Pravidlá odmeňovania sviatkov pre zamestnancov s mesačnou mzdou

Sviatky sú v slovenskom právnom systéme, najmä podľa zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, v zásade dňami pracovného pokoja. Pre pracovnoprávne účely sa za „sviatky“ považujú štátne sviatky a aj ostatné sviatky. Väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje a zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce, napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne.

Pri odmeňovaní zamestnancov za prácu vo sviatok sa rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja považuje za nepodstatné. Pre zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou platia špecifické pravidlá, ktoré zabezpečujú, že ich mzda zostane nekrátená aj napriek neodpracovanému dňu.

infografika s prehľadom kategórií sviatkov na Slovensku a ich vplyvom na pracovné povinnosti

Špecifické sviatky: 1. september a 28. október

Z pravidla, že sviatok je dňom pracovného pokoja, existujú dve dôležité výnimky: 1. september (Deň Ústavy SR) a 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). Hoci sú tieto dni zaradené medzi štátne sviatky podľa zákona o štátnych sviatkoch, pre účely Zákonníka práce takýto status nemajú. Z pohľadu miezd a dochádzky sa považujú za pracovné dni, nemajú status sviatku a nie sú považované za dni pracovného pokoja.

Vďaka úprave v § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch nie je deň 1. september od roku 2024 považovaný za deň pracovného pokoja a ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Rovnaký status má aj 28. október. To znamená, že v tieto dni môžu byť otvorené aj obchody a zamestnanci, ak im na tento deň pripadla zmena, pracujú bez nároku na sviatočný príplatok. V mzdovej agende sa tento deň eviduje ako pracovný deň, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok.

Príklad č. 1: Práca 1. septembra (výnimka zo sviatku)

Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas. Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september nemá status dňa pracovného pokoja pre účely Zákonníka práce.

Dopady sviatku na mesačnú mzdu

U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mesačná mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval. Ak zamestnanec odpracuje plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške.

V kolektívnej alebo pracovnej zmluve je však možné dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť úmerne podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku. Ak takáto dohoda neexistuje, zamestnancovi patrí plná mesačná mzda.

Príklad č. 2: Sviatok a mesačná mzda bez práce

Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. Počas sviatkov nepracuje (firma je počas sviatkov zatvorená). Sviatok 15. 9. 2025 (Sedembolestná Panna Mária) pripadol na pondelok. Zamestnanec má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí nekrátená mzda. Ak by bol zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.

Príklad č. 3: Mesačná mzda s krátením

Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase (5 dní v týždni po 8 hodín). Jeho mesačná mzda predstavuje 650 €, priemerný zárobok je 5 €. Fond pracovného času v danom mesiaci je 22 dní vrátane 1 dňa sviatku. V pracovnej zmluve je dohodnuté, že zamestnancovi sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť úmerne podľa počtu neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku. V takom prípade by sa mzda primerane znížila o čas neodpracovaný z dôvodu sviatku.

Video Príjemne prežitie veľkonočných sviatkov ;)

Odmeňovanie práce vykonanej vo sviatok

Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce. Toto ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na dosiahnutú mzdu za vykonanú prácu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie musí byť v minimálnej výške 100 % priemerného zárobku zamestnanca (platí od 1. mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna.

Výška mzdového zvýhodnenia uvedená v Zákonníku práce je minimálna, čo znamená, že v kolektívnej alebo pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, pričom horná hranica nie je zákonom stanovená.

Náhradné voľno za prácu vo sviatok

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, avšak nemôže ho nariadiť. Ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna, zamestnávateľ mu musí mzdové zvýhodnenie vyplatiť. Zamestnanec má tiež možnosť navrhnúť čerpanie náhradného voľna. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok mu samozrejme ostáva zachovaný.

Za deň, keď zamestnanec čerpá náhradné voľno, mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

Príklad č. 4: Práca vo sviatok s náhradným voľnom

Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, 7,5 hodín. Týždenný pracovný čas tohto zamestnanca je 37,5 hodín. Za dobu práce v deň sviatku mu podľa Zákonníka práce patrí dosiahnutá mzda + mzdové zvýhodnenie. Uvedený zamestnanec sa však so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok a vyčerpá si ho v priebehu toho istého mesiaca. V danom mesiaci mal odpracovať 157,5 hodín, ale z dôvodu čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok odpracoval len 150 hodín. Za deň, keď čerpal náhradné voľno, mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku (napr. 4,60 €/hod.). Keďže si vyčerpal náhradné voľno, príplatok za prácu vo sviatok mu nebude vyplatený.

