
Ženícha a nevestu neusadili k stolu pod obrazy, ako sa to stalo v dome nevesty pred cestou do kostola, ale hneď ich odviedli do komôrky, kde už boli zložené nevestine periny a ostatné veci. Tam im vyniesli aj jedlo (pretože sa báli bosoriek). Mladú cestou hore schodkami družbovia bili hačníkmi (mužskými remeňmi), aby vedela, čo je to muž. Mladý (ženích) ju mal brániť, odhadzoval im ruky a ak sa veľmi neusiloval, usudzovali podľa toho, že ju iste bude biť. V komôrke si nevesta nemala nič odkladať, ale musela počkať, kým si niečo zo šatstva odloží ženích. Potom si mala položiť svoju vec navrch, aby ona mala "vrch" v dome. Svekruša však na tento moment striehla, aby sa jej to nepodarilo.
Obrad "Dvíhať mladých"
Družbovia a družice mladých uložili a odišli. Mladí sa najedli, nesmeli spať ani ležať, počúvali spevy veseľníkov, ktorí za ten čas pili, jedli, spievali a tancovali. Po niekoľkých hodinách, na pokyn starého sväta, sa so spevom pobrali po mladých do komôrky. Tento obrad sa označoval ako dvíhať mladých alebo hejno. Spievali sa príslušné piesne a starý svät im vinšoval. Nevesta ponúkala sladkosti a vyberali sa peniaze do postele alebo na ručník či vreckovku.
Zloženie vienka a prezlečenie nevesty
Po vyberaní peňazí nasledovala opäť zábava. Nevesta sa prezliekla do jednoduchšieho kroja, ktorý bol pestrejšie vyšívaný. Predný družba sa trikrát pýtal otázku: či jej má vienok vziať alebo hlávku sťať. Potom vienok spolu s pierkom odložili do zasklenenej skrinky na stene a nemohlo sa s nimi hýbať. V tom istom čase si ženích obliekol košeľu, ktorú mu vyšila nevesta.
Zábava v krčme
Potom sa opäť vyberali peniaze, pričom pri vyberaní široká hovorila dlhé verše. Následne sa ženích s nevestou a celá družina pobrali tancovať do krčmy, kde hrala muzika. Prvý tanec mala sólo nevesta so ženíchom, neskôr tancovala so všetkými.