Pozdravy sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života už od úsvitu vekov. V slovenčine, ako i v iných rečiach, jestvujú mnohé slová a frázy, ktorými môžeme niekoho pozdraviť alebo sa s niekým rozlúčiť.
Tradičné slovenské pozdravy a ich pôvod
Väčšina našich pozdravov vychádza priamo zo slovenského jazyka, a preto je ich význam takpovediac očividný. Pri pozdrave „Dobrým dňom“ niekomu prajeme, prirodzene, dobrý deň, pričom môžeme obmieňať buď časť dňa (napríklad ráno, večer, poludnie) alebo samotné prídavné meno (pekný, príjemný). Podobne sú očividné aj ďalšie pozdravy, ako napríklad „zdravím“, „nazdar“ a „zdar“.
Existujú aj staršie pozdravy či pozdravy užšieho využitia, napríklad „česť práci“, „ruky bozkávam“, „k službám“, „na stráž“, „zdar Boh“ a „pozdrav Pánboh“.
Pozdravy cudzieho pôvodu: Ahoj, Čau, Servus
Medzi najpoužívanejšie slovenské pozdravy však patria aj slová, ktorých pôvod nie je hneď zrejmý. Pozdravy „čau“, „servus“ alebo „ahoj“ (i v rôznych obmenách) majú totiž pôvod v cudzích jazykoch.
Ahoj
Slovo „ahoj“ prešlo do slovenčiny z anglického ahoy, zrejme skrz češtinu. Pôvodne išlo o vodácky pozdrav, ktorý sa u nás rozšíril v 20. storočí. Jeho význam je vcelku priamy - vychádza z bežného citoslovného zvolania v snahe získať niečiu pozornosť, ako „hej“, „hoj“. Traduje sa aj alternatívny pôvod vzniku, a teda, že ahoj je skratkou vety Ad Honorem Jesu - Na slávu Ježišovu. Tento výklad je však v odborných kruhoch všeobecne odmietaný. Zaujímavosťou je, že v bratislavskom Novom Meste nájdeme neoficiálnu štvrť zvanú Ahoj. Za prvej Česko-slovenskej republiky sa tu totiž stretávali mládežníci.
Čau a Servus
Pozdravy „čau“ a „servus“ sú v zásade totožné, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. Slovo servus znamená v latinčine sluha, služobník, prípadne otrok. Samotný pozdrav vznikol asi skrátením vety Servus humillius, domine spectabilis, čo znamená „(váš) skromný služobník, vážený pane“. Ten, čo zdraví, teda dáva najavo, že je dotyčnému „k službám“, avšak v súčasnosti pozdrav nenesie žiadne stopy podradenosti. Všeobecne je dnes slovo „servus“ ako pozdrav rozšírené v krajinách bývalého Rakúskeho cisárstva.
Pozdrav „čau“ pochádza z talianskeho slova ciao, ktoré zasa podľa všetkého vychádza z benátskeho pozdravu vostro schiavo, čo tiež znamená „váš služobník/sluha“.
Etiketa pozdravovania a podávania rúk
Základné pravidlá pozdravu
- Pozdrav by mal vždy sprevádzať úsmev, inak pôsobí neúprimne.
- Prvý zdraví aj ten, kto prichádza k skupinke ľudí.
- V skupinke zdravíme nasledovne: najprv staršie osoby a ženy, potom mladšie ženy a nakoniec mužov.
Podávanie rúk
Podanie ruky sprevádza pozdrav už od čias našich dávnych predkov. Ruky majú byť čisté a suché od potu či vody. Muž pri podávaní ruky vždy stojí a má zapnuté sako. Ženy môžu podávať ruky aj v sede a v rukaviciach, ak sú súčasťou kostýmu. Vonku nie je nutné, aby si žena dala dole pletené alebo kožené rukavice. Ak sa však žena stretne s rovnako významnou alebo významnejšou ženou, je vhodné, aby sa postavila. Spoločensky významnejší ľudia podávajú ruky prví. Žene by sme mali nechať čas a vyčkať, kým nám ponúkne ruku. Ak ste spoločensky významnejšia osoba a ruku vám podá niekto ako prvý, nečakajte a hneď mu podajte ruku, aj keď je to v rozpore s etiketou.