Príklad č. 5: Práca vo sviatok s nadčasom

Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, 10 hodín (pracuje v 8-hodinových zmenách), čo znamená, že pracoval 2 hodiny nadčas. V danom mesiaci mal odpracovať 160 hodín, v skutočnosti odpracoval 162 hodín. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 5 €/hod., priemerný zárobok je napr. 6 €/hod. V tomto prípade má zamestnanec nárok na dosiahnutú mzdu za 10 hodín práce, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za 10 hodín (minimálne 100 % priemerného zárobku) a príplatok za nadčas za 2 hodiny. Ak by si zvolil náhradné voľno, bolo by to za 10 hodín práce vo sviatok, ale nadčasový príplatok by mu zostal vyplatený.

Kedy nevzniká nárok na náhradu mzdy za sviatok

Ak zamestnanec v deň sviatku nemal podľa rozvrhu pracovných zmien pracovať (napríklad sviatok pripadol na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni), nemohla mu z dôvodu sviatku ujsť mzda, a tak nemá nárok na mzdu ani náhradu mzdy za sviatok. Táto situácia môže nastať predovšetkým u zamestnancov so zmenovým režimom alebo s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Vzniknúť môže aj u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu (napr. zamestnanec má rozvrhnutý pracovný čas od pondelka do piatka a sviatok pripadne na víkend).

Dôležité je tiež, že sviatky sa nikdy nenahrádzajú a nezapočítavajú sa do mesačného fondu pracovného času, pokiaľ ide o povinnosť ich dopracovania. Za mesiac, v ktorom je sviatok, by zamestnanec nemal mať žiadne chýbajúce hodiny z dôvodu sviatku.

schéma toku rozhodovania o náhrade mzdy za sviatok v závislosti od typu mzdy a pracovného rozvrhu

Špecifické prípady odmeňovania

Vedúci zamestnanci

V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Toto ustanovenie sa uplatňuje len voči vedúcim zamestnancom, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce (napr. štatutárny orgán, vedúci zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu). Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda týmto spôsobom, nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie a ani možnosť čerpať náhradné voľno. V takom prípade mu vznikne nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy.

Ostatní zamestnanci, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, majú v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie v dohodnutej výške, najmenej však 100 % priemerného zárobku.

Maloobchodný predaj počas sviatkov

Zákonník práce v § 94 ods. 5 presne definuje dni, kedy nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi (maloobchodný predaj) a s ním súvisiace práce. Medzi tieto sviatky patria: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12:00 hodine, 25. december a 26. december. Zákon však stanovuje aj výnimky pre niektoré typy predaja (napr. na čerpacích staniciach, v lekárňach, na letiskách, predaj kvetov v špecifických dňoch).

Práceneschopnosť a čiastočný úväzok

  • Práceneschopnosť (PN): Doba, počas ktorej bol zamestnanec práceneschopný, sama o sebe nemá vplyv na zvýšenie alebo zníženie mzdy zamestnanca, ak ide o sviatok.
  • Čiastočný úväzok: Zamestnancovi pracujúcemu na čiastočný úväzok patrí príplatok za prácu vo sviatok rovnako, ako každému inému zamestnancovi. Obmedzenie v tomto smere by predstavovalo znevýhodnenie oproti iným zamestnancom.

Určenie začiatku a konca sviatku pre účely práce v zmenách

Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začiatok sviatku určuje hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena. Sviatok sa potom končí o 6:00 hodín nasledujúceho dňa, aj keď podľa kalendára už nejde o sviatok.

Príklad: Začiatok sviatku v zmenovej prevádzke

Vo výrobnej továrni sú zavedené tri zmeny: ranná zmena nastupuje o 6:00, obedná o 14:00 a nočná o 22:00. Na účely sviatku sa preto ako začiatok sviatku (napr. 8. mája) považuje začiatok prvej rannej zmeny, t. j. 6:00. Sviatok sa končí 9. mája o 6:00. Zamestnanec pracujúci v noci od 22:00 8. mája do 6:00 9. mája tak vykonáva prácu vo sviatok počas celej svojej zmeny a má nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie.

tags: #sviatok #plateny #mesacnou #mzdou