Ruku nikdy nepodávame obsluhujúcemu personálu, čašníkom, vrátnikom, chyžným. Nie je to z dôvodu povyšovania sa, ale ich rola je iná, a tak s podávaním ruky nepočítajú. Ruku nepodávame ani vtedy, ak dotyčný je, alebo nesie niečo, čo by musel pri podaní ruky odložiť.
Hierarchia pozdravovania a spoločenská významnosť
V rebríčku spoločenskej významnosti v súkromí stojí na prvej priečke žena, pod ňou starší a napokon nadriadený. Takéto poradie však platí v súkromí a nie na pracovisku.
V súkromnom živote (bytovka, ulica)
Na ulici či v bytovke platí základný spoločenský rebríček: najviac úcty prináleží žene, potom staršiemu a až napokon človeku s lepším postavením. Ak sa teda na schodisku stretnú muž a žena v akomkoľvek veku, muž má zdraviť ako prvý. Vo všeobecnosti platí, že dospelí majú podľa pravidiel spoločenského správania prednosť pred deťmi. Teda dieťa má pozdraviť dospelého. Ak však stretnete rodičov, ktorí na toto pravidlo nedbajú, pokojne môžete ako dospelý pozdraviť dieťa prvý - aspoň sa naučí, že lepšie je pozdraviť „v nesprávnom poradí“, ako nepozdraviť vôbec. Problém môže vzniknúť aj s dospievajúcimi mladými slečnami, ktoré už prestávajú byť deťmi.
Na pracovisku
Pracovná sféra spoločenský rebríček celkom poprehadzuje. V zamestnaní je na prvom mieste nadriadený, po ňom žena a napokon starší. Postavenie na pracovisku je jasné a jednoznačné. Základný spoločenský rebríček slúži na to, aby si ľudia navzájom mohli prejaviť úctu. V práci prináleží najviac úcty šéfovi, ale to ani generálnemu riaditeľovi nijako nebráni byť džentlmenom a pri príchode pozdraviť svoju sekretárku ako prvý. Ak sa na pracovisku stretnú dve ženy v nerovnocennom postavení, viac úcty patrí žene vo vyššej funkcii, bez ohľadu na vek. Ani tridsaťročnej šéfke marketingu však nič nebráni pozdraviť ako prvá hoci upratovačku v dôchodkovom veku. Rovnako to platí aj pre dvoch mužov.
V zamestnaní je však niekto ešte dôležitejší ako šéf: je to hosť. Pracovnú návštevu, klienta či spolupracovníka teda podriadený pozdraví skôr ako svojho šéfa.
Špecifické situácie pri pozdravovaní
- Hromadné pozdravy: Pri oneskorenom príchode k stolu, keď všetci už začali jesť, nezdravíme každého zvlášť, ale len hromadne hlavou prikývneme na pozdrav.
- Pozdravovanie v skupine: Stáva sa, že stretneme svojho známeho v skupine ľudí, ktorých nepoznáme. Ak si to situácia nevyžaduje, nemusíme sa hneď predstavovať. Ako prejav úcty pozdravíme najprv svojho známeho či známu (ak sú to partneri, tak najprv ženu) a ostatným venujeme jeden spoločný pozdrav. Ak spoločne nejakú chvíľu čakáme, napríklad na vydanie kabátov z divadelnej šatne, môžeme k pozdravu pridať aj krátke podanie ruky bez predstavovania, samozrejme, iba ak náš známy neprišiel do divadla s celým autobusovým zájazdom.
- Bozkávanie ruky: Ženu môžeme pozdraviť aj pobozkaním ruky. Pozor ale! Ruky sa v skutočnosti nedotkneme. Pery sa zastavia tesne nad rukou. Žena musí rozoznať a vycítiť, kedy jej chce muž pobozkať ruku. Ak muž ponúknutú ruku nestisol, ale len jemne uchopil za konček prstov a otočil ju chrbtom ruky nahor, žena nekladie odpor a podvolí sa mužovmu zámeru.
- Dynamika pravidiel: Donedávna sa považovalo za neslušné pozdraviť „Dobré ráno“ po 8. hodine rannej, lenže ako sa mení doba, menia sa aj spoločenské pravidlá. Ľudia dnes prichádzajú do práce neskôr a odchádzajú tiež neskôr.
Náboženské pozdravy
Katolícke pozdravy
Rímskokatolícka cirkev má len jeden oficiálny pozdrav na bežné príležitosti: „Pochválený buď Ježiš Kristus!“, na ktorý sa odpovedá „Naveky! Amen!“ (lat. In sæcula saeculorum amen! alebo In aeternum!).
Gréckokatolícke pozdravy
V kresťanských oblastiach Slovenska sa môžeme stretnúť aj s gréckokatolíckymi pozdravmi:
- „Slava Isusu Christu!“ - odpoveď „Slava vo viki!“
- „Christos posredi nas!“ - odpoveď „I jest i budet!“ (po slovensky: „Kristus medzi nami!“ - „I je, i bude!“)
- „Christós voskrése!“ - odpoveď „Voístinu voskrése!“ (po slovensky: „Kristus vstal zmŕtvych!“ - „Skutočne vstal zmŕtvych!“) - používa sa v období Paschy.
- „Christós raždájestja!“ - odpoveď „Slavíte jehó!“ (alebo „Slavíte!“) (po slovensky: „Kristus sa rodí!“ - „Oslavujme ho!“) - používa sa v období sviatku Narodenia Pána, presnejšie od 25. do 31. decembra.
Okrem týchto existujú aj iné ľudové pozdravy ako napríklad „Boh nech ťa ochraňuje“.
Gramatika: Časovanie slovesa „pozdraviť“
Sloveso „pozdraviť“ (dokonavé) sa časuje nasledovne:
Jednotné číslo
- Minulý čas: Ja som pozdravil/a/o. Ty si pozdravil/a/o. On pozdravil. Ona pozdravila. Ono pozdravilo.
- Prítomný čas: Ja pozdravím. Ty pozdravíš. On pozdraví. Ona pozdraví. Ono pozdraví.
- Budúci čas: Ja pozdravím. Ty pozdravíš. On pozdraví. Ona pozdraví. Ono pozdraví.
Množné číslo
- Minulý čas: My sme pozdravili. Vy ste pozdravili. Oni pozdravili. Ony pozdravili.
- Prítomný čas: My pozdravíme. Vy pozdravíte. Oni pozdravia. Ony pozdravia.
- Budúci čas: My pozdravíme. Vy pozdravíte. Oni pozdravia.
Ako sa pozdraviť v iných jazykoch sveta
Pozdravy v rôznych jazykoch sú zvyčajne oveľa viac ako obyčajné „ahoj“. Tento prehľad skúma, ako povedať „ahoj“ alebo „dobré ráno“ v rôznych jazykoch, pričom zdôrazňuje kultúrne nuansy a špecifické kontexty, v ktorých sa používajú rôzne pozdravy.
Japončina
V japončine môže byť „ahoj“ vyjadrené ako „こんにちは“ (konnichiwa) počas dňa, „おはようございます“ (ohayou gozaimasu) ráno pred 10. hodinou, a „こんばんは“ (konbanwa) večer. Ohayou gozaimasu je jedným z formálnych pozdravov v japončine a je vhodné ho používať pred 10. hodinou ráno.
Arabčina
V arabčine sa „ahoj“ najčastejšie povie „مرحبا“ (marhaba). Tento pozdrav je všeobecne pochopený vo všetkých arabsky hovoriacich regiónoch. Ďalší pozdrav, používaný najmä v krajinách s moslimskou väčšinou, je „السلام عليكم“ (as-salamu alaykum), čo doslova znamená „mier s vami“.
Gréčtina
V gréčtine je najbežnejší spôsob, ako povedať „ahoj“, „Γεια“ (ya). Pozdrav možno vyjadriť aj ako „γεια σας“ (ya sas) vo formálnom prostredí, keď hovoríte s niekým starším alebo s vyšším postavením, alebo keď oslovujete viacero ľudí. Obe tieto formy môžu byť použité po celý deň a znamenajú „zdravie pre vás“.
Mandarínčina
V mandarínčine je najpopulárnejší spôsob, ako povedať „ahoj“, „你好“ (nǐ hǎo). Keď oslovujete niekoho staršieho alebo výše postaveného, môžete použiť „您好“ (nín hǎo), pričom 您 je úctivý tvar „vy“.
Thajčina
Rodení hovoriaci thajčiny hovoria „ahoj“ ako „สวัสดี“ (sawasdee). Tento pozdrav je dosť zdvorilý a ľudia ho obvykle používajú pri prvom stretnutí.
Hindčina
V hindčine sa „ahoj“ bežne povie „नमस्ते“ (namaste). Tento pozdrav sa používa univerzálne vo formálnych aj neformálnych situáciách.
Poľština
V poľštine sa „ahoj“ dá povedať ako „cześć“ (češč), čo je neformálne a používa sa medzi priateľmi a rodinou. Pre večerný pozdrav je vhodné „dobry wieczór“ (dobry věčur).
Angličtina
Vo formálnych kontextoch sa používajú výrazy „good morning” (dobré ráno) a „good afternoon” (dobré popoludnie), pričom prvý používame až do poludnia, druhý popoludní. Bežne sa „ahoj“ povie aj ako „hello”.
Španielčina
V španielčine sa „ahoj“ prekladá ako „hola“ (ola). Používa sa všeobecne vo formálnom aj neformálnom kontexte.
Portugalčina
V portugalčine sa „ahoj“ najčastejšie hovorí ako „olá“ (olá). Pre konkrétnejšie časy dňa sa používa „bom dia“ (bom día), čo doslova znamená „dobrý deň“, ale použijete ho aj na vyjadrenie „dobré ráno“.
Taliančina
V taliančine sa „ahoj“ dá povedať ako „ciao“ (čau) v neformálnom prostredí medzi priateľmi a rodinou. Vo formálnejšom kontexte sa používa „buongiorno“ (buondžorno), čo znamená „dobrý deň“ a používa sa ráno. Večer je vhodné „buonasera“ (buonasera), čo v preklade znamená „dobrý večer“, avšak v niektorých oblastiach môže byť vhodné už po obede.
Francúzština
Vo francúzštine sa „ahoj“ bežne hovorí „bonjour“ (bon-žúr), čo znamená „dobrý deň“ a používa sa dopoludnia. Na večerné pozdravy je vhodné „bonsoir“ (bon-suár), čo znamená „dobrý večer“. Je mierne formálne a obvykle sa používa po 17. hodine. V neformálnom prostredí medzi priateľmi a rodinou sa často používa „salut“ (sa-lů).
Nemčina
V nemčine sa „ahoj“ bežne hovorí ako „hallo“ (halo). Pre konkrétnejšie pozdravy „guten Morgen“ (guten morgen) znamená „dobré ráno“, „guten Tag“ (guten tag) znamená „dobrý deň“ a „guten Abend“ (guten abent) znamená „dobrý večer“.
Ukrajinčina
V ukrajinčine môže byť „ahoj“ vyjadrené ako „привіт“ (pryvit) v neformálnom prostredí. Na večerný pozdrav je vhodné „добрий вечір“ (dobryj večir), čo v preklade znamená „dobrý večer“.
Perzština (Farsi)
V perzštine (farsi) sa „ahoj“ bežne hovorí ako „سلام“ (salaam). Ďalším bežným pozdravom je „درود“ (dorood), ktorý je formálnejší a literárnejší. V špecifických kontextoch „صبح بخیر“ (sobh bekheyr) znamená „dobré ráno“ a „عصر بخیر“ (asr bekheyr) znamená „dobré neskoré popoludnie“. Posledný sa využíva od 15. hodiny do západu slnka.
